Poďme nakuknúť do zázračného sveta húb. Huby nie sú iba tie čo zbierame, sú ich tisíce druhov.
Wikipedia hovorí o hubách niečo takéto:
Huby (lat. Fungi, staršie Mycetalia, vlastné huby/pravé huby - Eumycota, nesprávne Mycophyta) sú veľký taxón (spravidla ríša) heterotrofných väčšinou nepohyblivých organizmov bez fotosyntetických pigmentov.
Hoci sa v minulosti zaraďovali medzi rastliny, spôsobom výživy sa huby podobajú skôr živočíchom, pretože sú podobne ako ony závislé od produkcie biomasy rastlinami. Nikdy nie sú schopné fotosyntézy a autotrofie. Živiny získavajú saprofyticky alebo paraziticky, neraz v symbióze s ďalšími organizmami, bez ktorých by prežitie húb nebolo možné. Telo húb sa označuje ako stielka, jej väčšinou najviditeľnejšou časťou býva plodnica . Huby sa môžu rozmnožovať nepohlavne, napríklad rozpadom stielky, alebo pohlavne tvorbou pohlavných výtrusov.
Huby majú pre človeka len veľmi malý význam ako potrava (konzumácia plodníc), ale napriek tomu je ich uplatnenie v potravinárskom priemysle obrovské. Niektoré jednobunkové huby (kvasinky) sa využívajú pri výrobe pečiva, jogurtov, syrov a podobne.
Veda, ktorá sa zaoberá hubami a príbuznými organizmami, sa nazýva mykológia.
Typy húb sú rozmanité, základné delenie pozostáva z húb, riasoviek (napr. tie, ktoré napádajú plod rajčiaka), slizovky (názov odvodený od ich štruktúry - sú slizké buď celé alebo ich povrch) a bunkovečky. Pod pojmom huba si človek prirodzene predstaví rôzne klasické jedlé huby ako hríb dubový, hríb osikový, pečiarka či iné pochutiny. Niekto si predstaví skôr tie jedovaté, ako hríb satanský, muchotrávku červenú alebo muchotrávku zelenú. Priemerný kešer si možno predstaví aj drevokaznú hubu, takzvaný hríb keškonosný. Menej známe je, že medzi huby patria aj plesne a kvasinky, či už tie prospešné bez ktorých by sme nemali chlebík, pivo či víno, dobrý syr typu niva a podobne, no ale aj tie ktoré na chlebe nevidíme radi, prípadne nám vedia znepríjemniť život pálením či štípaním nôh.
Spomeňme však tie najobľúbenejšie či prospešné druhy húb:
1, Hríby - kto by ich nepoznal, dubák, kozák či suchohríb. Vyznačujú sa spoločnými znakmi ako je pevný hlúbik, jeho tvar sa druh od druhu rôzni no buď je rovný alebo oválny. Ďalej majú zväčša oblé klobúčiky, farba je rôzna - hnedá, červená, žltá, podľa druhu. Jendoznačným spoločným znakom sú výtrusnice - pod klobúkom sa nachádzajú rúrky. Nie všetky hríby sú jedlé (napr. hríb horký) a niektoré sú aj jedovaté (hríb satanský). Správny hubár vie, ktoré mu najlepšie budú chutiť v guláši či praženici :)
2, Bedle - Túto kategóriu zrejme netreba veľmi predstavovať, vysoký tenký hlúbik je dnu dutý, pri klobúčiku má prsteň a veľký klobúk má na spodku lupene. Vynikajúce na rezne. Treba však dávať pozor, existujú aj jedovaté, takže platí klasická zásada - zbieraj len to o čom si si istý že je v poriadku!
3, Kuriatka - malé žlté alebo oranžové zlatíčka, nedá sa ich pomýliť s ničím iným. Vyskytovali sa hojne hlavne na Záhorí, no dnes je ich v našich končinách pomenej kvôli organizovanému zberu. Sú chrumkavé a lahodné, trochu ako mäso. Najlepšie sú v hubovej polievke.
4, Korunovec a kučierka - tieto huby rastú ako trsy, ľudovo sa im zvykne hovoriť aj barania hlava. Korunovec má oranžovú farbu a z jedného podhubia vyrastá mnoho rozkonárujúcich sa rovných "konárikov". Kučierka naopak z jedného podhubia raší ako lupene, je zvlnená. Obe sa využívajú do polievok ale sú vhodné napr. aj na zaváranie, podobne ako kuriatka.
5, Podpňovky - ľudovo václavky, podpinky alebo mnoho iných názvov sú huby ktoré rastú na hnijúcom dreve, preto ich nájdeme hlavne na jeseň na starých rúbaniskách. Sú jedovaté, avšak po dobrej príprave sú výborné a medzi hubármi veľmi obľúbené. Majú lupene pod hnedým klobúkom, dutý hlúbik a klobúk je bodkovaný, akoby chlpatý. Zvyknú rásť v trsoch.
6, Sírovec - je to žltá parazitická huba, ktorá rastie na stromoch. Má rúrky. Jedlá je pokiaľ je žltá, keď začne oranžovieť už nie je možné ju jesť (tvrdne). Je výborná do polievky, na zaváranie či na rezne.
7, Pečiarka - je to klasická huba s lupeňami fialovo-hnedej farby, bielym klobúkom a hlúbikom. Zvykne sa označovať ako šampiňón. Je delikátna a veľmi obľúbená. Môže sa však pre neskúseného hubára zameniť s prudko jedovatou muchotrávkou zelenou, na čo treba dávať veľký pozor.
8, Plávky - tieto huby sú mnohými hubármi zatracované, aj keď sú jedlé a chutné. Sú chrumkavé a dajú sa použiť na množstvo spôsobov. Majú lupene a veľké spektrum farieb klobúka - fialové, červené, zelené alebo aj modré. Hlúbik je vždy biely.
9, Hadovka - je to zvláštny druh huby ktorý je jedlý iba ako mladý, kedy vyzerá ako vajce. Má nezameniteľný zápach, v mladosti ako reďkovka, neskôr ako skazené mäso. jej tvar v dospelosti pripomína ... no povedzme že hada :)
10, Smrčok - má podobný tvar ako hadovka, je však veľmi chutný, chrumkavý a kým nie je starý je stále jedlý. Nezapácha. Rastie blízko vody, v lesoch neďaleko riek, v nižších polohách.
11, Muchotrávka červenkastá - aj keď je táto huba jedlá, zvyčajne sa jej hubári vyhýbajú, keďže sa jedná o muchotrávku. Má načervenalý klobúčik posiaty bielymi bodkami, podobne ako muchotrávka červená. Zvyšok tela je rovnaký.
12, Hliva - táto huba je nezameniteľná, svetlosivá huba s bielymi lupeňami, vyrastajúca v trsoch z hnijúceho dreva. Pre svoju chuť a konzistenciu sa nachádza v mnohých receptoch a vyskytuje sa na pultoch obchodov (nie, nerastie tam :) ).
13, Huby ako korenie - niektoré druhy húb sú silno aromatické, napr ako hľuzovka, ktorá rastie pod zemou. Je vysoko cenená a kilogram sa predáva za tisíce eur. Podobne napríklad parazitická stromová huba pečeňovec - ktorá je červená a mäsovej štruktúry, takže pripomína pečeň - sa sušená využíva ako ochucovadlo, kvôli jej výraznej chuti. Čerstvá sa môže pripravovať ako iné huby.
14, Vatovce a prašivky - tieto huby sú ľahko rozpoznateľné, sú to biele "lopty" alebo "loptičky" a v mladosti sú jedlé, neskôr z ních prášia výtrusy a deti si užívajú na ne dupať :) Vhodné sú napr na rezne.
15, cudzie huby - na náš trh sa postupom času dostávajú lahodné huby zo zahraničia, hlavne z ázie. Ide napríklad o známe čínske drevné huby shitake alebo chrumkavé čierne huby. Tieto huby na Slovensku nerastú.
16, prospešné plesne a kvasinky - medzi prospešné plesne sa radia hlavne plesne penicilínové, ktoré sa využívajú ako antibiotikum, keďže zabíjajú baktérie. Rovnako sa využívajú ušľachtilé plesne v potravinárstve, zväčša pri výrobe rôznych druhov syra, ako niva, camembert, bavaria blu a iné. Aplikujú sa do syra injektážou. Plesne sú prospešné napr aj pri výrobe vína, kde tokajské víno sa vyrába z bobuliek hrozna napadnutých ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea. Tieto bobuľky sa nazývajú cibéby. Kvasnice sa využívajú hojne v potravinárstve, najmä pri výrobe pečiva. Využitie majú napríklad aj pri výrobe piva či kvasení alkoholických nápojov. Kvasnice, alebo droždie, sa v dnešnej dobe využíva aj ako ozdravná látka a aplikáciu nájde aj v kozmetike.
Mnoho rôznych druhov húb som zámerne alebo menej zámerne vynechal. Nie je možné vymenovať ich všetky. Ak si myslíte že niektorá by si svoje miesto v listingu zaslúžila, prosím o info :)
No a teraz k riešeniu, je prosté:
5-10 1-50 15-8 8-17 4-37 12-33 1-13
0-3 12-20 3-11 14-1 2-5 0-20 11-26