Obec Orlov
História Orlova
Obec Orlov leží vo východnej časti Ľubovnianskej vrchoviny pod Orlovskou Magurou v nadm. výške 495 m. v malebnom údolí rieky Poprad. Najvyššie položeným bodom v katastri obce je Kurčínska Magura s výškou 894 m.n.m. Najnižšie položeným bodom je rieka Poprad pri štátnej hranici 460 m.n.m. Chotár obce je kopcovitý, členený menšími potôčkami s veľkým množstvom zelene. Čo sa týka rozsiahlosti, kataster má rozlohu 2077 ha, z toho je 1238 ha lesa a iba 366 ha ornej pôdy, kde sa najlepšie darí zemiakom, urodí sa aj repa, ovos, raž a jačmeň.
K obci patrí aj osada Andrejovka a Kurčín. Obec založili usadlíci so šoltýsom podľa zakupného práva medzi 1330 - 1349 rokom. Patrila pod panstvo neďalekého hradu Plaveč, rodine Bebekovcom, pod názvom Orlou. Nevie sa presne odkiaľ názov obce pochádza, ale pravdepodobne v regióne bolo veľa dravých vtákov, najmä orlov.
Prvá písomná zmienka je z roku 1349, keď rieka Poprad zmenila svoj tok a tým porušila hranice Rikolfovho majetku medzi osadami Orlov, Ľubotín a Čirč. Pri vyšetrovaní tejto udalosti vystupovali ako svedkovia aj šoltýsi z Orlova, Plavča a Ľubotína.
V roku 1427 mala obec 26 sedliackych obydlí a dom šoltýsa. V tých časoch bola obec stredne veľkou usadlosťou. Neskôr sa počet sedliakov zmenšoval, lebo väčšina z nich sa odsťahovala alebo vymrela. Niektorí prišli o pozemky a stáli sa želiarmi. Po úbytku obyvateľstva koncom 15. a začiatkom 16. storočia sa počet sedliackych domácnosti zmenšil na pätinu v porovnaní s rokom 1427. Od roku 1505 patrila rodine Horváthovcom - Palocsayovcom, pod názvom Orló. V 70. - 80. rokoch 16. storočia sa tu usadilo valašské obyvateľstvo a tak koncom 16. storočia opäť bola stredne veľkou obcou s prevažne valašským obyvateľstvom rusínskeho pôvodu. Roku 1600 obec mala 25 obývaných domov a dom šoltýsa. V tom období patrila rodine Semseyovcom. V roku 1781 mala 61 domov so 471 obyvateľmi. V roku 1828 už 70 domov. V tých časoch sa obyvatelia obce, bývajúci v drevených chalupách, živili predovšetkým prácou v lese a poľnohospodárstvom. Poznali dobre aj prácu na "pánskom". Aby netrpeli chudobou snažili sa vytvoriť lepšie živobytie výrobou mnohých veci, ako šaty, náradie, náčinie, nástroje a zariadenia pre domácnosť. Siali ľan a vyrábali z neho po domácky ľanové plátno, ktoré používali na šitie nielen spodnej bielizne, ale aj bohato vyšívaných košieľ a iných časti odevov. V tých časoch bol veľmi rozšírený chov oviec. Ovčia vlna bola používaná na výrobu nohavíc nazývaných "chološne" a kabátikov nazývaných "hune". Ovčie kožušiny boli používané na šitie krátkych ženských, bohato zdobených kožuchov a pre mužov kabátov bez rukávov nazývaných "kožušanky", ako aj rukavíc a čiapok. Obyvatelia chovali aj iné hospodárske zvieratá, kravy, kozy a najmä kone. V tom čase možno nebolo v dedine domčeka - gazdovstva, kde by sa neboli chovali kone. Chov koní bol populárny, pretože kone boli veľmi užitočné zvieratá, najmä v poľnohospodárstve a pri práci v lese. Orlovčania boli dlho známi, ako chovatelia dobrých ťažných koní.
K rozvoju života v obci došlo po roku 1873, keď 1. mája bola daná do prevádzky železnica z Prešova do Poľska. Pri železnici našlo zamestnanie mnoho mužov a aj dnes je tam zamestnaných viacej ľudí. Okolité lesy poskytovali mnoho ihličnatého dreva a blízkosť železnice umožnila v roku 1934 príchod firmy Tisza zo Žiliny, ktorá postavila v obci parnú pílu na spracovanie dreva a most cez rieku Poprad. Tým sa rozšírila zamestnanosť pri ťažbe dreva, zvážaní na saniach, najmä v zime a na samotnej píle, ako aj pri nakladaní reziva na železničnej stanici. Ďalšou prácou, najmä v zimných mesiacoch bola ťažba piesku v údolí rieky Poprad, zvážanie na železničnú stanicu a nakladanie na vagóny.
Do druhej svetovej vojny 90% ľudí žilo v drevených domčekoch s hospodárskou budovou a malou záhradkou pri dome. Bolo pestovaných iba niekoľko stromov jabloní a sliviek v týchto drsných podhorských podmienkach. Pre hornatosť kraja a slabú úrodnosť pôdy by poľnohospodárstvo maloroľníkov neuživilo, preto vyššie spomínané zárobkové možnosti im prišli vhod.
V obci bol gréckokatolícky kostol, jeden hostinec so zmiešaným tovarom, jedna dvojtriedna osemročná ľudová škola. Občania boli po náboženskej stránke gréckokatolíci. Vyučovací jazyk v škole bol rusínsky, preto ak niektorí zámožnejší občania posielali svoje deti do stredných škôl, tak obyčajne do Prešova a to do gréckokatolíckej rusínskej meštianskej školy, potom do učiteľského ústavu. Niektorí navštevovali aj neskôr založené Grécko-katolícke ruské gymnázium v Prešove.
Na sklonku druhej svetovej vojny, už v rokoch 1943 - 1944 bola vytvorená partizánska skupina. Nemci ľudí zamestnávali kopaním zákopov. Očakávali sa tu ťažké boje, avšak prechod frontu trval iba tri dni, lebo po obsadení Plavča sovietskou armádou Nemci ustúpili do Stariny. Predtým povyhadzovali mosty na železnici, most cez rieku Poprad a most pri fare, na ceste do Plavča. Bolo zničených asi desať domov, tri vyhoreli a skoro polovica domov mala porozbíjané okná, čo zapríčinili výbuchy pri vyhadzovaní mostov. V tom čase aj farská budova bola veľmi poškodená. Rozbili sa všetky okná a kamene z vyhodeného mosta sa dostali až do miestností, pretože vyhodený most bol iba niekoľko metrov od fary. Obec oslobodila Sovietska armáda 23. januára 1945. V peknom parku pri novom moste je postavený pamätník padlým sovietskym vojakom. V roku 1947 optovali 3 rodiny do ZSSR.
Po druhej svetovej vojne nastal v obci lepší život. Boli prebudované drevenice na nové murované domy. Jedným z ukazovateľov rýchleho rastu je nesporne vzdelanie. Hneď po vojne v roku 1946 boli postavené dve budovy školy zvané "baraky" do ktorých, najmä do 6. až 9. ročníka, začali chodiť deti z Čirča, Ruskej Vole, Obručného, Andrejovky, Šarišského Jastrabia, Kyjova, Vislanky a Údola. Tým sa Orlov stal centrom vzdelávania pre celé okolie. Po výstavbe ZDŠ v Šarišskom Jastrabí a Plavnici, presunuli sa deti z Kyjova a Vislanky do Šarišského Jastrabia a z Údola do Plavnice. V roku 1958 bola postavená materská škôlka, vedľa nej už stojí nová budova škôlky. 15. septembra 1962 bola postavená nová moderná dvojposchodová škola so 14 učebňami a veľkou budovou telocvične. Dnes do Orlova chodia deti z Čirča, Ruskej Vole, Obručného i z osady Andrejovka.
Dôležitým krokom k zvyšovaniu štandardu života ľudí žijúcich v Orlove bola elektrifikácia urobená v roku 1956. Potom do obce začali prichádzať nové podniky.
29. júna 1958 po lejaku, ktorý trval tri dni a tri noci bola veľká povodeň, aká ešte v tomto kraji nebola. Všetko v blízkosti rieky bolo zaplavené a nedalo sa prejsť po starom moste cez ktorý sa valila voda. Zo skládky dreva bolo odplavené veľké množstvo guľatiny. Hospodárske budovy v blízkosti rieky zaplavovala voda a dobytok museli občania zachraňovať vysťahovaním. Voda od Magury, potôčikom okolo fary - vyšného konca obce, sa rútila ako divá nesúc drevo, mostíky a kamene a tým prehlbovala svoje koryto do hĺbky niekoľko metrov. Podmyla aj most pri fare. Bolo potrebných niekoľko rokov, aby sa mosty, zničené budovy a cesty dali do poriadku. Bola urobená regulácia potoka a výstavba nového mosta na ceste do Plavča.
O rok neskôr, 9. apríla 1959 bola postavená budova obecného úradu a kultúrneho centra. V časti tohto centra sa zriadilo kino Epocha. V kinosále sa oslavujú rôzne kultúrne udalosti a svadobné hostiny. Tiež na obecnom úrade je pekne vybavený priestor pre oslavu rôznych udalostí, ako sobáše, jubilea a iné výročia.
Už pred rokmi bolo známe, aký kvalitný je štrk a piesok v riečišti rieky Poprad.
Tu hodno spomenúť, že bagrovaním riečišťa vzniklo tzv. "Orlovské more", kde sú miestami priehlbiny veľké až 4 m. Vybagrované miesta pri rieke dnes umožňujú rozvoj rybolovu. Preto v Orlove a jeho okolí nájdeme niekoľko rybárskych chát, ba stretneme sa s rybármi aj z rôzných miest Moravy, ktorí trávia dovolenku pri rieke Poprad s rybárskymi prútmi. Prídu si na svoje, lebo často vytiahnu z vody niekoľko kilogramového kapra, v jeseni peknú hlavátku a iné druhy rýb.
V roku 1965 bol zbudovaný miestny rozhlas a v roku 1966 verejné osvetlenie.
Keď sme pri roku 1967, treba spomenúť, že v tomto roku bola otvorená trať Orlov - Podolínec, ktorá má veľký význam pre tento kraj, pre zvýšenie zamestnanosti, cestovný ruch a zbližuje našich občanov s okresným mestom, ako aj so železničným uzlom v Poprade.
V obci mali štátne lesy kanceláriu polesia do roku 1973. Pracovnú príležitosť nachádzali v lese muži v ťažobnej činnosti a ženy v letnom období pri zálesňovaní, pestovaní lesných stromčekov, ošetrovaní a ochrane porastov. Pri železničnej stanici bol expedičný sklad dreva a celulózky tam mali čistiacu stanicu na odkôrňovanie celulózy.
V roku 1968 bol vytvorený okres Stará Ľubovňa a Orlov bol najpriemyselnejšou obcou v okrese.
V roku 1971 bola postavená požiarna zbrojnica. V roku 1973 bol postavený nový most cez rieku Poprad. V roku 1988 bol vybudovaný svojpomocne vodovod. Pre rozvoj športu bol v roku 1989 vystavaný pekný futbalový štadión s tribúnou.
V roku 2003 bola urobená plynofikácia celej obce a osady Andrejovka a v tom istom roku bol daný do užívania dom smútku a čistiška odpadových vôd. V roku 2006 bol vybudovaný nový cintorín. V roku 2007 bola dokončená kanalizácia obce. V máji 2009 bola dokončená stavba fary. V júly opravená telocvičňa a koncom roka škola, na ktorej bola zbudovaná sedlová strecha, zateplená fasáda a vymenené okna.
Dňa 4. júna 2010 po dlhotrvajúcich dažďoch bola povodeň ako v roku 1958. Boli zaplavené nižšie položené domy v obci a osade Andrejovka. Miestne potoky sa vyliali a zaplavili okolité dvory. Celá priemyselná časť obce bola pod vodou a firmám vznikli značné škody. Most cez rieku Poprad sa zrútil potom, čo mu voda podmyla stredný pilier. Zo stavbou nového mosta sa začalo 10. júna 2011 a rieka Poprad bola premostená 29.11.2011. 4. júla 2012 bol daný do užívania nový most. V septembri 2012 bol v obci zrekonštruovaný chodník a na ceste položený nový asfaltový koberec.
Počet obyvateľov: 1921 - 748, 1940 - 1003, 1961 - 1120, 1980 - 1016, 2007 - 735,
O obci:
Štát: Slovensko
Kraj: Prešovský kraj
Okres: Stará Ľubovňa
Región: Šariš
Nadmorská výška: 494 m n. m.
Najvyšší bod: 894 m n. m.
Najnižší bod: 460 m n. m.
Rozloha: 20,77 km² (2 077 ha)
Obyvateľstvo: 605 (31. 12. 2021)
Hustota: 29,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka: 1349
