Opustená v stredoveku
Od 6. storočia n. l. začali na naše územie prichádzať prví Slovania. V čase Veľkej Moravy boli v blízkom okolí Brezovej slovanské hradiská Starý hrad na Podbranči, Hrádok v Prašníku. Aj keď nemáme doteraz dôkazy o osídlení nášho mesta Slovanmi, je pravdepodobné, že aj tu stála aspoň malá osada ako to potvrdzujú archeologické nálezy z okolitých obcí, z Hradišťa, Prietrže, Podbranča, Vrboviec, zaniknutej obce Ropov.
Takto mohla vyzerať veľkomoravská osada na Brezovej
Po zániku Veľkej Moravy a prechodnom ovládnutí Poliakmi sa územie Slovenska stalo súčasťou uhorského štátu. Aj územie Brezovej sa v 11. a 12. storočí nachádzalo v oblasti zvanej konfínium. Šlo o pás riedko osídleného a spustnutého územia, medzi riekou Morava a južnými svahmi Malých Karpát, ktorý mal zabrániť, alebo aspoň spomaliť, vpád nepriateľov z českého kráľovstva do vnútrozemia Uhorska. Toto územie bolo úmyselne zaplavované a na prechodných miestach boli vybudované umelé prekážky ako priekopy, valy, záseky zo zoťatých stromov, palisády:
Zátarasy a prekážky vybudované na priechodných miestach cez konfínium
Na priechodoch a cestách cez hranicu boli hlavne na úpätí Karpát vybudované tzv. krajinské brány. Je predpoklad, že aj medzi Brezovou a Vrbovým, kade viedol od nepamäti prechod cez pohorie „Brezovsko-vrbovská brána“ bolo takéto strážené miesto. Obrana týchto hraníc a brán bola zverená kmeňom príbuzným Maďarom – Sikulom a Pečenehom, pretože podmanenému, prv veľkomoravskému obyvateľstvu, sa nedôverovalo. To ich muselo iba živiť a starať sa o nich. Ani stopy po strážcoch sa nezachovali, keďže ako kočovné kmene si stavali iba prechodné obydlia. V 13. storočí sa pomery medzi krajinami ukľudnili a konfínium prestalo mať zmysel.
Nomádski strážcovia konfínia
Uhorskí králi následne prideľovali bývalé územie konfínia svojim verným služobníkom. Prvá písomná zmienka o Brezovej je práve z takejto darovacej listiny kráľa Bela IV z roku 1262, kde sa spomína „villa Brizoua“, ako susedná dedina darovaných obcí– Záhorec a Šterusy. Podľa historikov je názov Brizoua (vtedy sa vyslovoval ako Brizova) slovanského pôvodu a odvodený od stromu breza. Komu však obec patrila a ani ďalšie údaje o nej nepoznáme. Ležala pravdepodobne v miestach dnešnej priehrady pod vrchom Baranca a Perísk.
Pozrite si, aké názvy mali v tom čase - 13. storočí, dodnes existujúce, ale i už zaniknuté dediny v okolí, uvedené v darovacích listinách:
Mapa Brezovej a okolia s označením názvom stredovekých osád a dedín
Potom sa stala zvláštna vec. Brezová sa od roku 1262 prestala na 300 rokov spomínať v písomnostiach. Nespomína ani tam, kde by sa v prípade, že bola naďalej dedinou, uvedená mala byť- v listinách, súpisoch a urbároch z toho obdobia. Až v polovici 16. storočia je o nej ďalšia zmienka, ako o novopostavenej dedine.
Aj takto mohol vyzerať život v stredovekej dedinke Brizoua pred spustnutím
Predpokladanému spustnutiu Brezovej niekedy po roku 1262 mohli viesť rôzne príčiny. Historici sa domnievajú, že odchod obyvateľov mohli zapríčiniť česko–uhorské vojny, boje medzi miestnymi súperiacimi feudálmi, neúrodné roky, či živelné pohromy spojené s extrémnymi zrážkami, veľké požiare, epidémie, alebo kombinácia týchto faktorov.
Moja predstava o zničenej a následne opustenej Brezovej s pohľadom na Brezovsko-vrbovskú bránu
Máme zo stredovekej Brezovej veľa nejasností, dôvodom je nedostatok písomných listín a archeologických nálezov, čo je však zapríčinené chýbajúcimi výskumami z našej oblasti. Snáď sa v budúcnosti objavia dôkazy, ktoré túto medzeru zaplnia.