Ďalšia z obľúbených Pratchettových obľúbených postavičiek je Smrť.
Smrť bol stvorený súčasne so životom v okamihu, keď si živá ľudská bytosť uvedomila, že by mohla byť neživá. Býva zobrazovaný ako vysoká ľudská kostra v čiernej kapucni s kosou a jazdí na veľkom bielom koni, ktorý sa volá Truhlík. Tento kôň je smrteľný, ale veľmi dobre živený. V počiatkoch údajne skúšal jazdiť na kostre koňa (aby bol štýlový), ale ukázalo sa to ako nepraktické, pretože za jazdy kôň prichádzal o nohy a podobné časti tela. Potom skúšal ohnivého žrebca, ale ten mal tendenciu pod sebou v stajni zapaľovať podstielku. Smrť žije vo svojom „kráľovstve“, ktoré je celé čierne a čas tam stojí. Každý človek na Zemeploche má svoje presýpacie hodiny, ktoré vlastní Smrť a ktoré má vo veľkej sieni. Vidia ho iba mágovia, čarodejnice, deti, práve zosnulí, a mačky. Smrť miluje mačky. Dospelí živí ľudia Smrťa nevidia takého, aký je, ale ich zmysly ho vnímajú ako prázdnu škvrnu, ktorú si vypĺňajú po svojom. Nemá hlasivky, takže keď hovorí, človek nepočuje prichádzať jeho slová zvonku, ale iba si ich uvedomuje vo svojej hlave. V knihách o Zemeploche je to vyznačené tak, že jeho slová sú sadené kapitálkami. Zvuk jeho hlasu sa prirovnáva k duniacemu olovenému veku rakvy či k ozvene hrobky. Jeho typickým príslovím je potom: DNES TY.
Smrťa je možné privolať rituálom AškEnte. Smrť sa objaví v magickom kruhu, ktorý nemôže opustiť, a musí odpovedať na kladené otázky. Občas na to ale zabúda. Obrad vykonávajú mágovia, ale veľmi neradi, pretože na seba nechcú Smrte upozorňovať. Smrť nemá obrad AškEnte rád, pretože tvrdí, že ho mágovia vždy vyrušujú v ten najnevhodnejší okamih.
Jeho koníčkom je sociologické štúdium človeka. Z toho dôvodu tiež adoptoval sirotu Ysabell, ktorú mu neskôr odviedol jeho učeň Mort. Porozumieť človeku sa mu veľmi nedarí. Aj vo svojom dome sa snaží napodobňovať ľudské vybavenie, ale bez veľkého úspechu, pretože obvykle neporozumie zmyslu a účelu (napr. uterák v kúpeľni tvrdý ako betón). Ďalšou typickou ukážkou je hojdačka, ktorú postavil pre svoju (adoptívnu) vnučku Zuzan, hranie na husle (nie že by sa mu to darilo) a mačky, vo svojom dome má miestnosť plnú mačiek ktoré zosnuli.
Knihy v ktorých Smrť zohral hlavnú úlohu:
Mort - 1987 Sekáč - 1991
Ťažké melodično – 1994
Otec prasiatok - 1996
Zlodej času - 2001
Teraz ku samotnej keške:
zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Smr%C5%A5