Podtatranská knižnica v Poprade je verejnou regionálnou knižnicou univerzálneho typu, ktorá zároveň plní funkciu mestskej knižnice. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako koordinačné, bibliografické, metodické a vzdelávacie stredisko knižníc okresov Poprad, Kežmarok a Levoča.
Prvá písomná správa o existencii knižnice v Poprade sa zachovala z roku 1925. Zmieňuje sa o zvolení knižničnej rady podľa nariadenia Okresného úradu v Poprade. Knižnica bola umiestnená v zasadačke Mestského domu a obsahovala asi 150 zväzkov kníh. Po roku 1945 prešla knižnica do správy Zväzu slovenskej mládeže. O dva roky neskôr, v roku 1947, bola premenovaná na Verejnú knižnicu.
Okresná ľudová knižnica v Poprade vznikla 1. Júla 1952 na základe uznesenia Rady Okresného národného výboru v Poprade. Riaditeľkou knižnice sa stala Oľga Mimránková (1. 7. 1952 - 1. 5. 1972). V tom čase obsahovala 3 944 zväzkov kníh a evidovala 292 čitateľov. Okrem poskytovania knižničných služieb knižnica od roku 1954 pripravovala v spolupráci s miestnym ochotníckym divadelným súborom NAPRED literárne večery v réžii profesora Bruna Ripku. V roku 1958 sa po prvýkrát uskutočnila beseda s básnikom Vojtechom Mihálikom, Ctiborom Štítnickým ako Alexandrom Matuškom . Spolupráca a stretnutia so spisovateľmi sa stali aktuálnou súčasťou práce knihovníka.
V s požiadavkami, ktoré stanovil Zákon o jednotnej sústave knižníc č. 53/1959, dostala aj štruktúru knižnice novú tvár. Knižnica sa stala metodickým centrom pre ľudové knižnice v okrese. Postupne sa zriaďovali samostatné pracoviská - metodické a ekonomické oddelenie, oddelenie pre deti a mládež a oddelenie pre dospelých. V roku 1962 bol vyčlenený pracovník na bibliografickú činnosť, organizačne začlenený do metodicko-bibliografického oddelenia. Začala sa systematicky rozvíjať práca s regionálnou literatúrou. V tom istom roku sa knižnica presťahovala do nových priestorov v dome Závodného klubu ROH Vagónky Poprad. Knižnica uzavrela dohodu s Ústrednou ekonomickou knižnicou v Bratislave o požičiavaní vysokoškolských skrípt.
Začiatkom 70. rokov vznikli prvé pobočky knižnice. 1. mája 1972 došlo k zmene v riadení knižnice. Na poste riaditeľky knižnice vystriedala Oľgu Mimránkovú Katarínu Martonovú (1. 5. 1972 - 1. 6. 1991) . V tom čase už knižnica evidovala 49 281 zväzkov kníh, 3 834 čitateľov a 96 293 výpožičiek . Veľký zlom v práci knižnice nastal budovaním strediskového systému siete knižníc, v okrese Poprad ho tvorilo 16 strediskových knižníc, prostredníctvom ktorých Okresná knižnica zabezpečovala nákup literatúry pre ľudové knižnice v okrese formou ústredného doplňovania knižničných fondov.
V roku 1973 bolo vybudované samostatné oddelenie politickej literatúry Okresnej knižnice v Poprade, práca, ktorej sa koncentrovala na spoločenské vedy, najmä oblasť politiky a straníckej práce. oddelenie sa stala bibliografiou. Pre túto etapu je charakteristické vydávanie bibliografických letákov a súpisov. Začal sa projekt súbežnej regionálnej bibliografie, ktorého výsledkom boli Bibliografické ročenky okresu Poprad.
V roku 1975 sa uskutočnila 1. Okresná čitateľská konferencia. V tomto období knižnica pripravovala aj stretnutia mládeže so slovenskými a českými básnikmi, účastníkmi Wolkrovej Polianky. Pri knižnici pracoval bábkový súbor, ktorý sa umiestnil na 1. mieste v okresnej súťaži ochotníckych bábkových súborov.
V marci 1977 sa knižnica presťahovala do nových priestorov na sídlisku Západ, v ktorých sídli dodnes. Priestory neboli vybudované pre účely knižnice, no v porovnaní s predchádzajúcim umiestnením predstavovali podstatnú zmenu. V tom istom roku bola zriadená prvá pobočka na sídlisku Juh I, v roku 1983 pobočka na ZDŠ na ulici Tajovského.
V tomto období knižnica evidovala už 108 715 zväzkov knižničných dokumentov, 8 922 čitateľov a 294 470 výpožičiek.
Organizovali sa hodiny informačnej výchovy pre materské, základné, stredné a učňovské školy.
V roku 1978 bola knižnica hostiteľom účastníkov 44. kongresu IFLA.
Pracovné knižnice realizovali Týždeň detskej knihy, neskôr Okresný knihovnícky týždeň, účastníkmi ktorých bolo množstvo domácich i zahraničných spisovateľov, napr. Jordan Milev, Grozdan Olujičová, František Nepil, Ondřej Neff a ďalší. Organizovali rôzne súťaže, napr. okresná súťaž Knižnica mládeži - mládežnícka knižnica, ktorá bola vyhlásená pre stredné školy a stredné odborné učilištia na 10. Okresnej čitateľskej konferencii. Známym bol aj Týždeň prázdnin v knižnici. Knižnica bola nositeľkou viacerými, na vtedajšiu dobu prestížnych ocenení.
V roku 1985 dostala Okresná knižnica v Poprade ďalšie priestory - meštiansky dom z polovice 16. storočia v historickej časti Popradu v Spišskej Sobote, kde sa vybudovalo oddelenie umenia, pobočka knižnice a klubová čitáreň.
Rok 1989 znamenal začiatky zavádzania automatizácie do knižničných činností - spracovanie špeciálnych dokumentov na PP 06. O rok neskôr knižnica vydala prvý zväzok dnes už známej edície Tatranských listov.
Po rozpade strediskového systému knižníc v Okresnej knižnici pracuje Kooperačné združenie knižníc . 1. 6. 1991 sa stala riaditeľkou knižnice Mgr. Anna Balejová ( 1. 6. 1991 - ). V tom čase boli knižnice delimitované pod miestne mestské samosprávy, čo je veľký a rozsah a zameranie metodickej činnosti Okresnej knižnice v Poprade. Knižnica pokračovala v doplňovaní knižničných fondov ľudových knižníc na základe dohôd s predstaviteľmi samospráv. Nakúpené knihy dodnes expeduje do knižníc odborne spracované.
V tom istom roku vydalo MK SR Zriaďovaciu listinu Okresnej knižnice v Poprade a štatút knižnice, ktorým upresnilo poslanie a funkciu knižnice, formulovalo jej základné a organizačné členenie. Knižnica, ako samostatný právny subjekt bola priamo riadená MK SR. Následkom spoločenských zmien a reštitúcií majetku došlo k zrušeniu niektorých pobočiek knižnice. Knižnica mala v správe budov, v ktorej boli v podnájme rôzne výrobné prevádzky, ktoré boli zaradené do malej privatizácie, čomu sa podarilo zabrániť, a tak knižnica získala priestory pre svoju činnosť. Zlúčením oddelenia politickej literatúry a oddelenia náučnej literatúry sa v týchto priestoroch vybudovalo nové oddelenie náučnej literatúry, študovňa všeobecnej a regionálnej literatúry a čitáreň časopisov. V knižnici sme zaznamenali pokusy s podnikateľskými aktivitami: videopožičovňa, antikvariát, predaj tlačív pre súkromných podnikateľov, libresso a pod., ktoré boli postupne zrušené. V súvislosti so spoločenskými zmenami došlo k vyraďovaniu multiplicitnej politickej literatúry. Uvedené skutočnosti, ako aj prudký nástup iných možností kultúrneho, informačného, vzdelávacieho procesu a prežívania voľného času, zapríčinil pokles hlavných ukazovateľov činnosti knižnice.
V roku 1992 knižnica evidovala 120 726 zväzkov knižničných dokumentov, 5 463 čitateľov a 183 298 výpožičiek. V tom istom roku knižnica začala služby nevidiacim a slabozrakým používateľom vybudovaním pobočiek Ústrednej knižnice pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči.
Uskutočnili sa stavebné úpravy v knižnici, vybudovali sa bezbariérový vstup do knižnice.
Presťahovaním náučného oddelenia do budovy , v ktorej je aj oddelenie pre deti a mládež a oddelenie krásnej literatúry pre dospelých, sa vytvorili podmienky pre vybudovanie lokálnej počítačovej siete. Postupne došlo k automatizácii všetkých knižničných činností, čo je dôležité najmä pre kvalitu poskytovaných služieb a vydavateľskej činnosti knižníc.
V roku 1994 bola otvorená nová pobočka knižnice na sídlisku Juh III, ktorej činnosť je zameraná na prácu s detským čitateľom.
V tom istom roku sa v knižnici konal celoslovenský seminár na tému Public Relations v knižniciach, o rok neskôr seminár pre detských knihovníkov.
Záujem verejnosti o knižničné služby opäť vzrástol. V roku 1996 knižnica evidovala 141 291 zväzkov, 10 782 čitateľov a 382 130 výpožičiek. Prírastok knižničných jednotiek bol 7 075 zväzkov.
1. júla 1996 Ministerstvo kultúry SR zriadilo regionálne kultúrne centrum v Poprade - Podtatranské kultúrne centrum a vydalo zriaďovaciu listinu. Knižnica stratila právnu subjektivitu a stala sa špecializovaným odborným útvarom centra pod názvom Podtatranská knižnica v Poprade. Knižnica uskutočnila ďalšie organizačné zmeny, bibliografia sa stala samostatným organizačným úsekom ako Útvar bibliografickej, informačnej a vydavateľskej činnosti. Tlačou vyšiel tretí zväzok Tatranských listov a zborník prác členov Klubu začínajúcich autorov.
Právnu subjektivitu knižnica znovu získala zrušením Podtatranského kultúrneho centra a zriadením Podtatranskej knižnice v Poprade 1. apríla 1999 na základe Rozhodnutia Krajského úradu v Prešove. Podtatranská knižnica v Poprade poskytuje knižničné a informačné služby. Plná funkcia koordinačného, metodického, bibliografického a vzdelávacieho strediska knižníc v územnom obvode regiónu /okresov Poprad, Kežmarok a Levoča/.
1. apríla 2002 na základe zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky ao samosprávy vyšších územných celkov, Prešovský samosprávny kraj zriaďuje Podtatranskú knižnicu v Poprade a vydáva jej zriaďovaciu listinu, ktorá vymedzuje jej základné poslanie a predmet činnosti. Majetok štátu v správe knižnice prechádza do vlastníctva samosprávy.
V tom istom roku bola knižnica spoluorganizátorom medzinárodných podujatí pod názvom „Kolokvium českých, moravských a slovenských bibliografov“ v Spišskej Sobote. Tlačou sme vydali Tatranské listy Gustáva Zechentera Laskomerského a pre veľký záujem dotlačiť Tatranských listov Jiřího Wolkera a Franza Kafku. Výskumná práca a samotné vydávanie Tatranských listov prispeli k vytvoreniu pamätníka Franza Kafku v Tatranských Matliaroch a Maše Haľamovej na Štrbskom Plese.
Podtatranská knižnica v Poprade sa zapája do projektu Partnerská knižnica Parlamentnej knižnice NR SR s cieľom sprostredkovať aktuálne informácie a materiály o činnosti parlamentu. Knižničné práce sú už plne automatizované na všetkých oddeleniach a pobočkách knižnice.
Spoznáte zákutia v Poprade v minulosti? Ak áno, pridávam odkaz na podstránku: https://www.facebook.com/popradhistoria/photos/a.3865623096809901/3865622650143279/?type=3
Lovu ZDAR! :D