Obec Gočovo leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Dedina sa rozprestiera po oboch stranách Lipového potoka a na ľavom brehu rieky Slaná. Na severe susedí s obcou Vlachovo a na juhu s obcou Nižná Slaná. Vznikla ako pastierska osada asi v 14.storočí, písomne sa prvýkrát spomína v roku 1427 v daňovom výkaze. Vznikla na území, ktoré v roku 1320 dostali do vlastníctva Bebekovci za zásluhy v bojoch proti Tatárom. Od 16. až do 20. storočia patrila Andrášiovcom. V druhej polovici 16. storočia okolo roku 1570 sa počas tureckých nájazdov vyľudnila. Plienenie Turkov prežilo len 8 rodín. Ďalšia pohroma prišla v rokoch 1709-1710 v podobe moru. V cirkevných kronikách je zaznamenané, že epidémia si vyžiadala takmer 600 životov z Gočova a Vlachova.
Od 18. storočia bol v obci hámor. Súpis obyvateľstva z roku 1828 zaznamenal v obci 76 domov a 607 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali jednoduchým roľníctvom, ovčiarstvom, chovom dobytka, ťažbou a spracovaním dreva, výrobou kolies, uhliarstvom a baníctvom. Obec v minulosti administratívne patrila do gemersko-malohontskej župy.
Správa v Rožňavských listoch dňa 24. októbra 1909 uvádza:
"24.októbra 1909 sa konala v ev.a.v. kostole v Gočove slávnostná posviacka nového, moderného organu. Jeho zakúpenie umožnil finančný dar v sume dvetisíc uhorských korún, ktorý vyzbierali a cirkevnému zboru v obci odoslali verní a obetaví gočovskí občania, ktorí sa pred pár rokmi vysťahovali za prácou do Ameriky.
Cirkevný obrad posviacky organu vykonal dobšinský ev.a.v. kňaz Poputh Viktor a slávnostnú kázeň v kostole predniesol mladý gočovský ev.a.v. pastor Vojtech Vrablica. Po obradoch v kostole pokračovala slávnosť spoločným obedom, na ktorom sa viacerými prípitkami a vzletnými pozdravnými prejavmi vyzdvihli zásluhy najmä ev.a.v. cirkevného dozorcu Dr. Jána Adriányho, zaslúžilého dušpastiera. "
Vedenie obce
- 1945 - predseda Ján Hronec u Karasíka
9.2.1945 – 4.8.1946 – predseda Ján Brondoš
5.8.1946 – 15.5.1954 – predseda Andrej Palacko
16.5.1954 – máj 1957 – predseda Ondrej Kuzma
máj 1957 – 11.6.1960 – predseda Ján Hlaváč – Ďurančík
12.6.1960 – 13.6.1964 – predseda Ján Hlaváč – Kasper
14.6.1964 – 1980 – predseda Anton Čipka
1980 – 1981 – poverený Ján Polák ml. (Čipka ochorel) v tomto roku boli nové voľby
1981 – september 1987 – predseda Ján Matajzík
september 1987 – 1.2.1988 – poverená Mária Sklenárová
1.2.1988 – november 1990 – zvolená Mária Sklenárová
marec 1991 – 31.12.2002 – starosta Milan Polák
1.1.2003 – trvá – starosta Ing. Milan Mlynár