Keška je venovaná rozdeľovacej stanici lanovky, ktorú dala postaviť rodina Coburgovcov.
Coburgovci sa zaoberali podnikaním v oblasti baníctva a železiarstva v Dobšinej.
V roku 1896 začali stavať lanovku, ktorá spájala železničnú stanicu v Dobšinej so železiarňami v Stratenej a železorudnými baňami v Biengartene, Vlčej doline a oblasti Mlyniek. Lanovku, systému Pohling, projektovala a postavila firma Th. Obach z Kolína.
Prepravovala surovú železnú rudu z baní do železiarní. Vyrobené surové železo dopravovala späť na železničnú stanicu v Dobšinej. Lanová dráha v predstavovala zostavu, pozostávajúcu z hlavnej a troch vedľajších priečnych trás. Hlavná trasa išla zo železničnej stanice Dobšiná do stratenských železiarní.
Christof v minulosti
Bola dlhá 8 235 m, prevýšenie koncových staníc bolo 366 m, priemerné stúpanie 1:3.
Lanovková sústava pozostávala z týchto úsekov :
a) Hlavná trasa:
1. Železiareň Stratená – Dobšinská vysoká pec - dĺžka 2500 m - prevýšenie 43 m
2. Dobšinská vysoká pec – odbočovacia stanica Gugel - 1800 m – prevýšenie - 108 m
3. Odbočovacia stanica Gugel – rozdeľovacia stanica Christof - 1712m - 312 m prevýšenie
4.Rozdeľovacia stanica Christof – železničná stanica Dobšiná – 2175 m – 204 m prevýšenie
b) Vedľajšie trasy:
1. Rozdeľovacia stanica Christof – bane Biengarten – 510 m - 41 m prevýšenie
2. Rozdeľovacia stanica Christof – bane Vlčia dolina – 935 m – 161 m prevýšenie
3. Odbočovacia stanica Gugel – Prostredný Hámor – 1920 m – 215 m prevýšenie.
Z jednotlivých úsekov lanovky vyplýva, že na rozdeľovacej stanici Christof sa trasa rozdeľovala na štyri smery; na odbočovacej stanici Gugel, na tri smery a stanica pri Dobšinskej vysokej peci bola iba priechodná.
Christof teraz
Stanice v Biengartene, Vlčej doline a v Prostrednom Hámri boli vybavené nasýpacími zariadeniami na nakladanie rudy.
Ročná prepravná kapacita lanovky bola 120 000 q železnej rudy, 50 000 q dreveného uhlia a 40 000 q surového železa. Celá lanovka mala osem staníc, deväť automatických napínacích zariadení lán a 155 podporných železných stožiarov. Objekty staníc mali drevenú konštrukciu, napínacie zariadenia železnú konštrukciu.
Stanica Christof rozdeľovala trasu lanovky na dva smery. Severovýchodným smerom z nej vychádzala trasa do oblasti Biengartenu, kde boli ťažobné miesta železnej rudy a nakladacia stanica. Juhozápadným smerom pokračovala trasa do nakladacej a prijímacej stanice Vlčia dolina. Trasa lanovky z odbočovacej (rozdeľovacej) stanice Gugel pokračovala severovýchodným smerom do nakladacej stanice Prostredný Hámor (miestna časť obce Mlynky) a severozápadným smerom do železiarskeho komplexu Stratená.
Najväčšia vzdialenosť medzi stožiarmi lanovky bola 620 metrov a najvyšší stožiar mal 22 metrov. Na stožiaroch boli umiestnené dve nosné a jedno ťažné lano. Priemer nosných lán na zaťaženej strane a prázdnej strane bol 51 resp. 23 mm.
Použitá literatúra:
1. Rozložník O. - Hunsdorfer E. : Banské mesto Dobšiná, Banská agentúra Košice, 2008, s. 132
2. Rozložník M. - Lanová dráha dynastie Coburgovcov v Dobšinej,
https://www.majgemer.sk/banictvo/item/11759-lanova-draha-coburgovskej-dynastie-v-dobsinej
Prajeme vám krásny výlet!