Keška je venovaná už neexistujúcemu hradu v Hrachove (maď. Ráhó), ktorý sa nachádzal neďaleko súradníc kešky. Zaniknutý hrad, ktorý sa spomína v roku 1416, bol zničený v roku 1909. Priestor hradu je od roku 1950 zastavaný individuálnou rodinnou zástavbou. Do súčasnosti sa z hradu dochovalo už len kamenné okno, ktoré je zapracované do fasády evanjelického kostola.
Gotické okno zamurované vo veži evanjelického kostola (južná strana). Foto: Rasťo Bálint
Z histórie hradu:
Na počiatku bola veža. Kedy presne bola postavená je veľmi ťažké deklarovať, no odhaduje sa polovica 14. storočia. Veža slúžila záujmom Jákoffyovcov, najstarším zemepánom obce. Slúžila taktiež ako rodinné sídlo, ale aj pre možnosť vidieť blížiaceho sa nepriateľa z diaľky. Obchodníci prechádzajúci cez túto oblasť boli videní z veže a zdanení. Povinnosťou strážcov veže bolo upozorniť jej obyvateľov na nebezpečenstvo v podobe blížiaceho sa nájazdu. Tento úkon bol oznamovaný trúbením zo zvieracieho rohu.
Veža budúceho hradu Ráhó v roku 1398
Neskôr bola okolo spomínanej veže postavená obytná časť, tvoriaca základ budúceho hradu. Táto obytná časť hradu s vežou bola v rokoch 1553-1593, v období tureckej okupácie, nazývaná ako "pohraničný hrad". Podľa Mateja Bela sa v týchto rokoch obec pretransformovala v mesto a hrad mal kapacitu cca 600 obyvateľov. Pôda, na ktorej hrad stál, bola taká vodnatá, že nebolo možné postaviť pivnice či podzemné väzenie. Z tohto dôvodu museli župní páni držať väzňov v žalároch nad zemou.
Mapa obce Hrachovo z 16. storočia
Najstarším zemepánom obce bol rod Jákoffy, z ktorého vynikol František Jákoffy, syn Petra a Doroty Barboričovej. Petrov otec Tomáš mal priezvisko Jákošič, čím prezrádzal svoj slovanský pôvod. Ako chorvátsky dôstojník prišiel do tohoto kraja a usídlil sa v Hrachove. Hrachovský hrad patriaci Františkovi Jákoffymu v jeho neprítomnosti napadli, lupiči hradnú paniu stýrali a hrad vylúpili. František Jákoffy zomrel r. 1639 na muránskom hrade, kde zastával hodnosť kapitána hradov Muráňa a Balogu. Z jeho závetu bolo zrejmé, že vlastnil nehnuteľnosti aj na Honte, Gemeri, Novohradskej či Zvolenskej župe. Telo Františka Jákoffyho uložili do rakvy z anglického cínu, ktorá vážila 4 centy a 80 funtov. Rakvu previezli do Fiľakova, kde ju uložili do krypty pod oltár v evanjelickom kostole. Zomrel bezdetný a všetok majetok poručil sestre Kataríne, vydatej za Gašpara Jánokyho, zemepána na Suchej a Pondelku (dnešná Hrnčiarska Ves). Po ich smrti hrad pripadol ich synovi Gašparovi Jánokymu a jeho manželke Juliane Szetivanyiovej.
Pôdorys hradu
Hrad sa delil na horný a dolný hrad, pričom mal dve poschodia. Horný hrad obsahoval starobylú a znamenite vysokú vežu na vyvýšenom mieste a mala na poschodí vežové hodiny. V dolnom hrade bola kruhová brána na múre a most, ktorý viedol cez priekopu, ktorá obkolesovala celý hrad. Rovnako sa na všetkých rohoch opevnenia nachádzali bašty.
Nákres hradu z 16. storočia
Gašpar Jánoky v r. 1631 prestavil dolný hrad pre synov popredných zemianskych rodín na školu, známu pod menom "Schola castellona Rahoviensis", ktorá mala dobrú povesť na širokom okolí. Mužskí členovia rodiny Jánokyovcov boli známi v hodnostiach podžupanov: Farkaš Jánoky a Žigmund Jánoky. Posledný mužský potomok rodiny Jánokyovcov bol Ladislav Jánoky, ktorý zomrel r. 1740. Mal osem dcér, keď sa vydali, majetok Jánokyovcov sa rozdelil medzi osem rodín.
Hrachovský hrad bol značne poškodený v dobe povstania Františka II. Rákoczyho (1703 - 1711). V neskoršom období ďalší majitelia pokračovali v demolácii zvyškov hradu.
Ďalšími zemepánmi obce a hradu boli rodiny Tihanyi, Kubíny, Ruthény a Okolicsány. V obecnom chotári mali tiež menšie majetky rodiny: Pelargus, Szontagh, Jozeffy, Kende, Czékus a Fejes. V prvej polovici 20.storočia (okolo r. 1935) zostalo po hrade iba niekoľko rozsypaných pivníc, lebo posledný majiteľ Gustáv Okolicsány r. 1907 predal múry hradu tamojšiemu ľudu v dedine na stavebný materiál.
Hrachovský hrad , nákres z roku 1866. V pozadí čnejúci sa evanjelický kostol
V hrachovskom hrade bol väznený aj Juraj Jánošík, čo dokazujú aj historické dokumenty. Legenda hovorí o jeho úteku, avšak pravda je taká, že na zásah vtedajšieho podžupana bol prepustený.
"Územie Malohontu patrilo medzi posledné miesta, kde rákocziovskí povstalci kládli odpor cisárskej armáde. Hrachovský hrad, majetok Rákocziho, prívrženca a kancelára Žigmunda Jánokyho, padol do rúk cisárskych vojsk koncom roku 1710. Muránsky hrad sa poddal až v januári 1711.
V Hontianskej stolici, ale najmä v Gemeri-Malohonte, aj po Satmárskom mieri zostalo ešte pomerne dosť povstalcov, ktorí ani neemigrovali, ani sa nepoddali cisárskym vojskám. Proti nim ako túlajúcim sa zbojníkom na príkaz cisárskeho velenia podnikali brachiálne orgány Hontianskej stolice rozličné akcie. Dôvodom pre pohon proti zbojníkom bolo aj ozbíjanie niekoľkých bohatých obchodníkov na území Hontianskej stolice nezistenými osobami. Hontianski stoliční drábi s pomocou cisárskych vojenských oddielov prečesávali územie Hontu a Malohontu. Pri jednej takejto akcii uväznili Uhorčíka a Jánošíka v Hrachovskom hrade. Stalo sa to (azda aj omylom) 26. októbra 1712. Horlivosť stoličných drábov ovplyvňovala aj výška odmeny. Za lapeného živého zbojníka sa vtedy vyplácala odmena vo výške 50 zlatých, za mŕtveho 25 zlatých.
Obaja väzni strávili na Hrachovskom hrade iba niekoľko dní. Keď sa podžupan Láni dozvedel o ich uväznení, ponáhľaľ sa im na pomoc. Uhorčík dosvedčil, že Jánošík v čase prepadu banskobystrických obchodníkov bol u neho v Klenovci. Prostredníctvom a zásluhou podžupana dostali sa obaja na slobodu. Uhorčík a Jánošík, aby sa odmenili podžupanovi a jeho slúžnemu, ktorí ich vyslobodili z väzenia, darovali im z vďačnosti päť líščich kožušín."
- úryvok z knihy Neznámy Jánošík od Jozefa Kočiša
Dobové fotografie:
Vstupná brána hradu na začiatku 20. storočia. Foto: Rasťo Bálint
Hradné nádvorie na začiatku 20. storočia. Foto: Rasťo Bálint
Zdroje:
Sooós Elemér: Ráho végvár története hadi-és műleiírása. Budapest 1916 (text a ilustrácie)
Jozef Kočiš: Neznámy Jánošík. Martin 1986
https://www.hrady.sk/hrachovsky-hrad
http://www.slovenskehrady.sk/hrad-hrachovo
P.S.: V prípade akýchkoľvek informácií o hrade či nezrovnalostí v texte ma neváhajte kontaktovať