Na krížnych cestách IV. Traditional Cache

Pri cestách ale aj v obciach, či na poliach nachádzame kríže, alebo tiež božie muky. Ich počiatky spadajú až do obdobia stredoveku. Mnohokrát len prefrčíme okolo nich a tak sme sa rozhodli venovať im zopár kešiek. Jedná sa o ľahko dostupné miesta, kde sa dá v pohode zaparkovať a ponúknu rýchly drive-in bodík.

Ak vás zaujíma aká je história krížov na rôznych miestach, nižšie si môžete prečítať odborný text od známej etnologičky Kataríny Nádaskej.

Kríže - Božie muky

Takmer každá obec mala v minulosti a často má aj teraz na hranici chotára svoj kríž. Tieto výtvory ľudia stavali ako prosbu alebo obeť svätým aj ako vďaku za svoju záchranu. Umiestňovali ich vždy na významné, povesťami opradené miesta, alebo na rozhranie obecného katastra, na rázcestia a na začiatky i konce dedín. Najmä rázcestia a najvyššie sedlá ciest bývali už od pohanských dôb význačnými a uctievanými miestami. Takéto pamiatky nachádzame po celom Slovensku. Väčšiu výšku volili, aby ich okoloidúci nepoškodili a nezneuctili. Okolo nich nasadili stromy a urobili záhradku ako ochranu pred dobytkom idúcim na pašu. V minulosti sa na týchto sochách často nachádzali šatky, ktoré tam uväzovali matky s prosbou za záchranu svojich chorých detí, alebo za narodenie vytúženého potomka. V niektorých oblastiach sa k päte kríža uväzovala šatka ako obeta, respektíve ako akt pokánia, ak sa žena „prespala“. Ku krížom, soškám a na reprodukcie marián­skych obrazov v kaplnkách ľudia zvykli prikla­dať osobné devocionálie (ružence, medailóny) a byliny, ktoré sa používali na prípravu čajov, ba dokonca osivo. Premiestnením alebo novým vybudovaním ciest sa stáva, že takéto pamiatky nájdeme stáť ďaleko od cesty na lúkach. Vytvárajú peknú prírodnú scenériu a pripomínajú, že tadeto viedla kedysi hlavná cesta.

Na krížnych cestách

V minulosti nebolo ničím nezvyčajným pochovávať mŕtvych na krížnych cestách, najmä samovrahov a nebožtíkov, o ktorých si pozostalí mysleli, že sa môžu stať revenantmi (navrátilcami). Taktiež ľudí, ktorí boli už za svojho života považovaní za strigôňov, bosorky či mory. Pre pokoj ich duše sa potom zvykol na danom mieste postaviť kríž. Na krížne cesty sa viaže množstvo povestí o zjavovaní sa záhadných bytostí a nebožtíkov, ktorí nenašli po smrti pokoj. Rozšírené sú povesti o vílach – nevestách, ktoré zomreli v období medzi ohláškami a sobášom a potom sa zjavovali pri kríži, či o miestnych samovrahoch a iných mŕtvych, ktorí zahynuli za záhadných okolností alebo sa o nich vedelo, že počas života niekomu veľ­mi ublížili či viedli nezriadený život. Ku krížnym cestám mali ľudia tzv. poverovú úctu, dokonca z nich mali až strach, preto kríž postavený na krížnej ceste symbolizoval ochranu pred temnými silami.

Kríže, ktoré sa stavali v poli a pri ceste, mohli mať ďakovný, prosebný či ochranný ráz. Ľudia, ktorí išli ráno na pole a večer sa vracali domov, sa pri kríži zvykli krátko pristaviť a pomodliť alebo sa aspoň prežehnali. Kríže pri ceste tiež „vyprevádzali“ spoluobyvateľov vydávajúcich sa na ces­tu a „vítali“ tých, ktorí sa vracali domov. Niek­de celá dedina chodila vyprevádzať ku krížu pútnikov smeru­júcich do niektorého pútnického miesta. Ak v lete dlho nepršalo, konali sa tzv. prosebné procesie do polí za dážď. V jesennom období to zase boli ďakovné dožinkové procesie.

Zdroj: Katarína Nádaská: Prícestné kríže a kaplnky – prejav viery našich predkov.

Nech vašej pozornosti neunikne aj neďaleký skvost - apsida z 13. storočia. Ostala po nej iba východná stena svätyne, ktorá bola barbarsky upravená za pomoci betónu. Z detailov sa zachovalo iba východné štrbinové okno. V minulosti jej bola venovaná keška, ktorá však išla do archívu. Nachádzate sa v oblasti s veľmi slabím signálom. Ako pomôcku môžete použiť spoiler.