Obec Brestov

História

V písomnostiach z 13. – 16. storočia sa obec vyskytuje pod názvom Borolou, Boroszló, od konca 18. storočia aj ako Brestow. Slovenský názov je odvodený od listnatého stromu brest.

Pred r. 1325 bol Brestov majetkom prepošta z Myšle. Pravdepodobne obec získal od Abovcov, ktorí boli v 13. storočí vlastníci okolitých majetkov. Brestov patril prepoštovi nepretržite až do 60-tych rokov 16. storočia. Neskoršie sa stal majetkom šľachtickej rodiny Kataiovcov.

Najstaršia písomná zmienka o obci sa nachádza vo varadínskom registri z r. 1219, v ktorom je zápis, že Biely z Brestova obvinil troch bratov zo Žehne, že mu ukradli rôzne veci v hodnote šiestich hrivien striebra. Aj v ďalšom zápise z r. 1229 sa uvádza spor medzi Petrom, synom Petra a Čepanom, komesom Petrom, Jánom a Pavlom o dedičný majetok. Uvedené zápisy predstavujú najstaršie správy o vlastníctve územného majetku šľachticmi zo Šariša.

O starobylosti Brestova (zeme i dediny) svedčí aj fakt, že už k r. 1272 sa pripomína potok Brestov a to jeho horný tok pri opise zeme Dlenfö (terra Delnafeu), dnešný Kokošoviec. Horný tok Brestova sa až dodnes nazýva Brestove, ale jeho stredný tok sa už v druhej polovici 14. a v 15. storočí nazýval Mirkovským potokom. Dnes sa nazýva Kalinovec.

Brestov patril medzi veľké dediny, čo potvrdzuje portálny súpis z r. 1427, na základe ktorého boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené od 31 port. V priebehu 16. storočia došlo k zníženiu počtu obyvateľov a zo sedliakov sa stali postupne želiari. V r. 1787 žilo v obci v 60 domoch 425 obyvateľov, v r. 1828 už v 89 domoch 647 obyvateľov. V r. 1831 sa dedinčania aktívne zúčastnili na sedliackom povstaní. Okrem tradičného poľnohospodárstva a chovu dobytka sa obyvatelia zaoberali aj tkáčstvom a prácou v lesoch.

Erb obce

Zo sfragistických prameňov sa zachovalo typárium z r. 1867 (uložené je v zbierke pečatidiel Šarišského múzea v Bardejove). V kruhopise v maďarskom jazyku je uvedené: SAROS MEGYE BOROSZLO KÖZSEG 1867 (Šarišská župa obec Brestov). V pečatnom poli je vyobrazený doprava otočený jazdec držiaci v pravej ruke vytasenú šabľu. Kôň je nad kamenistou pažiťou stvárnený v skoku. Rytec pravdepodobne prevzal motív z rodového erbu, pretože v obecných pečatiach sa tento symbol vyskytuje zriedka. Túto domnienku zatiaľ nemôžeme potvrdiť, pretože sa nám nepodarilo zistiť, ktorému šľachtickému roku patrila obec v 19. storočí.

Pri tvorbe obecného erbu sme vychádzali z vyobrazenia na pečatidle a obecný erb znie:
V modrom štíte nad striebornou kamenistou pažiťou červeno odetý jazdec s čiernou čiapkou, čižmami a zlatým kabátom držiaci v pravej pozdvihnutej ruke zlatú šabľu, po ľavom boku zlatá pošva, sediaci na cválajúcom striebornom koni v zlatej zbroji.

Štát: Slovensko
Kraj: Prešovský kraj
Okres: Prešov
Región: Šariš
Nadmorská výška: 290 m n. m.
Rozloha: 10,37 km⊃2; (1 037 ha) 
Obyvateľstvo: 453 (31. 12. 2021) 
Hustota: 43,68 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1219/1229