Obec Nová Polhora

Obec Nová Polhora leží v urbanizačnom priestore krajských miest Košice a Prešov, na hlavnej sídelnej rozvojovej osi Košice – Prešov. Nachádza sa v severovýchodnej časti Košickej kotliny po ľavej strane rieky Torysy, na rozhraní okresov Košice okolie a Prešov.

Po štátnej ceste susedí s obcou Ploské, okres Košice okolie a južne cca 1500 m s obcou Šarišské Bohdanovce, okres Prešov severne cca 1000 m západne od obce sa nachádza obec Seniakovce, s ktorou však nie je spojenie cestou kvôli tomu, že cez rieku Torysu nie je most, iba lávka na peší prechod. V západnej časti prechádza extravilánom obce diaľnica D1 Košice – Prešov, na ktorú napojenie však v obci Budimír, resp. Lemešany. Vzdialenosť od mesta Košice je 18 km, od mesta Prešov 22 km. Organizačne patrí obec do Košického kraja, okresu Košice okolie.

Kataster obce zaberá výmeru 207 ha, z čoho výmera ornej pôdy činí 160 ha. Priemerná nadmorská výška v katastri je 220 m n.m. Časť katastrálnej hranice zo západnej strany sa dotýka rieky Torysy, severná časť katastra sa dotýka potoka Balka, ktorý sa v katastri vlieva do rieky Torysy.

Historicky je Nová Polhora mladá obec. S jej výstavbou sa začalo v roku 1942, kedy bolo do obce Ploské presídlených 42 rodín po vyhorení obce Pohronská Polhora v okrese Brezno. Títo občania sa do nových obydlí nasťahovali v roku 1943. Ďalších 35 rodín bolo do obce nasťahovaných zo susedných obcí Ploské a Šarišské Bohdanovce v roku 1944. Názov získala obec na základe toho, že väčšina novousadlíkov pochádzala z Pohronskej Polhory. Organizačne sa obec Nová Polhora odčlenila od obce Ploské v roku 1953.

Erb obce Nová Polhora vychádza z erbu obce Pohornská Polhora.

Obec Pohronská Polhora bola založená v roku 1786, ako osada slobodného kráľovského mesta Brezna, zakladatelia osady pochádzali z jedenástich oravských dedín, pričom najviac ich bolo z obce Oravská Polhora, preto dostala názov Pohronská Polhora. Erb obce Pohronská Polhora predstavuje delený modro-červený štít a v ňom jedenásť strieborných smrekov ako symbol jedenástich obcí z ktorých obyvateľov vznikla.

Erb obce Nová Polhora vychádza z tohto erbu, tvorí ho červený štít a v ňom tri strieborné smreky, ktoré symbolizujú kontinuitu troch Polhor, ale aj to že obec Nová Polhora taktiež vznikla z obyvateľstva troch obcí a to Pohronskej Polhory, Ploského a Šarišských Bohdanoviec.

Symbolika je aj v červenom štíte, jednak je to polovica štítu erbu Pohronskej Polhory, na druhej strane aj obec Ploské má červený štít od ktorej sa Nová Polhora odčlenila v roku 1953, odčlenením nového katastra od katastra obce Ploské. Oheň symbolizuje, že obec vznikla po požiari.

Vlajka obce má podobu piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/6), červenej (1/6), žltej (2/6), bielej (1/6) a červenej (1/6).

Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu.

História - zvyky

Zvyky pri narodení

Žena, ktorá bola tehotná nesmela sadnúť na klátik, lebo vraj dieťa by malo veľkú hlavu, nesmela pozerať do okna, lebo dieťa by malo červené líca, nesmela jesť ryby a huby, lebo dieťa by bolo sopľavé.

Po narodení dieťaťa rodičia (babke) platili drobnými peniazmi, ktoré dávali do kúpeľa pre šťastie. S nekrsteným dieťatkom nesmeli chodiť von lebo dieťaťu by mohli uškodiť zlé sily. Kmotra doniesla pri narodení polievku, kuru, koláč, buchty a 1 až 2 litre pálenky.

Svadobné zvyky

Svadba bola dôležitou udalosťou v živote rodiny i dediny. Svadby sa konali najviac v čase fašiangov. V čase adventu a pôstu sa svadby nekonali. Pred svadbou vo štvrtok v noci chodili družbovia oblečení v kroji s klobúkom ozdobeným pierkom a dlhými farebnými stuhami pozývať na svadbu. Jeden družba zo strany nevesty a jeden zo strany ženícha. V ten deň sa v dome nevesty vili pierka a obliekali sa periny. Pri obliekaní sa robili rôzne žarty. Mladý musel zaplatiť za periny. V deň svadby, ktorá v minulosti bola spravidla v pondelok, sa vozilo z domu nevesty do domu ženích „rúcho“. Po rúcho prišiel mladý zať s družbami a družičkami na voze. Cestou spievali: „Ore Janík ore, to polhorské pole“. Periny boli „popravené“ na posteli nevesty. Rúcho za spevu a ujúkania odniesli do domu ženícha.

Popoludní nasledovali pytačky a sobáš. Z domu mladého ženícha, ktorého rodičia požehnali znakom kríža na čele a pokropili svätenou vodou išiel svadobný sprievod na „pytačky“ do domu mladej nevesty. Na čele sprievodu išiel starejší, mladý zať s prvou družičkou a za nimi ostatná rodina. Cestou do domu nevesty spievali: „V tom šírom poli, kríž postavený …“, keď prišli do domu nevesty robili rôzne žarty (preobliekali sa za starú babu).

Pred požehnaním sa mladá nevesta odobrala a ďakovala. Po odobierke nevesty prestrela krstná mať na zem vyšívaný uterák, na ktorý si ženích s nevestou kľakli a rodičia im požehnali. Cestou do kostola robili susedia „bránu“. Mladý zať musel mládencom, ktorí robili bránu dať pálenku alebo peniaze. Keď sa vrátili zo sobáša do domu nevesty, v dverách ich vítali medom a cukrom. Na mladých sa sypalo obilie alebo ryža, aby mladomanželia boli bohatí. Svadobný obed bol veľmi skromný. Na obed bola poľovka, mäso z poľovky, za tým sa doniesla fizolňa na kyslo, ale bez švábky, buchty. Víno sa robilo zo žita a pálenka zo špiritusu.

Večer svadobný sprievod odchádzal z domu nevesty do domu ženícha. Na čele kráčal starejší s lampášom. Cestou domov sa spievalo. U ženícha svadobčanov posadili za stoly, pohostili ich a svadobná hostina pokračovala. O polnoci sa mladucha, ženích, krstná, družba a družice odobrali do komory, kde sa konala zavíjanka. V komore posadili nevestu na stoličku a mladý zať musel neveste zložiť veniec z hlavy. Z vlasov jej urobili „kunt“. Mladý zať musel dať do „kunta“ pod čepiec peniaze. Po zavití mladý zať nevestu bozkal. Potom mladý zať z komory doviedol nevestu to izby. Starejší vyberal zavíjanku. Po zavíjanke nasledovala zábava. Na druhý deň po svadbe sa v dome ženícha konali „odmladiny“. Dojedalo sa a dopíjalo čo ostalo zo svadobnej hostiny.

Vianočné zvyky

Na štedrý večer chodili deti spievať pod okná vianočné koledy, na prvý a druhý vianočný sviatok chodili po domoch spievať koledy betlehemci. Nový rok chodili mládenci po domoch vinšovať a spievať, žena nesmela na nový rok ráno prísť do domu.

Fašiangy

Na Polhore trvali 3 dni (nedeľa, pondelok, utorok), zábavy sa robili v krčme, kde vyhrávala cigánska kapela. Mladší sa zabávali po humnách, do tanca im vyhrávala harmonika.

V utorok večer bolo pochovávanie basy. Zábava nesmela byť v utorok dlhšie ako do polnoci, nakoľko od polnoci už bol pôst. V stredu chodili držitelia zábavy po domoch oblečení za maškary a od tých, ktorí na zábave nezaplatili, chodili niečo pýtať.

Základné info:

Štát: Slovensko
Kraj: Košický kraj
Okres: Košice-okolie
Región: Šariš
Nadmorská výška: 221 m n. m.
Rozloha: 2,08 km⊃2; (208 ha) 
Obyvateľstvo: 511 (31. 12. 2021) 
Hustota: 245,67 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1954