UNIMO Rozhľadňa
Tento objekt sa zreteľne vymyká z bežného chápania vizáže rozhľadní s útulňou, a určite vyvolá "rôzne" emócie, či kontroverzné reakcie.
Pôvodne vznikol v roku 2012 v rámci projektu Landscape Revisited – Nový pohľad na krajinu, z iniciatívy občianskeho združenia Periférne centrá. Pôvodné umiestnenie bolo v lome pri Detve, ale po opakovanom poškodzovaní ho napokon umiestnili sem, nad obec Dúbravica, na západ od masívu Poľany. V roku 2018 prešiel obnovou a výraznými zmenami oproti povodnému projektu.
Je to na výšku postavený štvorboký hranol z OSB dosiek so železnou konštrukciou, pôvodne unimobunka, od architektov Martina Lepeja, Martina Bosíka a Róberta Sekulu.
Päť metrov vysoký priestor má tri časti.
Do spodnej sa vchádza dverami zo západnej steny.
Pôvodne však bol prístup po odklopení jednej zo stien dohora do vodorovnej polohy, čím vzniknutá strieška rozširovala pôdorys objektu.
Úzkym dreveným schodiskom s 13 priečkami sa možno dostať cez druhý priestor až na najvyššiu plošinu nachádzajúcu sa vo výške 3,5 m nad terénom.
V strednom priestore objektu je útulňa s kruhovým okienkom na južnú stranu. Zaujímavo sú vytvorené drevené poličky na odkladanie vecí umiestnené pod stropom.
Tretia, najvyššia časť objektu ponúka cez veľké okno z plexiskla pohľad smerom na dedinu a na scenérie nad ňou.
Pôvodne sa odklápali dve protiľahlé steny dolu do vodorovnej polohy a po ich ukotvení oceľovými lankami tvorili objsmernnú rozhľadňou. Po prebudovaní sa už steny nevyklápajú.
Vnútorné riešenie je založené predovšetkým na zaujímavých farebných a tvarových kontrastoch a v prípade núdze poskytuje možnosť krátkodobého prespania až pre 9 ľudí.
K rozhľadni vedie neznačkovaná trasa dlhá asi kilometer. Vedie okolo gotického kostola, zrúcaniny renesančného hrádku a bývalého mlynu. Poľná cesta v údolí sa drží okraja hustého lesíka a po chvíli zatáča doprava do trávnatého sedla, odkiaľ pokračuje doľava po trávnatom hrebienku okolo rozhľadne. Z rozhľadne je prekvapivo malebný rozhľad. Na západe vidno Skalku v Kremnických vrchoch, na severozápade Krížnu vo Veľkej Fatre, na severe lanovku na Zvolen a na severovýchode masív Prašivej. Na východe tróni 2 km vzdialený Medvedinec a na juhozápade 570 m vysoký vrch Stráň.
Objekt je otvorený a voľne dostupný.
Turisti aj miestni obyvatelia si rozhľadňu obľúbili do tej miery, že mobilná stavba sa stala súčasťou obce. Nachádza sa pri nej aj ohnisko a hojdačka na strome, čo robí toto miesto ešte atraktívnejším.
Autori diela však zvažujú jeho ďalšie premiestnenie. Nenašiel sa totiž spôsob, ako zabezpečiť pravidelnú údržbu na pomerne ťažko dostupnom mieste. Veža pre svoju dobrú kondíciu potrebuje okrem aktívneho užívania aj pravidelnú starostlivosť.