„Tatranský Stonehenge“ – je unikátna objav megalitická stavba neďaleko mesta Kežmarok, ktorej historický význam prekračuje hranice mesta, regiónu i krajiny. O jej objav sa postarala trojica nadšencov z občianskeho združenia Nezdolný Vrch - Rastislav Ferulík, Martin Krasuľa a Michal Gemza. Zaujala ich jedna (a jediná) zachovanej fotografie z knihy kežmarskej historičky Nory Barátovej znázorňujúcej päť veľkých balvanov. Trvalo desať rokov, kým mohli vysvetliť a potvrdiť význam tejto stavby. Miesto, na ktorom pôvodne stálo päť balvanov, sa im podarilo presne lokalizovať a následne aj archeo-astronomicky preskúmať. Použitím dostupného astronomického softvéru a výskumom priamo v teréne postupne objasnili význam tejto stavby.
Prvé zmienky týkajúce sa balvanov na Michalskom poli a ich funkcie sa nachádzajú v písomných dokumentoch z bádania Juraja Buchholtza mladšieho z roku 1725. Z jeho pozorovaní bolo zrejmé, že naši predchodcovia ich využívali na orientáciu v čase a využívali to najmä pri hospodárení. Ďalšie písomné zmienky pochádzajú z roku 1897, kedy Dr. Michal Greisiger popisuje kalendárnu funkciu podtatranských megalitov.
Tatranský Stonehenge sa do dnešných dní nezachoval. Bol zničený zrejme začiatkom 20. storočia pri pozemkových úpravách a balvany boli použité zrejme ako hraničné kamene.
Od kešky máte výhľad priamo na miesto, kde kedysi Tatranský Stonehenge stál. Táto megalitická stavba ponúka úplne nový pohľad na význam a jedinečnosť nášho regiónu v dobách staroveku. Môže to byť z pohľadu cestovného ruchu zaujímavý magnet na turistov – podarí sa ju niekedy obnoviť ako turistickú atrakciu?