Obec Herľany

SÚČASNOSŤ

Obec sa nachádza v malebnej prírode, ktorá poskytuje oddych a možnosť turistiky. Príťažlivý pre turistov je hlavne gejzír, ale tiež pramene minerálnej vody a atmosféra niekdajších historických kúpeľov.

Herliansky gejzír ako jediný studeno-vodný gejzír v Európe je európskym unikátom. Od klasických gejzírov sa odlišuje nízkou teplotou vody, pretože je situovaný v oblasti so skončenou vulkanickou činnosťou. Gejzír samovoľne strieka do výšky 10 až 15 metrov s periódou 32 - 36 hodín, erupcia trvá približne 25 minút. Je aktívny nepretržite od roku 1872. Teplota vystrekovanej vody je 14-18 °C a voda je silne mineralizovaná.

V obci sa nachádzajú pamiatkovo chránené niekdajšie kúpeľné budovy „Dargov“, „Branisko“, „Gejzír“ a „Hornád“. Areál historických kúpeľov vrátane gejzíru patrí Technickej univerzite v Košiciach. Nachádza sa tu turistické ubytovne Gejzír a Branisko, ktoré taktiež patria Technickej univerzite.

Dva kilometre od Herlian sa na zalesnenom kopci na kóte „Hradisko“ zachovali chabé zvyšky stredovekého hradu z 13. storočia. Na severozápade katastra obce sa nachádza štátna prírodná rezervácia Malé Brdo. Na ploche 56 ha je tu prirodzené spoločenstvo bukových , dubových lesov a lúčin. V okolí obce sa vyskytujú rôzne druhy opálov. Asi najznámejší je výskyt tzv. mäsových opálov, ktorý sa nachádza približne 4km SV od obce neďaleko cesty vedúcej do Banského. Východ opálovej žily sa nachádza neďaleko Herlianskeho sedla v nadmorskej výške 700m.

HISTÓRIA

Dedinka Herľany leží v malebnej krajine pod úpätím západných svahov Slanských vrchov, v údolí Herlianskeho potoka, približne 28 km severovýchodne od metropoly východoslovenského regiónu Košíc. Obec je sprístupnená cestou II. triedy č. 576 Bidovce - Herľany - Vranov nad Topľou, ktorá je napojená na štátnu cestu l. triedy č. 50 Košice - Michalovce. Obec sa skladá z dvoch častí a to časť Herľany a časť Žírovce.
  
Prvé zmienky o dedinke Herľany sa spomínajú v r. 1487 pod názvom Haryan. Za vlády Jozefa II. sa sem prisťahovali Nemci, ktorí v 19. storočí boli poslovenčení. V roku 1630 sa obec spomína pod názvom Harlyan, v r. 1890 pod názvom Rank-Herlány, v r. 1920 dostáva svoj terajší názov Herľany, maďarsky Herlany, alebo Rankfüred. V roku 1828 mala obec 15 domov a 103 obyvateľov. Pôvodne samostatná obec Žirovce bola v r. 1964 pričlenená k Herľanom. Podľa sčítania ľudu v r. 1991 mala obec 263 obyvateľov a 75 trvale obývaných domov. V súčasnosti je počet obyvateľov okolo 270.

Obec Herľany za svoj rozmach môže ďakovať minerálnym prameňom, ktoré boli známe už v 17. storočí. Ako prvý upozornil na minerálne vody v okolí Herlian a chemicky ich analyzoval stoličný lekár Abovskej stolice Daniel Textoris.

V rokoch 1772 - 1803 venovali pozornosť tunajším liečivým vodám viacerí učenci, pričom zdôrazňovali ich balneologický význam. V 18. storočí tu vznikli kúpele na liečenie chorôb žalúdočných, črevných, reumatických a ďalších. Keď v r.1869 minerálne pramene už nestačili kryť spotrebu liečivých minerálnych vôd, začal sa v r. 1870 vŕtať vrt, výsledkom ktorého je dnešný svetový unikát „Herliansky gejzír“.

Obec bola v 19. storočí obľúbeným miestom nielen Košičanov, ale aj uhorskej šľachty, ba dokonca výletným miestom Františka Rákocziho. Spoločenský život sa koncentroval v kúpeľnom parku obce. Park bol založený v druhej polovici 19. storočia. Nevyniká veľkosťou ani druhovou pestrosťou - je dokumentom doby vzniku prvej verejnej zelene, ktorá poskytovala určitý priestor pre spoločenský a kultúrny život kúpeľov. Samotný park, ktorý spolu s bývalými kúpeľnými budovami je kulisou pre jedinenčný výtvor Herlianský gejzír pozvoľne prechádza do voľného lesa. V parku je zastúpených spolu 30 taxónov drevín, z toho 10 taxónov ihličnatých a 20 listnatých drevín.

Kúpeľný ráz obce sa stratil po 2. svetovej vojne, keď následky vojny neboli odstránené, takže sa ani neobnovila kúpeľná liečba. Čiastočne renovované kúpeľné objekty slúžili ako reštauračné a ubytovacie zariadenia bývalého Krajského národného výboru, ako školiace stredisko (1950-1955), potom ako rekreačné stredisko Revolučného odborového hnutia (1956-1968), neskôr tu bolo zriadené stredisko pre zahraničných študentov (1968-1983) a od roku 1985 dodnes celý bývalý kúpeľný areál patrí Technickej univerzite Košice na konanie pedagogických, vedeckých, športových, spoločenských a kultúrnych podujatí.

Zachovalé pamiatkovo chránené budovy sú: klasická kúpeľná budova z polovice 19.storočia „Dargov“, ďalej objekty „Branisko“, „Gejzír“ a „Hornád“.

NÁRODNÁ PRÍRODNÁ PAMIATKA HERLIANSKY GEJZÍR

Najbližšia erupcia sa očakáva 18.11. 2022 medzi : 17:00  - 19:00 hod.

Čas erupcie sa predpokladá podľa poslednej známej erupcie a je vypočítavaný v intervale 34-36 hod. Interval výpočtu môže tiež kolísať a niekedy môže byť aj menej ako 34-36 hod. a preto je potrebné orientovať sa časom, ktorý je zverejnený. Herliansky gejzír je prírodný úkaz aktivovaný ľudskou činnosťou, ale jeho samotná činnosť - erupcia je ovplyvňovaná prírodou. Čas erupcie, ktorý je vypočítavaný podľa poslednej erupcie je orientačný. Prosíme návštevníkov, ktorí majú záujem vidieť tento jedinečný výtvor prírody a človeka, aby boli trpezliví a počítali s tým, že skutočný čas erupcie gejzíra sa môže posunúť, erupcia môže nastať aj skôr. Je vhodné prísť aspoň 1 hodinu skôr pred uvádzaným časom. Dĺžka erupcie je  25 minút.

Herliansky gejzír bol v roku 2016 zrekonštruovaný. Výška erupcie gejzíru je po oprave okolo 22 m.

Štát: Slovensko
Kraj: Košický kraj
Okres: Košice-okolie
Región: Abov
Nadmorská výška: 365 m n. m.
Rozloha: 9,91 km⊃2; (991 ha) 
Obyvateľstvo: 274 (31. 12. 2021) 
Hustota: 27,65 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1487