Jelšavská magnezitka
História spracovania magnezitu v Jelšave siaha až do roku 1893, kedy podľa záznamov v kronike mesta mestský účtovník Juraj Farkaš dňa 2. júna predložil správu, že dva „kamene“ nájdené v oblasti Dúbrava sú magnezit, nerast, ktorý bol v tom čase vyhľadávaný po celej krajine.
Rok po objavení ložiska podpisuje mesto zmluvy s podnikateľmi Uhliarikom a Mansfeldom na využívanie náleziska a v priestoroch „Hladná strana“ sa uskutočnila historicky prvá ťažba a následne aj výpal magnezitu v Jelšave. Vzhľadom na veľký dopyt po magnezite začali podnikatelia uvažovať o rozširovaní výrobných prevádzok, ale tieto aktivity prerušila prvá svetová vojna.
28. októbra 1918 vznikla Československá republika a v tom istom roku firma Magnezitový priemysel účastinná spoločnosť podpísala s mestom dohodu o výstavbe nového závodu. Výstavba bola začatá v roku 1921 a na základe vydaného stavebného povolenia bolo postavených 8 stolových šachtových pecí a ďalšie potrebné technologické zariadenia. Skúšobná prevádzka sa začala 16. septembra 1923.
Na jeseň v roku 1944 bola prevádzka závodu v dôsledku vojny odstavená na takmer dva roky. Naviac ustupujúce fašistické jednotky značne poškodili rozhodujúce výrobné zariadenia, pričom škoda bola vyčíslená na 4,5 milión korún. Plnú kapacitu výroby dosiahol závod až po úplnej oprave poškodených zariadení v roku 1947. Odstraňovanie následkov vojny, budovanie ťažkého priemyslu a industrializácia si vyžadovali zvyšovanie kapacít na výrobu žiaruvzdorných materiálov. Na základe týchto požiadaviek sa v rokoch 1949 – 1965 pristúpilo k postupnému budovaniu nových pecných agregátov. V 60. rokoch minulého storočia sa v Jelšave pripravovala veľká výstavba banskej a slinkovej prevádzky. Prvým predpokladom schválenia výstavby bolo overenie zásob magnezitovej suroviny v ložisku Dúbravský masív. Základný povrchový vyhľadávací geologický prieskum sa realizoval v rokoch 1955 – 1965 a neskôr v rokoch 1982 – 1983 sa uskutočnil podzemný predbežný prieskum ložiska. Obidva tieto geologické prieskumy boli veľmi pozitívne a potvrdili veľké zásoby suroviny a ložisko Dúbravský masív sa tak zaradilo medzi najväčšie svetové náleziská magnezitu. Realizáciou investičných zámerov v rokoch 1961 – 1972 sa jelšavský závod stal významným svetovým výrobcom žiaruvzdorných materiálov a patrí k nim dodnes.
zdroj : internet
Keška sa nachádza na uvedených súradniciach. Z tohto miesta je pekný výhľad na budovu riaditeľstva spoločnosti a časť areálu závodu.