Okolo roku 1750 pred Kristom vládol babylonskej ríši kráľ Chammurapi. Preslávil sa ako zákonodárca. Jeho zákony sa nám dochovali vďaka tomu, že ich nechal vytesať do kamenného stĺpu – stély, ktorá bola nájdena v roku 1901 francúzskymi archeológmi v meste Súzy v dnešnom Iráne, kde bola odvlečená pravdepodobne ako vojnová korisť po dobytí Babylónu.
V hornej časti sa nachádza vyobrazenie autora zákonníka babylónskeho kráľa Chammurapiho ako sa modlí k bohu slnka a spravodlivosti Šamašovi, ktorý sedí vpravo od neho a symbolicky mu diktuje text zákonníka napísaný nižšie klinovým písmom.
Z viac ako dva metre vysokej stély sa dá vyčítať 282 paragrafov, ktoré riešia právne otázky rodiny, súkromného vlastníctva, obchodu, cien, miezd a platov, pôžičiek a ich splácania, zločinov a podobne. O tvrdosti týchto zákonov svedčí napr. článok 195: Ak niekto udrie svojho otca bude mu odrezaná ruka.
Stéla bola zasadená do zeme a vystavená na verejnom mieste v Babylóne, čo zaručovalo prístup ku právnemu poriadku pre každého. Nikto sa nemohol odvolávať na to, že nepozná zákony. Sudcovia v Babylóne sa nimi museli riadiť a nemohli rozhodovať podľa vlastnej vôle.
Dnes je Chammurapiho stéla vystavená v parížskom Louvri Detail paragrafu 165
