Hydrotermálne premeny
Vplyvom fluíd, najčastejšie horúcich vodných roztokov rôzneho zloženia, dochádza v horninovom prostredí, ktorým tieto roztoky prenikajú, k zmenám v chemickom zložení pôvodnej horniny a vzniku nových minerálov (a teda de facto k vzniku nového typu horniny). Proces sa nazýva aj metasomatóza a je možný vo všetých typoch hornín - vulkanických, metamorfovaných a sedimentárnych.
Kráter sopečného komplexu Kusacu-Širane (Honšú, Japonsko). Svahy krátera sú intenzívne premenené vplyvom kyslých roztokov.
Faktorov, ktoré ovyplvňujú celý proces hydrotermálnej premeny je veľa (teplota, tlak, čas, chemické zloženie roztoku, chemické zloženie pôvodnej horniny, veľkosť a tvar porúch v hornine - trhlín, puklín), no výsledok metasomatózy sa dá rozdeliť do niekoľkých typov (nie sú evedené všetky):
- Albitizácia - premena sopečných hornín s vyšším obsahom oxidu kremičitého sodnými roztokmi za vzniku sodného živca - albitu.
- Argilitizácia - pôsobením roztokov kyslého charakteru na horniny s vyšším obsahom živcov dochádza k ich rozkladu na kaolín a ílové minerály.
- Dolomitizácia - zatláčanie vápnika vo vápencoch horčíkom a vznik dolomitov.
- Chloritizácia - rozpad tmavých minerálov (pyroxény, amfiboly) alebo vulkanických skiel na minerály chloritovej skupiny.
- Propylitizácia - je zapríčinená roztokmi s vysokým obsahom železa a síry. Výsledná hornina je obohatená o kremeň a hematit/limonit/pyrit.
- Zeolitizácia - premena (hydratácia) vuklanických skiel na minerály zeolitovej skupiny.
Propylitizácia je jednou z hydrotermálnych premien pozorovateľých na lokalite, zapríčinená prienikom železom a horčíkom obohatených hydrotermálnych roztokov do horniny. Tento typ premeny rozkladá hlavne tmavé minerály ako biotit a amfiboly. Výsledkom je minerálna asociácia epidot–chlorit–albit a výplň puklín v hornine pyritom. Vplyvom vzdušného kyslíka pyrit neskôr oxiduje a zanecháva na hornine typické hrdzavočervené povlaky.
Argilitová zóna - svetlý pás ílových minerálov (prípadne kaolínu) v strede obrázka.
Iným metsomatickým procesom, viditeľným na lokalite je argilitizácia. Je to proces premeny horniny pôsobením kyslých roztokov pri nižších teplotách. Zmena horniny je výrazná, výsledný argilit je menej súdržný, sfarbený je do bledších odtieňov.
Sodno-vápenaté živce (plagioklasy) sa rozkladajú na kaolinit, no kyseliny rozkladajú aj iné minerály v hornine. Napr. z amfibolov sa stáva ilit, resp. montmorillonit (ílové minerály). Ďalším bežným minerálom, ktorý je pozorovateľný v argilitovej zóne, je kremeň.
Rudné žily v Banskej Štiavnici
Bohatsvo Štiavnice je založené na žilnom systéme, tiahnucom sa v dĺžke cca 14 km od Štiavnických Baní až po Podhorie. Rudné žily približne sledujú zlomy po obvode štiavnickej kaldery. Viazané sú hlavne na silne premenené, propylitizované andezity.
Geologická mapa okolia Červenej studne. Legenda:
- Premenené, argilitizované andezity
- Lávové brekcie - Tanádsky intruzívny komplex
- Andezitový porfýr - intruzívny komplex Banisko
- Červenostudnianske súvrstvie - výplň kaldery
- Približná orientácia rudných žíl
Hlavnými prvkami, ktoré sa dolovali v Štiavnici bolo striebro a v menšej miere zlato, jeho obsah bol miestami až 300 g/t (žila Grüner). Okrem drahých kovov sa ťažilo aj olovo (galenit) a zinok (sfalerit). Z iných minerálov, ktoré tvoria výplň žíl, je to hlavne kremeň, baryt, hematit, chalkopyrit, kalcit, pyrit...