This cache has been archived.

Chrosticek: Tak ako divy starovekeho sveta, aj tato keska je uz minulostou.

GC9X3R7 ▼

A cache by Chrosticek Message this owner

Hidden : 8/13/2022

Difficulty:

Terrain:

Size: Size: micro (micro)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Sedem divov starovekého sveta (7DSS) je sedem najpozoruhodnejších architektonických a sochárskych výtvorov, ktoré vznikli v staroveku v oblasti Stredozemného mora a na Strednom východe.

Artemidin chrám v Efeze

Artemidin chrám v Efeze známy aj ako „Artemision“, dal asi v roku 550 pred Kr. vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie, v meste Efez, na pobreží Malej Ázie. Slávny chrám bohyne Artemis, ktorý sa zaradil medzi sedem divov sveta, nebol prvým svätostánkom v Efeze, avšak všetky ostatné predčil svojou veľkoleposťou. Staroveké mesto Efez (gr. Ephesos) sa rozprestieralo na západnom pobreží Malej Ázie (dnes súčasť Turecka) a patrilo medzi najbohatšie v širokom okolí. V čase dokončenia veľkého chrámu malo toto dôležité kultové stredisko 200 000 obyvateľov. Prvé chrámy vybudovali v meste okolo roku 850 pred n. l. a zasvätili ich bohyni plodnosti a predchodkyni známej Artemidy, Kybele. Posvätný okrsok niekoľko ráz prebudovali. Najkrajší chrám v Efeze postavili aj za prispenia nesmierne bohatého panovníka z kráľovstva Lýdia v juhovýchodnej Ázii, ktorý sa volal Krézus. V tú istú noc, keď sa narodil Alexander Veľký roku 356 pred n. l., však blázon menom Herostratos chrám podpálil. Stavbu, ktorú neskôr zaradili antickí autori medzi známe divy sveta, obnovili až koncom 4. storočia pred n. l. Historici píšu, že pohľad na svätostánok božskej Artemidy oslinil každého antického návštevníka, bez ohľadu na to, aké iné slávne budovy už videl predtým. Musel byť teda skutočne monumentálny. Chrám v neskoršom období vyplienili barbari a jeho definitívny zánik zapríčinil nástup kresťanstva ako štátneho náboženstva Rímskej ríše.

Artemidin chrám bol 114 m dlhý a 55 m široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias. V roku 356 pred Kr. ho muž menom Herostrates z Efezu podpálil a zničil, vraj preto, aby sa jeho meno zapísalo do dejín. Chrám bol obnovený, keď mesto dobyl Alexander Veľký, ale roku 262 po Kr. ho znova zničili Góti. Efezania ho vraj ešte obnovili, ale v 4. storočí sa stalo oficiálnym náboženstvom rímskej ríši kresťanstvo a chrám stratil svoju náboženskú funkciu. Dnes sa z chrámu nezachovalo takmer nič. Chrám bol postavený v iónskom slohu. Bol lemovaný po oboch stranách dvojradovým stĺporadím. Toto predstavovalo jednu z najväčších stavieb svojich čias. V chráme bola svätyňa, v ktorej stála socha bohyne Artemis, ozdobená drahokamami a vzácnymi kovmi. Chrám podopieralo celkovo 125 stĺpov, z ktorých každý bol 18 metrov vysoký. 26 stĺpov malo unikátny dvojmetrový reliéf. V chráme bolo veľa umeleckých diel, na ktorých sa podieľali najlepší sochári tých čias. Chrám neslúžil len na náboženské obrady, ale aj ako obchodné centrum. Chrám znovu objavil Angličan John Turtle Wood v roku 1869.

Bohyňu Artemidu splodil Zeus s bohyňou Léto, čiže bola Apolónovou sestrou. Efezania ju uctievali v slávnom chráme šesť storočí (od 3. storočia pred n. l. do 3. storočia n. l.). Pôvodnú sochu bohyne zničili nájazdníci , ale zachovala sa vo viacerých kópiách. Podobá sa na frýgsku bohyňu Kybelu s mnohými prsníkmi symbolizujúcimi plodnosť a materstvo. V Efeze uctievali Artemidu aj ako bohyňu divej zveri, avšak netreba si ju zamieňať s Artemidou (rímskou Dianou), bohyňou lovu, ktorú uctievali Gréci v Grécku.

Ku keške:

Na uvodných súradniciach ju nehľadajte, nie je tam
Radšej najskôr vylúštite nasledujúcu šifru, ktorá vás dovedie k finálnym súradniciam:

Kešky sú všetky PETky, pričom každá má vrchnáčik inej farby, každý má svoje vlastné číslo. Odporúčam si to poriadne poznačiť, pokiaľ chcete odloviť aj BONUS