Viete, ako veľmi súvisí história Matice slovenskej s budovaním a formovaním Slovenskej národnej knižnice? 

. . . ako to už občas býva,

aj táto historická budova poklad skrýva . . .

. . . smelo vydaj sa po schodoch vpred,

otváracie hodiny však over si vopred . . .

 
Množstvo ľudí z blízkeho či širokého okolia si zamieňa budovu Slovenskej národnej knižnice s budovou Matice slovenskej.  Keby ste sa spýtali martinčanov na "Maticu", pošlú vás hore na Hostihoru a nie na Mudroňovu ulicu kde dnes sídli Matica slovenská. Ľudia mali predsa takmer 30 rokov zaužívané, že Matica je na kopci Hostihora.

V listingu si priblížime formovanie a vznik Slovenskej národnej knižnice, ktorá však úzko súvisí práve s históriou Matice slovenskej.

Z histórie budovania Slovenskej národnej knižnice:

1. BUDOVA MATICE SLOVENSKEJ - v súčasnosti Slovenské národné literárne múzeum:

Myšlienka založenia Slovenskej národnej knižnice sa utvorila v prvej polovici 19. storočia ako snaha o zhromaždenie a zachovanie kníh a knižných zbierok, ktoré sú kultúrnym fenoménom národa a sú dokladom o jeho bytí a žití, o dejinách, etnicite, kultúre, filozofii a duchovnej podstate národa.

K nositeľom myšlienky založenia národnej knižnice na Slovensku patrili v tom čase nepochybne Michal Rešetka a Martin Hamuljak, ktorí mali záujem sprístupniť knihy širšej verejnosti.

Medzi knižničnými fondmi SNK má tak osobitné miesto a význam prvá rozsiahla "čisto slovenská knižnica", ktorú budoval od roku 1820 Michal Rešetka, i knižná zbierka obsahujúca približne 3 tisíc zväzkov kníh, rukopisov, obrazov a rytín, ktorú druhý menovaný – Martin Hamuljak, odkázal budúcej celonárodnej ustanovizni. Toto želanie zberateľa sa zrealizovalo v plnom rozsahu založením Matice slovenskej v roku 1863. Tá vykonala v 60. - 70. rokoch 19. storočia zakladateľské dielo v zhromažďovaní tlačených, rukopisných, obrazových, muzeálnych a iných zbierok o dejinách a kultúre slovenského národa. V takejto koncepcii knižnica Matice slovenskej, budovaná v rokoch 1863 – 1875 najmä z darov jednotlivcov reprezentovala prvú slovenskú národnú knižnicu s počtom A0-tisíc zväzkov. Zrušením Matice slovenskej v roku 1875 zostali zbierky uložené v matičnej budove v Martine (dnes sídlo Literárneho múzea SNK). Začiatkom 20. storočia zbierky začali „cestovať“. Časť z nich bola prevezená do Nitry a čiastočne do Széchényiho knižnice v Budapešti. Na Slovensko sa vrátili až v rokoch 1940 – 194B.

2. BUDOVA MATICE SLOVENSKEJ - súčasná budova Matice slovenskej:

Po obnovení činnosti Matice slovenskej v roku 1919, ktorá pokračovala v budovaní svojej Bibliotéky, sa rozsiahla knižnica Muzeálnej spoločnosti spojila s matičnou Bibliotékou. Vznikol tak základ zhruba 100-tisícovej reprezentatívnej národnej knižnice Slovákov, umiestnenej v novopostavenej budove Matice slovenskej v Martine (1927). Od polovice 30. rokov 20. storočia sa zhromažďujúce podnety na založenie a vybudovanie oficiálnej národnej knižnice premenili v skutočnosť, a to 1. mája 1941. Vznikla Slovenská národná knižnica, ktorá obsiahla vtedajšiu zbierku matičnej Bibliotéky a zároveň aj fond Literárneho archívu Matice slovenskej. V tomto čase už kombinovaná zbierka kníh a dokumentov obsahovala zhruba 428 tisíc zväzkov. Tím knihovníkov, ktorý sa o fond staral, viedol od roku 1938 bibliotekár, archivár a kultúrny historik Anton Augustín Baník.

3. BUDOVA MATICE SLOVENSKEJ - súčasná budova Slovenskej národnej knižnice:

Nová éra knižnice. I tak možno charakterizovať postavenie sídelnej budovy Slovenskej národnej knižnice v rokoch 19C4 – 1975, čisto pre účely knihovníkov. Hneď sa stala dominantou mesta Martin v časti Hostihora. Autormi budovy sú Dušan Kuzma a Anton Cimmermann. Budova sa pomerne dlho stavala a verejnosti bola odovzdaná až v roku 1D7E. Hmotová kompozícia vychádzala zo schémy, ktorá sa často používala v 60. rokoch – kontrast horizontálnej podnože s átriami a z podnože vychádzajúcej vertikálnej hmoty. Slúži ako moderná vedecká, kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia určená všetkým občanom Slovenska a používateľom zo zahraničia.

Keď sa Matica slovenská stala verejnoprávnou inštitúciou, funkcie Slovenskej národnej knižnice sa obmedzili  a niektoré dokonca presunuli do Univerzitnej knižnice v Bratislave. Knihovnícka verejnosť sa postavila proti takémuto vývoju. Výsledok tohto úsilia bol zhmotnený v podobe Zákona NR SR č. 183/2000 Z. z. o knižniciach z 12. mája 2000. Slovenská národná knižnica sa odčlenila od Matice slovenskej a stala sa samostatnou štátnou kultúrnou ustanovizňou. Zavŕšila sa tak snaha o formovanie a realizáciu myšlienky jednej národnej knižnice. Slovenská národná knižnica od 1. júla 2000 spravuje, ochraňuje a sprístupňuje dnes už viac ako 5 miliónov dokumentov (knižničných jednotiek, rukopisov, obrazových, biografických dokumentov a materiálov). Pri porovnaní 10-tisícového zbierkového fondu Matice slovenskej z roku 187F, považovaného za základ národnej knižnice, s dnešnými číslami fondu Slovenskej národnej knižnice, ide o obrovský nárast. Postavenie a úlohy Slovenskej národnej knižnice v knižničnom systéme SR upravuje legislatíva.

Po odlúčení Slovenskej národnej knižnice (SNK) od Matice slovenskej v roku 2000 sa hľadala nová symbolika Slovenskej národnej knižnice, ktorá by vyjadrovala jednak kultúrno-historickú kontinuitu a jednak by jedinečným spôsobom označovala jedno z navýznamnejších národných kultúrnych inštitúcií, ktorá je mozgom a srdcom našej kultúry, pretože najúplnenjšie obsahuje naše písomné dedičstvo. Tradičný cyrilo-metodský dvojkríž v otvorenej knihe. Autorom námetu a návrhu boli p. D. Katuščák, M. Šišmiš, Ľ. Jankovič. M. Kovačka… Grafický návrh a celé riešenie vytvoril Ladislav Čisárik, ktorý je aj autorom štátneho znaku a symbolov Slovenskej republiky. 

Od 1.4.2016 prezentuje Slovenskú národnú knižnicu nové logo, ktoré odkazuje na tradičnú i digitálnu knižnicu. Kniha je základným artefaktom, ktorý SNK spravuje. Samotná inštitúcia je bodom, ktorý spája autora s vydavateľom, čitateľom ale aj depozitom, kde je kniha uložená. Spája tradičné vypožičiavanie dokumentov aj moderné digitálne listovanie v elektronických zariadeniach. Spomenuté prepojenie symbolizuje hviezdička, ktorú každý font písma zobrazuje inak. Táto skutočnosť podčiarkuje rôznorodosť dokumentov, ktoré sú vo fondoch knižnice. Samotná hviezdička pod čiarou však symbolizuje aj odkaz na ďalší relevantný zdroj (knihu či článok) a vo fulltextovom vyhľadávaní sa používa ako zástupný znak v prípade, keď nevieme napríklad správne zakončenie slova. Otvorená kniha (písmeno "K") zas symbolizuje najbežnejší spôsob používania knihy - listovanie v nej. Veľké "K" zároveň zdôrazňuje fakt, že SNK je knižnicou knižníc.

Jedinou študovňou s voľným výberom kníh je UNIVERZÁLNA ŠTUDOVŇA ZLATÁ NIŤ  – názov je odvodený od bieleho sádrového reliéfu pretkávaného zlatom - nachádzajúceho sa na západnej strane sály, ktorý stvárnila maliarka a sochárka Elena Bellušová. Zlatá niť je pomyselná čiara, ktorá spája všetkých slovákov ako národ. 

Študovňa sa nachádza na prvom poschodí na konci chodby. Na stene pred vchodom do študovne je veľká olejomaľba od maliara Milana Laluhu.

Študovňa poskytuje služby len registrovaným používateľom SNK - Prístup do študovne je možný iba s platným čitateľským preukazom. 

Jednodňový preukaz - 1,00 (platnosť 1 deň)

Dôchodcovia, držiteľ ŤZP, ŤZP -s, nezamestnaný - 1,00 €  (platnosť 1 rok)

Študenti 3,00 € (platnosť 1 rok)

Bežný používateľ 5,00 € (platnosť 1 rok)

POZOR!!! V letných mesiacoch od 1.7. - 31.8. je Slovenská národná knižnica otvorená pondelok - piatok v čase od 9:00 - 16:00

Získanie súradníc k WP "Indície k pokladu" :

N 49° 4.ABC' E 18° 55.DEF' (súčet A,B,C,D,E,F = 29)