Pečiatka neslúži na výmenú je súčasťou kešky!!! - A pecsét a láda része nem cserélheto!!!
SK/
Hrdlička záhradná alebo hrdlička bronzová (lat. Streptopelia decaocto) je holub z čeľade holubovitých. Od roku 1936, kedy prenikla aj na Slovensko, už hniezdi a zimuje na celom území s výnimkou horských oblastí nad 900 m n. m. a súvislých lesných porastov.Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hrdlička záhradná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci kvôli degradácii životného prostredia, čo vytvára pre hrdličku záhradnú nové vhodné biotopy. Stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne vzrástli.
Opis
Hrdlička záhradná zastupuje u nás spolu s hrdličkou poľnou, holubom hrivnákom a holubom plúžikom tvoria podrad holubov (Columbae). Sú to vtáky strednej veľkosti a veľmi dobre lietajú. Majú mäkké ozobie (bazálnu časť vrchnej čeľuste nad nosovými otvormi) a veľký hrvoľ, na bokoch zhrubnutý, žľaznatý. Jeho výlučkom, tzv. hrvoľovým alebo holubím mliekom kŕmia v prvom týždni svoje mláďaťa, ktorých nebýva viac ako dve. Neskôr im dávajú pevnú potravu zmäkčenú v hrvoli rodičov. Holuby sú sfarbené sivomodro, o niečo menšie hrdličky sú hnedasté.
Hrdlička záhradná má priemerne asi 200 g (150 – 292) a meria 27 – 33 cm, s rozpätím krídel 47 – 55 cm. Samec je o málo väčší ako samica, ktorá má na vrchu hlavy bronzovo-hnedastý nádych a na chrbte je trocha tmavšia. Samec je na hlave a krku sivý s ružovkastým nádychom. Chrbát je hnedobronzový, okraj krídla sivý, spodná strana teta belavosivá s jemným ružovkastým, na podchvostových krovkách s modrastým nádychom. Na konci spodnej strany chvosta je široká biela škvrna a nie iba úzke biele lemovanie ako pri hrdličke poľnej. Nohy sú červené, zobák čierny. Mláďatám chýba úzka tmavá polobrúčka na hornej strane krku, ako aj ružovkastý nádych na hrvoli a prsiach.
Rozšírenie
Hrdlička záhradná, ktorej pôvodnou vlasťou bola severná Afrika, západná Ázia až po Indiu, sa v Európe objavila ako hniezdič až po roku 1900. Najprv na Balkánskom polostrove (1928) a v roku 1936 sa prvýkrát objavila na Slovensku pri Komárne. V druhej polovici 20. storočia rozšírila do celej strednej u veľkej časti západnej Európy a do roku 1954 osídlila aj celé naše územie až do nadmorskej výšky okolo 900 m. Za toto obdobie posunula svoj areál viac ako 2 000 km na sever a severozápad a obsadila územie väčšie ako 2 mil. km⊃2;. Na severe prenikla až do Švédska a Nórska, na východe do Moldavska a Ukrajiny.
Rod hrdličiek zastupovala u nás až do konca tridsiatych rokov minulého storočia len hrdlička poľná, ktorá je o málo menšia ako hrdlička záhradná, a ktorej stavy v posledných desaťročiach silne poklesli – preto je chránená.
Výskyt a stav na Slovensku
Hrdlička záhradná hniezdi v 87,4 % mapovacích kvadrátov. V zime sa hrdličky často spájajú do veľkých kŕdľov (až 400 jedincov) pri vhodných potravných zdrojoch. Zimovanie bolo preukázané v 81,4 % mapovacích kvadrátov.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 40 000 – 80 000, zimujúcich jedincov 100 000 – 200 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o maximálne 20 – 50%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998 a 2001 žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.
Biotop
Hrdlička záhradná žije v ľudských sídliskách a na ich okrajoch, v záhradách, sadoch, parkoch, cintorínoch a živí sa na dvoroch pri hydine a holuboch, na nádvoriach poľnohospodárskych podnikov, pri miešarňach krmív, mlynoch, stohoch a pod. Za potravou zalietava aj na polia, a to na siatiny aj do lánov dozrievajúcich plodín, na strniská a pod. Dozrievajúce obilie zbiera najmä tam, kde je poľahnuté.
Hniezdenie
Hrdličky záhradné žijú v lete v pároch a svoje hniezdne rajóny majú ohraničené. V toku sedí samec na vyvýšenom mieste, kde húka, vyletuje do výšky a s roztiahnutými krídlami a chvostom sa vracia nazad na svoje stanovište. Susedné samce na seba často útočia a naháňajú sa. Párik sa spolu zobáčikuje ako holuby. Dosť primitívne hniezdo si stavajú na stromoch. Biele vajíčka sú veľké 28 – 32 × 23 – 25 mm. Mláďaťa sa liahnu po 15 dňoch inkubácie a hniezdo opúšťajú po 12 – 14 dňoch. Hniezdia viackrát do roka, od marca do októbra, výnimočne aj v zime, najmä ak je mierna.
Potrava
Obľubuje hrach, kukuricu, konope, slnečnicu a pod.Vysiate semená zbiera nielen na poliach, ale aj v záhradách a okrem toho môže škodiť prenášaním niektorých chorôb na hydinu. V lesoch sa nezdržiava.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hrdli%C4%8Dka_z%C3%A1hradn%C3%A1
HU/
Balkáni gerle (Streptopelia decaocto) a madarak (Aves) osztályának galambalakúak (Columbiformes) rendjébe, ezen belül a galambfélék (Columbidae) családjába tartozó faj.A közeli rokon vadgerlével (Streptopelia turtur) együtt a köznyelvben vadgalambnak is nevezik.
Rendszerezése
A fajt Frivaldszky Imre magyar természettudós írta le 1838-ban, a Columba nembe Columba risoria L. var. decaocto néven.
Alfajai
- Streptopelia decaocto decaocto (Frivaldszky, 1838)
- Streptopelia decaocto xanthocycla (Newman, 1906)
Előfordulása
A balkáni gerle óriási és gyors terjeszkedése a szemünk előtt zajlott le a 20. század közepén. Eredetileg csak az európai kontinens délkeleti részétől Törökországon keresztül Indiáig költött (bizonyos nyelvekben, mint a szlovén nyelvben turška grlicá-nak, azaz török gerlének szokás emiatt nevezni). A század első éveiben aztán lassan terjeszkedni kezdett a Balkánon észak felé, 1930-tól pedig gyorsan nyomult északnyugati irányba, 1930-ban észlelték először Magyarországon, azóta már Angliába is betelepedett. Angliát 1955-ben érte el és 15 éven belül elfoglalta az összes brit szigetet. Kóborló egyedeit látták már Feröeren is. 1974-ben elérte Portugáliát és napjainkban Észak-Afrika felé terjeszti fészkelő területét. Elterjedési területét Ázsiában is megnövelte, ma már keleti irányban elérte Kína és Dél-Korea területét is. Ezen kívül betelepítették Japánba is. A fajt meghonosították az amerikai kontinensen is. Betelepítették az Egyesült Államok területére, onnan elvándorló egyedek letelepedtek a Bahama-szigeteken és a Kajmán-szigeteken is. Emellett a karibi térségben meghonosították Guadeloupe szigetén is. Onnan már átterjedt néhány környező szigetre, így Martinique, Montserrat, Saint Kitts és Nevis szigetére is.
Elsősorban az emberi településeket keresi. A balkáni gerle gyors térnyerése miatt a korábban elterjedt vadgerle kiszorult a településekről és inkább a szántóföldek, külterületek madara maradt. A balkáni gerle a városokban nagyon elterjedt madárfaj lett, de a nagyobb testű elvadult házigalambokkal nem mindenütt bírja a versenyt. A házigalambok azonban épületeken fészkelnek, a balkáni gerle pedig inkább fákon költ, így fészkelési konkurencia nincs a két faj között.
Kárpát-medencei előfordulása
Magyarországon rendszeres fészkelő, állandó állomány tartózkodik az élőhelyükön.[4] Az első példányt Ujhelyi István földbirtokos, amatőr ornitológus ejtette el Berettyóújfaluban, 1932-ben.
Megjelenése
Testhossza 31–33 centiméter, szárnyfesztávolsága 47–55 centiméter és a testtömege 170–240 gramm közötti.Tollazata nagyrészt barnásszürke, vöröses mintázattal. Fekete, fehérrel szegélyezett nyakörve van, amely a fiataloknál még hiányzik. Csőre fekete, lába vörös.
Forrás: https://hu.wikipedia.org/wiki/Balk%C3%A1ni_gerle
