Svätá Lucia
Význam mena: svetlá, žiariaca (lux - svetlo, z lat.) Atribúty: prebodnuté hrdlo, meč, lampa, fakľa, oči na tanieri
Patrónka chudobných, slepých, kajúcich prostitútok, chorých detí, farmárov, sklenárov, tkáčov, sedlárov, čalúnnikov, krajčírov, elektrikárov, nožiarov, kočišov, školníkov, úradníkov, vrátnikov, tulákov, spisovateľov, notárov, advokátov; pri očných chorobách, slepote, úplavice, bolestiach hrdla, pri infekčných chorobách
Lucia sa narodila v Syrakúzach(Taliansko) okolo roku 286 bohatým rodičom a bola vychovávaná v kresťanskej viere. V detstve stratila otca a ako mladé dievča zasvätila život Bohu4. Svoj sľub panenstva držala v tajnosti, keďže jej matka si želala, aby sa vydala za mladého pohanského chlapca. Lucia presvedčila matku, aby sa išla modliť k hrobu sv. Agáty za uzdravenie sa zo svojej ťažkej choroby. Boh vyslyšal ich modlitby. Vtedy priznala matke svoje zasvätenie Bohu a túžbu prežiť svoj život medzi chudobnými. Matka plná vďačnosti za svoje uzdravenie dala9 Lucii súhlas a ušetrené peniaze rozdelila chudobným. Odmietnutý a zahanbený nápadník udal Luciu ako kresťanku vtedajšiemu konzulovi. Bolo to v čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov.
Lucia bola predvolaná pred súd. Sudca ju presviedčal ako mohol, aby sa vzdala svojej viery. Ona mu však odpovedala: „Vaše naliehanie je zbytočné. N1ikdy ma neodlúčite od lásky k môjmu Pánovi, Ježišovi Kristovi.“ Opýtal sa jej: „A ak ťa budeme mučiť, znesieš tú bolesť?“ „Áno, lebo my, ktorí veríme v Krista a snažíme sa viesť čistý život, máme Ducha Svätého, ktorý žije v nás a dáva nám silu, inteligenciu a česť.“ Vtedy jej sudca pohrozil, že ju odved9ie do nevestinca, aby potupil jej česť. Ona mu na to povedala: „Telo sa nakazí len vtedy, ak duša privolí.“ Sv.Tomáš Akvinský. obdivoval túto odpoveď sv. Lucie. Keď ju chceli odviezť, Lucia sa nemohla pohnúť z miesta, kde sa nachádzala. Tak sa rozhodli ju upáliť, ale tiež im to nevyšlo. Nakoniec ju mučili a sťali mečom. Počas mučenia nabádala prítomných, aby zostali verní náb6oženstvu Ježiša Krista až do smrti.
Hoci sa nemôže overiť pravdivosť rôznych gréckych a latinských verzií skutkov sv. Lucie, už v 6.storočí sa uctievala medzi pannami a mučeníkmi v Ríme. V stredoveku ju vzývali ako ochrankyňu pred očnými chorobami, pravdepodobne preto, že jej meno je spoj0ené so svetlom. Tak vznikali legendy. Napríklad jedna hovorí o tom, ako vládca poslal vojakov, aby jej násilím vybrali oči. Ale ona znovu uvidela.
Zobrazuje sa s prebodnutým hrdlom (spôsob mučeníckej smrti), s palmovou ratolesťou a význam jej mena jej prisúdil ďalšie atribúty: horiacu lampu, sviecu a oči ležiace na miske. Je patrónkou slepých.
Ľudové zvyky na Luciu
Tento deň naši predkovia považovali za najväčší stridží deň. Povráva sa, že vtedy mohli ľudia vidieť lietať na metlách strigy. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára bol 13. december považovaný za najkratší deň v roku.
Verilo sa, že Lucia bola najväčšou bosorkou a že v noci sa stre2távajú vospolok všetky strigy. Už deň pred Luciou sa odporúčalo dobre najesť cesnaku, aby ochránil jedinca pred zlými duchmi. Cesnakom sa zvykli natierať aj vráta maštalí, aby sa pred čarami uchránil aj statok.
Na Luciu sa dievky poobliekali do bielych plachiet a s pomúčenými tvárami chodili po dedine. Búchali na dvere a bez dovolenia vošli dnu. Husím krídlom omietli steny, štetkou ich obielili a tým symbolicky vyhnali zlo z domov. Tieto zvyky však v súčasnosti pretrvali len na niektorých dedinách. Niekde v noci pred 13. decembrom ch1lapci kradnú z domov brány a kontajnery, ktoré potom skrývajú.
S dňom sv. Lucie sa spájajú aj rôzne ľúbostné čary. Dievčatá si vtedy starostlivo pripravili 13 lístkov, na ktoré napísali mená chlapcov srdcu milých a každý deň jeden lístok spálili. Meno, ktoré zostalo na poslednom lístku, malo byť menom budúceho manžela.
Najznámejšia ľudová múdrosť hovorí: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.“ Ľudia zvyknú robiť rôzne úkony, ktoré majú chrániť ich majetok, zdravie a lásku. Aj dnes ešte môž8eme na vidieku večer na Luciu stretnúť dievčatá zahalené v bielych plachtách a s husacím pierkom v ruke, ktorým z vás symbolicky zmietnu zlé sily. Chlapci zasa chodievajú po domoch s reťazou vinšovať hojnosť hospodáreniu a domáci ich obdarujú slaninkou alebo drobným peniazom. Mládenci si od Lucie do Štedrého dňa vyrábali drevený stolček, avšak bez použitia klincov, a na polnočnej omši sa na neho postavili. Potom uvideli všetky bosorky v dedine. Zachrániť pred nimi sa mohli tak, že keď utekali, sypali za seba mak.
Na Luciu treba jesť pre zdravie cesnak a cibuľu a dom sa pokropí svätenou vodou na ochranu pred zlými silami. Tent4o deň sa nesmie do domu pustiť cudzia žena, a tiež by sa nemalo nič darovať či požičiavať, nesmelo sa šiť, ani priasť. Na Luciu, podobne ako na Barboru, si dievčatá dávali do vázy čerešňové alebo jabloňové vetvičky, a pokiaľ do Štedrého dňa vykvitli, zaručene ich stretla láska.
Lucia v škandivánskych krajinách
Rovnako ako u iných sviatkov, korene sú hlbšie ako kresťanstvo a sv. Lucia samotná. Už v severskej mytológii totiž vystupuje postava s menom Lussi. U niektorých autorov je to muž démon, no u väčšiny ide o ženu, poletujúcu povetrím v najdlhšiu noc v roku. Ako sme písali vyššie v tých časoch bol kalendár posunutý oproti dnešnému a tak Lussi polet7ovala nocou počas zimného slnovratu. Podľa legiend mala Lussi kontrolovať, či je domácnosť pripravená pre nadchádzajúce sviatky, či deti poslúchajú a pokiaľ nie, mohla prísť komínom či dymovou dierou dnu a ukradnúť ich. S týmito funkciami ju tak niektorí prirovnávajú k bohyni Freyi, ktorá je bohyňou lásky, plodnosti ale aj vojny a smrti. V najkratší deň v roku sa nesmelo nechávať vonku žiadne náradie, inak by naň Freya sadla a prestalo by fungovať. Niekde takto spomínajú ostré predmety, ktoré už nepôjdu nabrúsiť. Freya je často zobrazovaná ako jazdí na svojom zlatom koči ťahaného mačkami (zlato a svetlo je s ňou všeobecne spájané a pri hľadaní svojho muža Odra plakala zlaté slzy). Niektorí Freyu personifikujú priamo za Friggu, Odinovu manželku, ktorá porodila Bald8era (nórsky boh slnka).
V súčasnosti sa v škandinávskych krajinách Lucia slávi tradične veľkou procesiou, na čele ktorej stojí dievča symbolizujúce Luciu. Býva odeté do bieleho rúcha s červeným opaskom (symbol panenskej čistoty a Luciinej obety). Na hlave máva veniec z brusnicových vetvičiek so zapálenými sviečkami (počet môže varírovat od 4 po 9) a ďalšiu drží v ruke. Za ňou nasleduje zástup dievčat rovnako odetých a s horiacimi sviečkami v rukách. K nim sa pridávajú chlapci s kónickými klobúkmi a prútikmi s hviezdami a občas aj postavičky s názvom tomten alebo julenissen, čo v preklade znamená vianočný škriatok alebo elf. Aj preto niektorí etnológovia a folkloris4ti Luciu prirovnávajú k Lussi/Freyi/Frigge a jej zástupom démonov a škriatkov. Takáto procesia následne navštevuje či už domy, hospice, nemocnice, prípadne sa zúčastňuje omše v kostoloch. Pri návštevách sa spievajú piesne sv. Lucie, sv. Štefana alebo vianočne koledy.
Tradične sa pečú lussekatt/lussebulle, čo sú žiarivé šafránové koláče. Najčastejším tvarom býva písmeno „S“, ktoré v minulosti symbolizovalo mačku (možno Freyin mačací povoz, alebo neskôr pokrestančená verzia, mali chrániť pred diablom, ktorý posielal2 mačky, pôvodný názov bol dövelskatt). No robia sa aj rôzne iné tvary s využitím základného „s“ – povoz, páv, brada starca/kňaza, sánky, či venčeky, ktoré bývajú zdobené hrozienkami.
Lucia, symbol svetla a tmy
Lucia je vo výsledku symbolom spájania protikladov. Jej sviatok pripadá na slnovrat, kedy sa noc začne znova meniť na deň. V niektorých krajinách je to striga a bosorka, inde zas panna zahalená v bielom rúchu.Rovnako je Lucia mixom pohanských a kresťanských tradícií. Ide o opakujúci sa motív, najväčšie kresťanské sviatky pripadajú na kalendárne významné dni (alebo ich blízke okolie) ako slnovrat či rovnodennosť.
Lucia je tak hlavne symbolom svetla. Svetlo prinášalo teplo a úrodu, pre ľudí bol zimný slnovrat, kedy sa svetlo začalo vracať, snáď najdôležitejším dňom v roku. Niet divu, že sa Lucia – svetlo – stala tak významným symbolom.