Obec sa nachádza v okrese Prievidza v Trenčianskom kraji, na súradniciach 18° 37' východnej dĺžky, 48°49' severnej šírky, Jej nadmorská výška sa pohybuje od 276 do 379 metrov nad morom. Leží západne od hlavnej komunikácie Hornej Nitry. Tiahne sa pozdĺž cesty druhej triedy, smerujúcej od Nedožier-Brezian na Kanianku a Porubu.
Lazany patria k pôvodným slovanským osídleniam a ich vznik môžeme predpokladať ešte pred 12. storočím. Staré chotárne názvy (Zlatno, Pri Zlatne, Kutná Jama) svedčia o tom, že v 14.-15. storočí sa tu robili pokusy s ťažbou zlata. Prvá písomná zmienka o existencii obce je z roku 1430 v listine, ktorou Noffryovci dostali bojnické panstvo. Roku 1479 darovali osadu bojnickému kostolu svätého Antona Pustovníka. Odvtedy sa lazianskymi zemepánmi stala fara v Bojniciach. Prvý presný údaj o počte obyvateľov je až z roku 1675, keď bolo v Lazanoch 48 usadlostí, na ktorých žilo 347 ľudí v 48 poddanských a 21 želiarskych rodinách. Tento počet po búrlivých stavovských vojnách v 17. storočí klesol v roku 1715 na 9 poddanských a 5 hofierskych rodín. V nasledujúcich desaťročiach sa situácia zlepšila a súpis z roku 1753 zaznamenal už 67 poddanských rodín, 4 želiarske rodiny a 9 hofierskych rodín. Spolu 80 rodín, ktoré obhospodarovali 123 hektárov poľa, 55 pokosov lúk a chovali 38 volov, 87 kráv, 67 koní, 11 oviec a kôz, 85 ošípaných a 11 úľov včiel.
Z remeselníkov tu boli mlynár, kováč, mäsiar, hrnčiar a čižmár, ktorí svoje výrobky chodili predávať na trhy do Nitrianskeho Pravna a Prievidze. Želiari a hofieri chodili sezónne pracovať na žatvu a mlatbu do iných žúp. V obci stálo asi 70 roľníckych domov, obecný chudobinec a gotický kostol s drevenou vežou, ktorý sa stal od roku 1788 farským kostolom, avšak roku 1820 vyhorel. Bol reštaurovaný, ale roku 1861 sa za silného vetra zrútil. V rokoch 1872-1875 bol preto postavený kostol zasvätený Panne Márii Snežnej. Ten stojí dodnes.
Začiatkom 19. storočia počet obyvateľstva mierne stúpol, pričom výmera pôdy sa nezmenila. Znamenalo to ochudobňovanie obyvateľov. Pri sčítaní ľudu v roku 1869 žilo v obci 552 ľudí v 94 domoch. Zo živiteľov rodín bolo 303 roľníkov, 29 čeľadníkov a 11 nádenníkov. Vlastnili 64 koní, 328 kusov rožného statku, 428 oviec, 110 ošípaných a 7 úľov včiel. Do konca storočia dosiahol počet obyvateľov obce 627. Z bývalého chudobinca sa na tú dobu vyvinula dobre zariadená nemocnica.
Asi polovica obyvateľov sa živila poľnohospodárstvom. Ostatná časť obyvateľstva nenachádzala obživu doma, preto odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce do Rakúska a Nemecka. V krízovom období 30-tych rokov odišlo asi 20 rodín z Lazian pracovať do Francúzska.
Aj v Lazanoch sa v období vojnových rokov začína rozvíjať ilegálne hnutie, ktorého sa zúčastnilo asi 50 občanov. V obci bol zvolený revolučný národný výbor, ktorý po obsadení Lazian Nemcami prešiel do ilegality. Občania bojovali v rôznych partizánskych oddieloch, pôsobiacich na hornej Nitre. V 2. svetovej vojne zahynulo z Lazian 5 občanov.
V obci stojí kostol zasvätený Panne Márii Snežnej. Nachádza sa tu pamiatková zóna so starými rodinnými domami a starým mlynom. Zo 14. storočia sa zachovala gotická kamenná krstiteľnica z pôvodného kostola, drevené plastiky sv. Juraja a sv. Ladislava z 1. polovice 16. storočia, ľudová kamenná plastika Madony z konca 18. storočia, šesť barokových svietnikov a na chóre voľná replika Regensburskej Panny Márie. V obci sa nachádza tiež kamenný kríž z roku 1850.
Obsahuje logbook. Treba si zobrať vlastné pero.