Obec Veľký Folkmar

Polohopis obce

Obec Veľký Folkmar leží na severovýchode Slovenského rudohoria, v oblasti Volovských vrchov v doline, ktorou preteká Kojšovský potok. Nachádza sa v nadmorskej výške 370 m n. m. Za svoje rozmanité prírodné podmienky a krásy vďačí hlavne polohe a podnebiu, v ktorom sa nachádza. Územie, v ktorom sa Veľký Folkmar nachádza, z hľadiska geomorfologického, patrí do oblasti Slovenského rudohoria, celku Volovské vrchy a podcelku Kojšovská hoľa.

Slovenské rudohorie je budované kryštalickými horninami, ktoré sú bohaté na nerastné suroviny. Reliéf územia sa utváral po alpínskom vrásnení po spodnej kriede a pred staršími treťohorami. Miestami tvoria obal prvohôr hrubé súvrstvia svetlosivých vápencov a dolomitov vystupujúce na povrch, ktoré zvyšujú tvárnosť horstva. Sú v nich úzke, hlboko vrezané kaňonovité riečne doliny tvaru „V“, strmé bralnaté svahy i skalné útvary (Folkmarská skala, Biela skala, Hoľa, Dziery, Červené skaly a iné).

Nadmorská výška v chotári dosahuje od 350 m n. m. až do 915 m n. m., to značí, že vrchovinový reliéf prechádza do typu hole.

Charakteristické sú veľké výškové rozdiely medzi dnom doliny a vrcholmi, chrbty pohorí sú mierne vlnité. Klimatické pásmo je vrchovinné až nižšie horské, čo znamená členitý terén s rozličnými strmými svahmi, vo vyššie položených miestach s náhornými plošinami. Priemerná ročná teplota v tejto lokalite je 5 – 6,5 °C, priemerné ročné zrážky sú 700-1000 mm, dĺžka vegetačného obdobia je 110 až 130 dní. Hlavné pôdne typy sú: hnedá lesná pôda, rendzina, podzol, glej. Vodné toky v chotári Folkmara sú bystriny s vysokou výdatnosťou väčšinou zo zostupných prameňov.

História obce
 

Na Slovensku, v stredoveku, od začiatku 13 storočia nastáva výrazný rozvoj feudálneho systému, rozkladá sa komutátne zriadenie, ruší sa kráľovské vlastníctvo pôdy a Ondrej II. zlatou bulou z roku 1222 zaručuje šľachte rozsiahle stavovské slobody. Rovnako sa v tomto obdoby začína rozvíjať miestotvorný proces, do ktorého však rušivo zasahujú vpády Tatárov. Preto sa kráľ Belo IV. (1235 – 1270) snaží o rekonštrukciu zničeného hospodárstva a to aj prostredníctvom kolonizačnej politiky, čo znamená pozvať do krajiny cudzích hostí – poľnohospodárov, obchodníkov, baníkov, remeselníkov. Takto vznikali niekdajšie bohaté hospodárske, kultúrno – spoločenské, privilegované mestá v našom okolí (Gelnica, Smolník) s mestskými výsadami, ktoré zaručovali slobodné rozvíjanie remesiel a obchodov.

Usadzovanie nemeckých kolonistov a ich neustály príliv do nášho kraja si vyžiadalo založenie nových dedín. Tak vznikali aj osady s výsadami podobnými mestským tzv, VILLA. Na čele týchto výsadných osád stáli slobodne zvolení richtári (VILLICUS, INDES), ktorí boli zároveň aj sudcami.

Obec Veľký Folkmar sa prvý krát spomína v roku 1336 s názvom Villa Volkmari a vznikla na území, ktoré dal roku 1282 kráľ Ladislav komesovi Jakubovi. Neskoršie je doložená pod názvami „Villa Falkmari“ /1368/, „Folkmarfalua“ /1393/, „Folkmar“ /1460/, „Folmark“ /1477/, „Folkmár“ /1808/. Obec bola spočiatku typickou dedinou, kde žili prevažne poddaní Jekelfalušiovcov. Koncom 15. st. ju získali Zápoľskovci, stala sa tak súčasťou obrovského hradného panstva Spiš. O prvých obyvateľoch Folkmara možno predpokladať, že išlo o slovenské a nemecké etnikum. V 18. storočí je obec už čisto slovenská. Jej obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hámorníctvom, uhliarstvom a drevorubačstvom. Až v roku 1920 dostala obec terajšie pomenovanie Veľký Folkmar.

O obci: 

Štát: Slovensko 
Kraj: Košický kraj
Okres: Gelnica
Región: Spiš
Nadmorská výška: 370 m n. m.
Rozloha: 23,1 km⊃2; (2 310 ha) 
Obyvateľstvo: 878 (31. 12. 2021) 
Hustota: 38,01 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1336