Päť živlov
V dobe, ktorú dnes nazývame treťohory, Štiavnické vrchy nejestvovali. Namiesto nich sa k nebesiam týčil obrovský vulkán, štyrikrát vyšší ako majestátne Sitno. Bol to strašidelný a zároveň fascinujúci pohľad. Thrlina pod sopkou siahala až do jadra planéty, takže hora neprestajne chrlila oheň a lávu, metala do okolia žeravé strely a vyvrhávala k nebu mračná dymu a popola. Napokon sa však útroby vulkánu celkom vyprázdnili. Nasledovalo nevyhnutné - svahy sopky sa preborili dovnútra a vznikol tak ohromný kráter. Ďalšími pohybmi zemskej kôry sa okolo údolia vytvarovali vrchy. Niektoré z nich ešte dlho hrozivo bublali a vrela v nich žeravá hornina. Nakoniec však sopečná činnosť celkom ustala. Do doby, v ktorej sa z treťohorných primátov vyvinul človek, stále zostávali milióny rokov. A predsa sa už vtedy začal náš príbeh.
.....„Sme Oheň a Voda.” povedal Oheň.
„Vidím. Ja som Zem. A teNto vedľa?”
Z druhého vajca vyzrela hlava s vlasmi strieborného lesku.
„Ja som Kov. Už sme všetci?”
„Nie,” odvetila Voda, zvrtla sa a preletela kr4ter pozorným pohľadom, „chýba nám ešte jeden. Myslím, že ho dokážem vycítiť. Poďte za mnou.”
Zem a Kov sa opreli jeden o druhého, aby zvládli najťažšie prvé kroky. O kúsok ďalej však už nabrali istotu a rezko nasledovali Oheň a Vodu.”
Zdalo sa, že Voda naozaj vie, kam kráča. Priviedla ich k skalnej rokline a vstúpila do jej tieňa. Ostatní išli za ňou. Kov sa dotkol skalnej steny a po tej sa okamžite rozbehli strieborné žilky.
„Vydrž,” napomenul ho Oheň, „neplytvaj silou. Naj8rv si musíme všetko naplánovať.”
„Ako myslíš,” trhol Kov plecami.
„Už ho vidím!” zvolala Voda a pobehla. Poponáhľali sa za ňou a čoskoro zbadali ďalšie čierne vajce. Keď ho však obišli, zistili, že z 2ednej strany už je kus odbitý a z diery sála matné zelené svetlo. Vnútri nikoho nebolo.
„Tadiaľ,” ukázala Voda na malú byľku s jediným zeleným lís7kom, ktorá sa obďaleč predierala vrstvou sopečnej horniny. Tiesňava stúpala a onedlho ich vyviedla na úbočie pahorka. Na návrší stál malý tvor so zelenými vlasmi s občasným hnedým prameňom
„Vitaj,” pozdravil Vodu, náhliacu sa v čele skupinky. „Budem potrebovať Tvoju pomoc. Ak z tejto pustatiny máme vytvoriť miesto na ži9ot, musíme spojiť sily.”
„Ja viem Drevo,” pritakala Voda.
„Drevo?” vyprskla smiechom Zem. „Prečo nie poleno?”
Zelenovlasý mužík na ňu úkosom zagánil: „ Bez teba toho tiež veľa nedokážem, takže bude lepšie, keď sa začneš chovať slušne,” Zem stíchla a stiahla hla4u medzi plecia. „Prepáč.”
Bytosti stáli vedľa seba na kopci a krúžili pohľadmi po krajine. Nebol to veľmi radostný pohľad.
„Premeniť toto miesto na pohostinný kraj bude riadna drina.” vzdychol si Oheň.
„Dokázali to naši bratia a sestry v iných končinách, často aj nevľúdnejších, zvládneme to aj my,” verila si Voda.
„Predstavujem si vrchovinu pokrytú hustým zeleným lesom.” za5níval sa Drevo........
Legenda
.....„Poď sa napiť.” vyzval tvor Iskru. „Potrebuješ to.”
Opäť chvíľu otáľala, azda aj prEto, aby dala najavo, že sa už túto noc nedá druhýkrát lapiť do pasce, ale bytosť sa nevšímavo posadila na jeden z balvanov a čakala. Iskra si teda kľakla k potôčiku, opláchla y rúk hlinu a krv z drobných škrabancov po tŕňoch, nabrala vodu do dlaní a pila..
„Pomaly,” upozornil ju šk0iatok.
Mokrými dlaňami si pretrela tvár a skúmavo naňho pozrela. V lese však bolo málo sv1tla, stále videla len siluetu územčistej postavy so strapatou hlavou a planúcimi očami.
„Kto si?” spýtala sa po tichu. „ Lesovik? Alebo híkač?”
„Čo je híkač?”
„Lesný démon. Žije na stromoch a hlasno híka na tých, čo za8lúdili v lese, aby ich ešte viac poplietol a vystrašil.”
„Nie, žiadne híkanie nemám vo zvyku”
„Tak kto te5a si?”
„Drevo.”
„Drevo?”
„Tak sa volám. Ľudia tvojho rodu by asi povedali, že som lesný bes. Mám na starosti horu a všetko živé v nej.”
Iskra sa opäť trochu odtiahla a siahla na že3lo položené vedľa kolena.
„ Mýliš sa,” zavrtel Drevo hlavou. „Nie som ten kto na vás poslal me5veďa a zubra.”
„Rys ťa poslúchol.”
„Len som ho prebral, vytrhol z tej nepriro3zenej krvilačnosti, ktorá ho dohnala k zabitiu sovy a k túžbe ublížiť aj tebe, to predsa nie je bežné, aby zviera jeho veľkosti útočilo na ľudí. Niekto ho na teba poštval. ”
„Kto? Ro3atý?”
Drevo pokýval hlavou........
POZNAMKA
Časti príbehu boli vyňaté z knihy Legendy Zlatého mesta. Táto keška je prvou z plánovanej mini série o piatich živloch.
Prvý živel : Drevo - Kráľ lesa GC9PG5F
Druhý živel : Zem - Kráľovná pôdy, skál a koreňov GCA3TNQ
Tretí živel : Kov - Kráľ rudných žíl GCAC9DE
Štvrtý živel : Voda - Kráľovná morí, riek a jazier
Piaty živel : Oheň - Kráľ plameňov
KU KESKE : Pozorne si prečítaj listing. Súradnice tam nájdeš.