Potreba ľudí zakresliť krajinu na papier a vytvoriť tak mapu je veľmi stará. Jednoduché nákresy okolia sa dali použiť na orientáciu pri cestovaní, ale s majetkovými nárokmi ľudí vznikal problém presnejšieho určenia hraníc a vzdialeností. Už v časoch Rakúsko-Uhorskej monarchie vznikli katastrálne mapy odvodené od kresleného originálu, ktoré ale neobsahovali číslené vyjadrenie súradníc, nameraných uhlov a vzdialeností. V prípade zničenia originálu tak nebolo možné mapu obnoviť. Presnosť týchto máp bola rádovo v metroch, čo už pre súčasné potreby nevyhovuje. Výmeru pozemku bolo možné určit len geometricky a počítali sa súčtom plôch jednoduchých geometrických útvarov danej parcely.
Približne od roku 1927 vznikali vektorové katastrálne mapy číselné u ktorých boli zaznamenané priamo merané veličiny (uhly, dĺžky), alebo aj súradnice jednotlivých bodov. Mapy bolo možné kedykoľvek znovu vytvoriť bez straty presnosti a taktiež plochy sa počítali analyticky priamo zo súradníc.
V roku 1922 navrhol Ing. Josef Křovák súranicový systém ktorý používal zobrazovaciu plochu kužeľ a skreslenie na okrajoch ČSR dosahovalo hodnôt +24cm/km. Bola to súčasť systému jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej používanej po vzniku ČSR. V súčasnosti sa používa len na území Česka a Slovenska a v poslených rokoch už len na transformovanie súradníc do ETRS prípadne WGS84.
JTSK je pôvodná realizácia, používaná od dvadsiatych rokov minulého storočia. Presnosť v polohe bodu voči susedným bodom nemala vo svete obdobu (±1cm), avšak presnosť bodov v rámci väčšieho územia alebo celej republiky je premenlivá a v dnešnej "globálnej" dobe už nepostačuje.
Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej je definovaný:
1. Besselovým elipsoidom 1841 so základným poludníkom Ferro nachádzajúcim sa 17°40` západne od poludníka Greenwich a s parametrami a = 6 377 397,155m a f = 1: 299,152 8128, kde „a“je dĺžka hlavnej polosi a „f“ je sploštenie,
2. Křovákovým zobrazením popisujúcim výpočet pravouhlých rovinných súradníc konformného kužeľového zobrazenia vo všeobecnej polohe z daných zemepisných súradníc na Besselovom elipsoide 1841. Křovákove zobrazenie pozostáva zo štyroch na seba nadväzujúcich krokov: zo zobrazenia Besselovho elipsoidu na guľovú plochu, z transformácie zemepisných sférických súradníc na sférické kartografické súradnice na guľovej ploche, zo zmenšenia guľovej plochy a jej konformného zobrazenia na dotykový kužeľ vo všeobecnej polohe a z rozvinutia plochy dotykového kužeľa do roviny, pričom os x pravouhlého rovinného súradnicového systému smeruje na juh a os y na západ.
V dnešnej dobe globálneho pozičného systému tvoria štátnu priestorovú sieť body s charakteristickou meračskou (najmä klincová) značkou s navŕtaným otvorom (ten nemusí byť v centre značky), ktorá je osadená do podbetónovaného kamenného hranola o rozmeroch 20-25 x 20-25 x 70-110 cm s opracovanou hlavou, ktorá vyčnieva nad teréne cca 20 cm. Bod je chránený betónovou skružou a obyčajne aj ochrannou kovovou tyčou s výstražnou nálepkou. Pôvodné body siete JTSK sú zahrnuté do štátnej trigonometrickej siete.
Tak to bolo trochu teórie pre navedenie na správnu cestu pri lúštení súradníc pre nájdenie škatuľky. Na správnej mape určite nájdete finálnu pozíciu s nenápadným označením 354, ale to nijako neuberá na dôležitosti bodu pre potreby súčastnej kartografickej siete. Úplné označenie bodu je 3542PE-1003 no nemá momentálne žiadnu informačnú hodnotu pre lúštenie súradníc. Takže to najdôležitejšie čo už chýba sú súradnice X 1240665,71 Y 474932,29 a prísť na to ako ich použiť. Veľa zdaru.
Koho zaujíma niečo viac o tomto môže pokračovať v čítaní napríklad tu
Křovákovo zobrazení
Ak sa Vám podarí zistiť správnu polohu môžte sa vydať na miesto peši alebo aj na bicykli, z Brodzian či z druhej strany z Kolačna. V rámci výletu môžete prípadne navštíviť blízku
Kamennú bránu alebo
rozhľadňu Chotenovec. V prírode sa správajte ohľaduplne, na mieste nič nepoškodzujte a všetko vráťte do pôvodného stavu.