Ku keške
Cieľom tejto earthcache je povedať vám niečo o Drienockej vrchovine , o jej členení . Povieme si niečo o tom ako vzniká krasové územie . Earthcache vás zavedie do jednej časti tejto vrchoviny , v ktorej budete môcť pozorovať polja (závrty) ktorých sa tu nachádza viacero . Vysvetlíme si čo je to polje , ako vzniká .
K earthcache sa môžete dostať viacerými cestami , napríklad od parkingu 1 po zelenej nie veľmi náročnej turistickej značke , od parkingu 2 pokračujte po ceste priamo k samotnej Earthcache . Po ceste môžete pozorovať krasové útvary ktorými sú napríklad skala Driekyňa , jaskyňa Drienka ale aj množstvo iných krasových útvarov
Drienocká vrchovina
Drienocká vrchovina je vyčlenená ako osobitný podcelok Zvolenskej kotliny, ktorá predstavuje krasovú krajinu s vysokým stupňom povrchového a podzemného skrasovatenia. V geomorfologickom členení bola ako jeden z podcelkov Zvolenskej kotliny vymedzená Bystrická vrchovina. Vzhľadom na viaceré zvláštnosti územia : zvýšený výskyt krasových a fluviokrasových javov, bol vyčlenený v rámci Bystrickej vrchoviny ďalší podcelok, nazvaný Drienocká vrchovina. Pri vyčlenení a názve podcelku vychádzali z dominancie geologicko-tektonického útvaru v tomto území, s ktorým možno spájať dominantné formy georeliéfu – krasové a fluviokrasové. Týmto útvarom je tektonická jednotka silicika, zastúpená príkrovom Drienka. Drienocká vrchovina ako krasová krajina má typický krasový hydrologický režim s infiltráciou zrážkových vôd do podzemia, s prechodom od puklinovo-krasovej cirkulácie podzemných vôd, až k tvorbe podzemných tokov.
Kras Drienockej vrchoviny je rozptýlený do troch ostrovov (Ponický, Lehotský a Môlčanský kras), z ktorých Ponický kras je z hľadiska rozlohy, počtu typov krasových foriem a ich početnosti a z hľadiska stupňa skrasovatenia najvýznamnejším krasovým územím Drienockej vrchoviny. Lehotský kras je významný svojou rozlohou, ale tiež zastúpením zriedkavej formy v krase na Slovensku, a tou formou je polje, pričom v Lehotskom krase sme vymedzili dve polja – polje Pôlč a polje Brezie. Lehotský kras a polja Lehotské krasové územie sa rozprestiera na severovýchod a sever od Ponickej Lehôtky. Je to územie pomerne chudobné na počet typov krasových foriem a aj na ich početnosť. V geologickej stavbe tohto územia sa vyskytujú horniny troch litostratigrafických jednotiek: hronika, silicika a veporika. Útvary silicika, najmä príkrov Drienka, vypĺňajú južnú časť. Do západnej časti zasahujú útvary hronika, najmä dolomity chočského príkrovu. Prevažnú časť územia ale vypĺňajú útvary veporika. Krasové alebo fluviokrasové formy v tomto území sa viažu na uhličitanové horniny, ako sú rôzne druhy vápencov a dolomitov. Najvýznamnejšie zastúpenie tu majú slienité a kalpionelové vápence (neokóm), ktoré patria krížňanskému príkrovu. Najzaujímavejšou formou v Lehotskom krasovom území je polje Pôlč, ktoré má nepravidelný lalokovitý pôdorys a zo všetkých strán je uzavreté. Územie, v ktorom je vyvinuté polje, je budované karbonátovými horninami, v ktorých sa často nachádzajú menej čisté polohy s charakterom nepriepustnosti (bridlice a pieskovce karpatského keuperu), na ktorých sa uplatňuje aj fluviálny proces, preto uzavretá forma polja Pôlč má časti s charakterom krasového reliéfu s prevahou koróznych procesov, ale aj časti, najmä vo východnej oblasti so silným procesom mechanickej erózie s periglaciálnymi(súvisiace so zamŕzaním a rozmŕzaním) až riečnymi dolinami. Vlastné polje leží v krátkej uzavretej vráse(prehnutie zemskej kôry) západo-východného smeru .
Polje Pôlc
Polje Pôlč sa vytvára z doliny, ktorá začína asi 1,5 km severovýchodne od Ponickej Lehôtky . Vlastné polje má smer západo-východný, pričom za rovnocenný sa považuje úsek, ktorý smeruje na severozápad, a ktorý končí na hornej hrane dolinového svahu Driekyne. Dno hlavného úseku Pôlča je 50 až 150 m široké a má spád v smere hlavného a vedľajších úsekov k najnižšiemu miestu, ktoré leží v úrovni 543 m n.m. Dno je pokryté sedimentami, a podľa východov vápencov na dne krasových jám možno vydedukovať, že mocnosť týchto sedimentov dosahuje 3 až 5 m. Centrálna časť hlavného úseku polja je silne zamokrená, s mokraďovou vegetáciou, čo by poukazovalo na nepriepustné podložie. Táto skutočnosť vedie k záveru, že vznik poljí možno interpretovať v zmysle ich vzťahu k nepriepustným horninám , ktoré sú obklopené karbonátovými horninami. Formy povrchového krasu polja Pôlč reprezentujú najmä krasové jamy. Ide predovšetkým o líniu aluviálnych (náplavových) krasových jám v severnej časti polja. Dosahujú veľkosť 20 – 30 m v priemere a hĺbky 3 – 4 m. Sú to väčšinou ponorné aluviálne krasové jamy s otvorenými ponormi na dne, často s charakterom prepadnutého dna . Najrozsiahlejšia aluviálna krasová jama leží v blízkosti objektu horárne. V priemere dosahuje viac ako 50 m a na jej dne je zaklesnutá menšia ponorná krasová jama. Táto sa viaže pravdepodobne na krátky povrchový tok (asi 300 m), ktorý vznikol z vyvieračky pri kóte 550 m a ten sa práve stráca v tejto ponornej krasovej jame. V západnej časti sa nachádzajú menšie disolučné krasové jamy, ktoré sú plytké. Výraznejšie disolučné krasové jamy sa nachádzajú až v severozápadnom výbežku polja, ktorý má dĺžku asi 1,2 km. Dolina, ktorá ústi do Pôlča na východe, prebieha nekrasovými pieskovcami a bridlicami keuperu. Západne, severne a severovýchodne vystupujú svahy do výšky 35 až 120 m nad dno polja a oddeľujú ho od doliny Driekyne a Hrona.
Kras
Čo je kras? Reliéf krajiny budovanej vodou rozpustnými horninami je špecifický svojimi tvarmi na povrchu aj pod zemou, čo úzko súvisí so vsakovaním alebo ponáraním sa vôd do podzemia. Predstavuje to základnú črtu krasovej hydrológie. Koróziou hornín sa v krajine vytvárajú depresné formy reliéfu – krasové jamy = závrty, uvaly, polja, slepé či poloslepé doliny, ale aj konvexné tvary ako kužeľovité vrchy, humy atď. Na povrchu hornín vznikajú drobné tvary reliéfu, priehlbeniny a výstupky kameňa, nazývané škrapy. Na územiach s bohatým výskytom škráp hovoríme o škrapových poliach. Od vzniku škráp ku vzniku jaskýň je už iba na skok. Koróznym účinkom vody na rozpustné horniny vznikajú prvotné kanáliky v kameni, ktoré nazývame protojaskyňami. Ku korózii sa pridávajú aj ďalšie dôležité procesy – napríklad erózia vodným tokom, odlamovanie kamenných blokov, mrazové zvetrávanie atď., ktorými sa podzemné priestory postupne zväčšujú. Vznik a vývoj krasu silne ovplyvňuje aj topografia a hydrografia územia (dynamika reliéfu, prítomnosť vodných tokov) či klimatické podmienky – na intenzitu krasovatenia vplýva najmä množstvo zrážok a teplota na danom území a v neposlednom rade aj pôda a biota, ovplyvňujúca najmä mikroklímu a biochemické procesy na kontakte pôdy s horninou. Základným predpokladom pre vznik krasu a jaskýň je však vhodný typ horniny a jeho štruktúrne predizpozície.
Jednými z typických vhĺbených (depresných) foriem krasového reliéfu sú závrty. Ide o uzavreté, v pôdoryse kruhové, oválne alebo nepravidelné depresie rôznej veľkosti. Najčastejšie mávajú priemer 20–100 m a bývajú 10–20 m hlboké. Sú lievikovitého, misovitého alebo kotlovitého tvaru a zväčša sú výsledkom korózie dažďovej vody – vtedy ich nazývame korózne závrty. Zrútené závrty vznikli prepadom stropu jaskýň do podzemia, aluviálne závrty zas prepadnutím nadložných sedimentov do jaskynnej dutiny (kaverny) v podloží.
Závrty
Závrty často vznikajú na križovaní tektonických štruktúr, systémov puklín a trhlín. Aktívne sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa niekedy nachádza (v podmienkach Slovenska zriedkavo) otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. Napríklad na planine Dolný vrch, ktorej plošina je posiata stovkami krasových jám, sú na slovenskej strane planiny známe z celkového počtu 159 len 3 jaskyne s ústiami, ktoré sa otvárajú v dnách krasových jám. Stabilizované krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru, resp. siete krasových kanálov splachom a soliflukciou zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú krasové jazierka . Vznik týchto makroforiem v krasovom reliéfe nie je dostatočne preskúmaný. Mechanizmus vzniku závisí od regionálnych či lokálnych podmienok (typ materskej horniny, jej litológia, miera porušenia, vertikálna vzdialenosť k úrovni eróznej bázy a pod.), v ktorých závrt vzniká. Možno povedať, že podobnosť foriem na povrchu nemusí vždy znamenať analogický mechanizmus vzniku a prejavy v podzemí. Rovnako komplikovaná je otázka obdobia vzniku závrtov či celých línií závrtov.
Obrovské krasové jamy rozličnej genézy možno nájsť v klasickom krase Európy, napr. v Slovinsku. Vzhľadom na svoje rozmery majú špecifickú mikroklímu vo vzťahu k okoliu. Niekoľko vskutku mohutných krasových jám sa v podmienkach klasického krasu vyvinulo i na Slovensku
V odbornej literatúre sa možno stretnúť s rôznymi typológiami krasových jám vyplývajúcimi z rôznych kritérií. Napr. podľa spôsobu vzniku rozlišujeme závrty:
- korózne (vytvorené rozpúšťaním vápencového podložia)
- korózno-sufózne (vytvorené na vápencoch s mocnou pokrývkou fluviálnych a glacifluviálnych sedimentov)
- prepadové (vznikli prepadnutím podzemného priestoru)
Na území Slovenska rozčleňujú misovité aj lievikovité krasové jamy v hojnom počte (rádovo až v tisíckach) predovšetkým planiny Slovenského krasu. V súčasnosti sa najväčšia a zároveň najhlbšia známa krasová jama zvaná Hmlistý závrt nachádza na Plešiveckej planine v Slovenskom krase. Má elipsovitý pôdorys s rozmermi 373 x 300 m, a hĺbku až 44 m.
Logovanie
Pre zalogovanie musíte zodpovedať na nasledovné otázky a zaslať mi odpovede na e-mail cez profil , alebo cez message centrum:
- 1) Pozorujte krasovú jamu na súradniciach, aký má tvar, aké majú sklon jej steny?
- 2) Podľa obrázku v listingu (Typy závrtov podľa...) sa pokúste určiť, o aký typ závrtu sa jedná. Na základe čoho tak usudzujete?
- 3) Odhadnite približnú hĺbku krasovej jamy
- 4) Urobte si fotku Vás, alebo Vášho zariadenia (Vášho SWG) na súradniciach earthcache .
Zalogovať môžete aj bez čakania na potvrdenie správnosti odpovedí, ak bude niečo zlé, budem Vás kontaktovať. Logy bez odpovedí budú po troch dňoch zmazané.
Ak logujete ako skupina, stačí jedna sada odpovedí za všetkých (so zoznamom iných nickov), ale zvyšok skupiny sa musí zalogovať taktiež do troch dní. Inak, každý logujúci posiela vlastné odpovede.
Pozor na medvede :)
Použitý zdroj :
https://uge-old.science.upjs.sk/images/geographia_cassoviensis/articles/GC-2010-4-2/20Michal.pdf
https://www.lipka.cz/soubory/jaskyne-sk-web--f11713.pdf
https://sk.wikipedia.org/wiki/Závrt