Vianočná bitka
V pamäti krajiny bývajú niekedy stopy minulosti viditeľné na každom kroku, inokedy však po nich treba pátrať. Kríže a pamätníky sú živým odkazom na dejiská dávnych príbehov, či krutých bojov na konci ktorých zväčša stála smrť. Nevieme sa ako ľudstvo stále poučiť, vždy sa nájde agresor, ktorý sa cíti byť viac ako ostatní.
K takýmto miestam patrí aj prícestný kamenný kríž pri potoku Parná, miesto posledného odpočinku stoviek mužov, ktorí položili svoje životy v bitke, ktorá vstúpila do dejín ako Trnavská alebo aj Vianočná bitka.
Ani vianočné sviatky neboli v dejinách vždy dňami lásky, pokoja a mieru. Na 26. decembra pripadá výročie jednej z najkrvavejších bitiek na našom území, ktorá sa odohrala neďaleko Trnavy. V roku 1704 sa proti sebe postavili so svojimi vojskami vládny cisársky generál Heister a kurucký vodca František II. Rákoci. Bitka, na ktorej sa zúčastnilo okolo 22-tisíc kuruckých povstalcov a 20-tisícová cisárska armáda.
Na obrázku postavenie kuruckých vojsk F. Rákociho a cisárskych vojsk generála S. Heistera v bitke pri Trnave 26. decembra 1704, tesne pred bojom, okolo jednej poobede.
Obe vojská sa napokon stretli na bojisku medzi Trnavou, Bielym Kostolom a Hrnčiarovcami. Veľkosť tejto bitky si uvedomíme, keď si predstavíme ten priestor a vyše 40 tisíc pešiakov, jazdcov, delostrelcov. Cisárska armáda stála v približne 2 km dlhej línii pozdĺž Parnej od Kamenného mlyna až po Hrnčiarovce a kurucká v tvare polmesiaca pred hradbami Trnavy. V boji, ktorý sa rozpútal za silného sneženia a hustej hmly, spočiatku víťazili oddiely kurucov. Potom, čo výstrely z diel rozptýlili hmlu, zostal generál Heister šokovaný z optickej prevahy protivníka. Napriek tomu, že mal prevahu v počte diel, kuruckí pešiaci vzdialení len 600 m od protivníka, videli prípravu na paľbu z diel, a vojaci sa tak mohli včas pred každou salvou hodiť na zem, a takmer bez strát postupovať k nepriateľovi, až dosiahli vzdialenosť, keď bojovali puškami a šabľami.
Boje sa odohrávali tak blízko Hrnčiaroviec, že viaceré domy i kostol boli pri delovej paľbe poškodené.
Obrázok z knihy Nemere István- Kuruc Világ
Bitka však prebiehala nekoordinovane. V samotnom boji sa kurucké oddiely rozdrobili, vymkli sa veleniu a niektoré jednotky začali plieniť zásobovacie oddiely nepriateľa. Toto využil samotný Heister, ktorý na čele jazdeckého oddielu pretrhol líniu povstalcov a zozadu napadol oddiely pešiakov. Jeden z povstaleckých práporov sa vzdal a dokonca pridal na stranu cisárskeho vojska. Táto zrada znamenala úplný zvrat v bitke. Za večerného šera sa Rákociho oddiely dali na ústup, a Heister ako víťaz vtiahol do Trnavy. Všetkých ranených kurucov, ktorých našiel v meste, dal nemilosrdne pozabíjať.
Georg Philipp Rugendas - Boj kuruckej a labanskej kavalérie
Z tisíc vojakov, ktorí padli v tejto bitke, bolo pár stovák padlých kurucov pochovaných na poli pred Hrnčiarovcami. Nad spoločným hrobom navŕšili mohylu a na nej tri drevené kríže. Až o sto rokov neskôr tu bol postavený na pamiatku kurucov kamenný kríž a posadené dva stromy, ktoré tam stoja dodnes.
Nápis na pamätníku: Voľný preklad- Martin a Judita Lieskovská Kuruckým vojakom pochovaným v roku 1704.
Moderná doba- táto bitka s výjavmi z boja vyobrazená na letáku, ktorý vydali rok po vojne v Norimberku:
Trnava v tom čase vyzerala takto - medirytina veduty:
Aby toto miesto vyzeralo dôstojne, o jeho údržbu sa stará
Klub vojenskej histórie KVH Západ "На Врага".