Zlepence v osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa
Nevedeli ani netušili sme, že v tejto lokalite, ktorá má neveľký plošný rozsah, sa nachádza pestré súvrstvie, ktoré je významné z hľadiska pochopenia geologickej histórie Západných Karpát. Upozornil nás naň banský brat Štefan, náš dlhoročný priateľ. Navštívili sme toto miesto a začali hľadať informácie o zlepencoch najprv všeobecné a potom konkrétne o zlepencoch gosauského typu, ktoré sa nachádzajú neďaleko železničnej stanice.
Zlepenec alebo konglomerát je označenie pre spevnený ekvivalent štrkov. Tento názov sa vzťahuje len na horniny s prevahou opracovaných (zaoblených) úlomkov väčších ako 2 mm, na ostrohranné úlomkové usadené horniny sa zvykne používať pojem brekcia. Vznikli rozrušovaním starších hornín všetkých druhov. Môžeme si ich rozdeliť podľa štruktúry, sedimentácie a pôvodu úlomkov.
Podľa štruktúry sa zlepence delia na :
- ortozlepence - ich vnútorná stavba je tvorená kontaktmi valúnov (obliakov, okruhliakov) a hrubších zŕn. Neobsahujú zrná ílovej veľkosti, prípadne len stopové množstvá.
- parazlepence sú zlepence, ktoré obsahujú viac jemnozrnného materiálu ako hrubých úlomkov (jednotlivé obliaky sú chaoticky rozmiestnené v základnej hmote). Takéto sedimenty pochádzajú zväčša z terigénneho (pevninského) prostredia (rôzne bahnotoky alebo sedimenty glaciálneho pôvodu - tility).
Rozdiel medzi parazlepencom (hore) a ortozlepencom (dole)
Podľa miesta spevnenia sedimentu sa zlepence delia na:
- intraformačné zlepence - vznikajú rozrušením a následným spevnením už existujúcich sedimentov priamo v mieste sedimentačného bazénu ( vysvetlivku pozri na wikipedii). K takýmto procesom dochádza najčastejšie pod hladinou mora či jazera. Jednotlivé úlomky nie sú väčšinou opracované, nakoľko ich transport je minimálny, často sa označujú aj ako intraformačné brekcie. Táto skupina zlepencov nie je veľmi rozšírená.
- extraformačné zlepence - je to najvýznamnejšia časť zlepencov. Vznikajú zvetrávaním a následným prirodzeným odnosom zvetraného materiálu na miesto sedimentácie.
Podľa pôvodu úlomkov sa zlepence rozdeľujú na :
- epiklastické zlepence - úlomky pochádzajú zo zvetrávacích procesov,
- pyroklastické zlepence - vznikajú pri ukladaní sopečných produktov,
- kataklastické zlepence - vznikajú pri tektonických pohyboch zemskej kôry (zosuvoch, sklzoch, kolapsoch). V tejto skupine prevládajú ostrohranné úlomky.
- impaktné brekcie - vznikajú v dôsledku meteoritických impaktov (dopadov).
Ďalším pátraním po internete sme získali cenné informácie o danej lokalite. Súvrstvie, ktoré tu môžeme pozorovať voľným okom, vzniklo v terénnych depresiách. Rozborom valúnového (okruhliakového) materiálu zlepencov sa zistilo, že z 250 študovaných valúnov predstavovali triasové vápence 50 %, sladkovodné vápence kriedového veku 18 %, potom nasledovali veľmi pestré vápence jury, ďalej väčšinou malé valúny rádiolaritov a napokon celkom ojedinele sa vyskytujúce iné horniny, vrátane vulkanitov (vyvreté horniny) a serpentinitov (premenené horniny). Zlepence sú hnedosivej až červenohnedej farby, veľkosť najväčších valúnov nepresahuje 20 cm. V tomto type zlepencov majú teda vápence absolutnú prevahu nad inými horninami.
Situačný náčrt výskytov zlepencov gosauského typu v okolí osady Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Rozšírenie zlepencov je vyznačené krúžkami.
Výskumom vrchnokriedového súvrstvia gosauského typu v okolí Dobšinskej Ľadovej Jaskyne vedci zistili:
- prítomnosť dvoch typov zlepencov v pestrom súvrství senónu,
- preukázanie horninového materiálu kompletného ofiolitového profilu v novozistenom (druhom) type zlepencov,
- prítomnosť hornín, ktoré dokazujú prebiehajúce subdukčné procesy v druhom type zlepencov,
- stratigrafickú príslušnosť valúnov triasových karbonatických hornín a triasových a jurských rádiolaritov,
- ďalšie výskyty a indície kriedových sedimentov obdobného typu vo Vnútorných Západných Karpatoch atď.
To však už nie je predmetom otázok. Táto problematika môže byť spracovaná v inej eartke.
Pre zalogovanie je potrebné zodpovedať nasledujúce otázky :
- Pozorujte zlepence priamo v lokalite. Akým spôsobom sú usporiadané jednotlivé obliaky? Sú tesne pri sebe, alebo sú medzi nimi medzery vyplnené oveľa jemnejším materiálom? Do akej skupiny zlepencov by ste ich zaradili (medzi ortozlepence či parazlepence)?
- Pozorujte horninu v lokalite, všímajte si tvar jednotlivých úlomkov. Aké tvary prevládajú? Majú jednotlivé kamene ostré hrany, alebo sú zaoblené? Kde by ste horninu zaradili na základe pozorovania? Zaradili by ste ju medzi brekcie, alebo zlepence?
- Urobte fotku seba, prípadne svojho nicku v tejto lokalite.
Odpovede nájdete na mieste. Zalogovať sa môžete aj bez čakania na potvrdenie správnosti odpovedí. Ak bude niektorá odpoveď nesprávna, budeme vás kontaktovať.
Pramene:
- Banské mesto Dobšiná, kol. autorov pod vedením RNDr. O. Rozložníka a Dr. Ing. E. Hunsdorfera, Košice 2008.
- Banská víla Die Grubenfee stráži nerastné bohatstvo v baniach okolia mesta Dobšiná, O. Rozložník, Martin, 2020, https://www.geology.sk/wp-content/uploads/documents/foto/MS/MS_1990-6.
- Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa, O. Rozložník, súkromný archív, Rožňava 2019
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Zlepenec
- Sedimenty gosauského typu pri Dobšinskej Ľadovej Jaskyni: námety na netradičnú interpretáciu, kolektív autorov DUŠAN HOVORKA, PETER IVAN, RUDOLF MOCK, LADISLAV ROZLOŽNÍK, JÁN SPIŠIAK.
- Zdroj pdf zo stránky: https://www.geology.sk: Sedimenty gosauského typu pri Dobšinskej Ľadovej Jaskyni, námety na netradičnú interpretáciu