Nakolko pracujem na železnici bude aj dnešná keška venovaná tejto téme, konkrétne tragickej udalosti a poslednej jazde lokomotívy 350 010.
GORILA - rušen rady 350
Najskôr trosku teórie o lokomotíve ako takej samotnej.
Elektrický rušeň 350 (podľa starého označenia ČSD ES 499.0) je dvojsystémový elektrický rušeň prezývaný Gorila alebo Krysa, niekedy tiež Potkan. Patrí k najrýchlejším a najvýkonnejším rušňom vyrobeným v ČeskoSlovensku, momentálne prevádzkovaný Železničnou spoločnosťou Slovensko. Vyrábal ho podnik Škoda Plzeň pod typovým označením 55E.
Koncom 60. rokov sa vplyvom stále rastúcej hmotnosti vnútroštátnych a medzinárodných rýchlikov a nedostatku výkonných rušňov, ktoré by tieto rýchliky viedli, začalo v Česko Slovensku uvažovať o vývoji nového radu rušňov. Dňa 23. decembra 1969 podalo Federálne ministerstvo dopravy ČSSR oficiálnu zákazku na vývoj dvojsystémového rýchlikového rušňa s výkonom 4 000 kW a maximálnou rýchlosťou 160 km/h (pre podvozok a ďalšie mechanické časti až 200 km/h). Ďalej bola požadovaná hmotnosť rušňa do 89 ton a výkonná elektrodynamická brzda.
V roku 1972 bol osadený rušeň E 469.3030 (124.601-6) novými podvozkami, určenými pre rad 350 a následne aj pre rušne Škoda II. generácie. Na železničnom testovacom okruhu pri Velime dosiahol takto upravený rušeň rýchlosť 218 km/h. V roku 1973 bol vyrobený prvý prototyp označený ako ES 499.0001 a ten dosiahol dňa 3. Apríla 1974 na ŽTO pri Velime rýchlosť 180 km/h. O rok neskôr bol vyrobený druhý prototyp (ES 499.0002), ten mal sprevodovanie až na rýchlosť 200 km/h. Počas jesene 1975 bolo vyrobených 18 sériových rušňov, pričom cena jedného rušňa bola 6 500 000 Kčs.
Rušeň rady 350 mal na svoju dobu moderný hranatý dizajn. Na pravej bočnici sú žalúzie výduchov chladenia, do ktorých uprostred zasahuje odporová skriňa.
Podvozok disponuje dvojstupňovým odpružením skrutkovými pružinami s priečnym a zvislým tlmením hydraulickými tlmičmi. Na ráme podvozku sú umiestnené štyri jednosmerné trakčné motory AL 4741 Flt, každý s výkonom 1000 kW. Regulácia otáčok je odporová a má 56 stupňov. Prenos sily na jednotlivé nápravy je riešený kĺbovou spojkou Škoda. Tento rušeň je vybavený pneumatickou priamočinnou brzdou, elektrickou samočinnou brzdou, zaisťovacou brzdou a tiež elektrodynamickou brzdou s výkonom 3600 kW, tá sa dá aktivovať pri rýchlostiach vyšších ako 60 km/h.
Rušeň rady 350 predbehol možnosti vtedajšej infraštruktúry a jeho potenciál bol dlhú dobu nevyužitý.
Celkovo bolo vyrobených 20 rušňov rady 350, v súčasnosti (2021) je ich v prevádzke 18. Rušeň 350.009 bol zničený pri tragickej nehode pri Nových Kopistách v novembri 1989 a rušeň 350.010 pri tragickej nehode Ex271Meridian na Bratislavskej hlavnej stanici dňa 28. júna 1977. Rušeň 350.011 bol poškodený (zničené jedno čelo) po náraze so sypačom pri Liptovskom Mikuláši večer 23. 1. 2013 . Po oprave v ŽOS Vrútky a prevoze počas 2. a 3. septembra 2014 do domovského depa je v opäť v prevádzke. Rušne sú dislokované v rušňovom depe v Bratislave.
Spolu s rušňami radu 383 zaisťujú dopravu medzištátnych vlakov EuroCity na trati Praha - Brno - Břeclav - Bratislava - Štúrovo - Budapešť. Okrem toho sú používané pri vozbe regionálnych rýchlikov, rýchlikov a vlakov InterCity na trati Bratislava - Žilina - Košice spolu s rušňami radov 361, 362 alebo 383.
A práve o nehode z roku1977 sa docítate v nasledujúcich riadkoch, ktoré budú aj ako indícia k vylušteniu výsledných súradníc kde je keška schovaná...
Je slnečný 28.jún 1977.
Deti v školských laviciach sú už myšlienkami na letných prázdninách.
V Prahe sa pre Východnú dráhu preberá posledný rušeň T 478.3 inventárneho čísla 378, vo Zvolene je na MV prehliadku pristavený pomaranč T 678.0008.
V Bratislave sa vykonáva vzájomná výmena podvozkov medzi prototypmi ES 499.0001 a 0002.
Po trati Praha – Bratislava prechádza vlak Ex271Meridian vezený bratislavskou ES 499.0010 a nič nenasvedčuje tomu, že tento deň by mal byť niečím mimoriadny…..
Je krátko po pol desiatej dopoludnia a pri stavadle žst. Bratislava hlavná stanica pred lamačským zhlavím na koľaji číslo 10 zastavuje staničná záloha S 458.0004.
Ručičky hodín nezastaviteľne minútu po minúte skracujú čas do príchodu Ex271Meridian.
Popisovaný rýchlik prechádza pomaly žst. Bratislava Lamač, za ktorou plynule zvyšuje rýchlosť z 51 km/h, pričom za zastávkou Bratislava Železná studienka v úrovni oddielového návestidla č.516 s funkciou predzvesti v km 51,600 ide už rýchlosťou 96 km/h.
Vlak zakrátko míňa vchodové návestidlo „S“ v km 52,64, ktoré nariaďuje rýchlosť „40“, rýchlosťou 97 km/h ! Pri rýchlostníku „30“ pred tunelom je rýchlosť vlaku o jeden kilometer nižšia a vlak sa rýchlo ponára do tmy tunela…
Podľa spomienok pracovníkov železníc, ktorí boli na břeclavskom zhlaví žst. Bratislava hlavná stanica, sa z tunela šíril nezvyčajne rýchlo približujúci sa hluk vlaku, čo neveštilo nič dobré ! Ručičky hodín ukazujú čas 9.47h , ktorý znamenal definitívny koniec jazdy Ex271Meridian.
Z tmy tunela sa vyrútil rýchlik rýchlosťou 93 km/h, prechádza výhybkou č.57 postavenej vľavo, no na nasledujúcej výhybke č.56 postavenej vpravo v dôsledku vysokej rýchlosti dochádza k vykoľajeniu vlakového rušňa ES 499.0010 a jeho odtrhnutiu od vlakovej súpravy, z ktorej sedem vozňov postupne vykoľajuje.
„Desiatka“ ďalej nezastaviteľne „letí“ 152 metrov, naráža do oporného múra, od ktorého sa odráža na následne nabúra do čakajúcej S 458.0004. Ani po tomto náraze sa nezastavuje, odrazom od „žehličky“ opätovne naráža do oporného múra, kde sa otáča o 180 stupňov a následne sa prevracia na koľajisko.
Podľa poučného listu odboru hlavného revízora bezpečnosti železničnej dopravy FMD Praha, z ktorého čerpáme údaje, došlo pri druhom náraze krátko pred prevrátením rušňa k vypadnutiu rušňovodiča ES 499.0010 z rušňa von a jeho usmrteniu, pomocník rušňovodiča ostal s ťažkými zraneniami v zdemolovanom rušňi, zranení boli aj rušňovodič z posunujúceho rušňa S 458.0004, vlakvedúci rýchlika a 18 cestujúcich.
Pri nehode vznikla celková škoda 6,866.097 Kčs, úplná prevádzka bola obnovená 29.júna 1977 o 01.10h. Následkom ťažkého poškodenia bola ES 499.0010 zrušená.
Druhý rušeň S 458.0004 bol do prevádzky vrátený po oprave v ŽOS Vrútky vo februári 1981.
Pre úplnosť ešte niekoľko stručných údajov o rušňoch :
S 458.0004 bola 2.7.1973 prevzatá vo výrobnom závode v Plzni a bola prvou „striedavou žehličkou“ dodanou na Slovensko.
Jej prvým domovom bolo depo Bratislava, ktoré s ňou vykonalo 19.7.1973 úspešnú TBS na trati Vajnory – Senec, pri ktorej dosiahla rýchlosť 90 km/h.
Po oprave násilného poškodenia dlhé roky pôsobila na staničnej zálohe v žst. Bratislava Nové mesto.
Dňa 11.1.1990 bola presunutá spoločne s S 458.0040 a 0065 do depa Leopoldov, kde je v prevádzkovom stave dodnes.
ES 499.0010 bola vyrobená pod výrobným číslom 6761 a k ČSD bola prevzatá 28.10.1975.
TBS na striedavom systéme vykonala 11.11.1975 v úseku Bratislava Vajnory – Sládkovičovo so skúšobným komisárom Ing. Škárkom, na jednosmernom systéme bola TBS vykonaná 17.11.1975 na úseku Český Brod – Úvaly so skúšobným komisárom Ing. Hálom.
Počas prevádzky najazdila celkom 312.828 km a zrušená bola výnosom FMD20 722/77-12 dňa 29.9.1977.
Aj tridsať rokov po tejto tragickej nehode nájdete na opornom múre na lamačského zhlavia hlavnej Bratislavskej stanice miesto nárazu „desiatky“ spolu so zbytkom starého, zlomeného liatinového kilometrovníka…
Videodokumentáciu môžete nájsť vo videu môjho kamaráta: https://www.youtube.com/watch?v=JEjmJMNymGo
Ku keške... prosím buďte pri odlove opatrný, oči sú všade. Dodržujte fair trade ks/ks. Schovajte tak, ako ste ju pôvodne našli... no a poslednú vec, a teda, ako zistite súradnice kešky napíšte správne slovo do overovača, bey diakritiky, medzier... ale dodržuj mALé a veĽKé PíSmeNá spolu s číslami... Nezábudajte, keška je venovaná tragickej udalosti a koniec rušňa 350 010 ktorý posledný raz stál na čele vlaku dňa 28.júna 1977 na vlaku Ex271Meridian.
Keška pri vzniku obsahovala knihu jázd, ceruzku, 3ks SWG, travelbug a detské cestovné lístky;)
Cez certitude môžete overiť riešenie svojej kešky.
!!! PRE ODLOV KEŠKY NEVSTUPUJ DO KOLAJISKA, DRZ SA VYJAZDENEJ TRASY OD AUTA!!!