Pyroklastický prúd
Pyroklastický prúd je rýchlo sa pohybujúca zmes žeravých plynov a sopečných produktov po úbočiach sopky. Názov je odvodený z gréckych slov πῦρ (pýr - oheň) + κλαστός (klastós - úlomky).
Pyroklastické prúdy sú častým sprievodným znakom explozívnych erupcií, keď dôjde ku gravitačnému kolapsu popolového mraku, ktorý sopka vyvrhne do ovzdušia. Iným mechanizmom vzniku pyroklastických prúdov je kolaps lávového dómu, alebo deštrukcia samotného masívu sopky.
Pyroklastický prúd na svahoch sopky Mayon (Filipíny).
Priemerná rýchlosť pohybu pyroklastického prúdu je 100 km/h, no je schopný dosiahnuť, v závislosti od hustoty zmesi a sklonu svahu rýchlosti až 700 km/h. Teplota zmesi môže dosiahnuť až 1 000 °C. Pyroklastické prúdy sú jedným z najnebezpečnejších sopečných fenoménov. Najstaršou známou tragédiou zapríčinenou pyroklastickým prúdom je zničenie Pompejí (ako aj iných sídel) pri výbuchu sopy Vezuv v roku 79. Z novších katastrof je to výbuch sopky Pelée na Martiniku v 1902 a zničenie mesta Saint-Pierre s približne 30 000 obeťami.
Schéma explozívnej erupcie. Legenda:
- Popolový mrak
- Popolový spád
- Lávový dóm
- Sopečná bomba
- Pyroklastický prúd
- Vrstvy lávy a popola
- Podložie
- Prívodný komín
- Magmatická komora
- Dajka
Charkateristickým znakom pyroklastických prúdov je ich neusporiadanosť. V hornine sa nedá identifikovať žiadna pravidelnosť, striedajú sa tam rôzne veľké úlomky hornín v jemnozrnnom prachu, ktorý býva vďaka vysokej teplote prúdu spečený a vytvára tým pádom celkom kompaktnú masu horniny.
Stratovulkán Javorie
Javorie je jedným pohorí stredného Slovenska, ktoré sú sopečného pôvodu. Tieto sopky boli aktívne v treťohorách, približne pred 15 až 10 miliónmi rokov. Príčinou vzniku vulkanizmu boli tektonické pohyby, tzv. zaoblúková extenzia pri zrážke litosferických platní. Sopečnú činnosť s podobným mechanizmom vzniku možno v súčasnosti pozorovať v Japonsku.
Výrez z mapy regionálneho geomorfologického členenia Slovenska. Legenda:
.....
- Pohoria sopečného pôvodu (neogénne vulkanity)
.....
- Jadrové pohoria (tatrikum) + príkrovy (chočský, krížňanský)
.....
- Veporské pásmo (veporikum)
Vývoj sopky - stratovulkánu v oblasti Javoria sa uskutočnil v troch hlavných fázach. Najstaršia, prezentovaná starohutským komplexom (pomenovaným podľa obce Stará Huta) sa rozvíjala v obobí bádenu (pred cca 15 miliónmi rokov). Nasledovalo niekoľko tisíc rokov kľudu, potom sa sopečná činnosť obnovila.
Horniny na Kamenných vrátach sú produktom tejto staršej fázy. Väčšinou sú pochované pod novšími prejavmi sopečnej činnosti, no práve na východnom, resp. juhovýchodnom okraji pohoria sú pozorovateľné aj na povrchu. Jedná sa o lávové prúdy, napr. neďaleká Budínska skala, v úplne okrajových častiach pyroklastické, rsep. epiklastické (druhotne premiestnené) brekcie.