Niečo málo z histórie vzniku smokoveckého cintorína:
Na zasadnutí Národného výboru Smokovce v marci 1946 je predmetom rokovania aj list č. 53-b/46 z 20. marca 1946, ktorým Rím. – kat. farský úrad Vysoké Tatry (Dolný Smokovec) prostredníctvom správcu fary upozorňuje: „V prípravných prácach záležitosti ustanovenia tatranskej obce ráčte láskave pamätať aj na určenie miesta pre cintorín, do ktorého by sa pochovávali zomrelí zo všetkých tatranských kúpeľných osád. (...) Dovoľujeme si súčasne pripomenúť, že by bolo žiaducné, aby cintorín tatranskej obce bol umiestnený tak, aby pohrabné obrady nijako nenarušili kúpeľný ráz a ovzdušie ostatných hosťov, ktorí počas zotavenej nechcú mysleť na posledné udalosti svojho života.“ Členovia NV potrebu vzali na vedomie, no ešte bola ďaleko samostatná obec...
Po zriadení obce a okresu Vysoké Tatry Nariadením SNR č. 52/1947 z 15. marca 1947 na zasadnutí MNV Smokovce MUDr. Mlynár upozorňuje 2. mája 1947 na fakt, že vstupom Nariadenia č. 52/1947 do platnosti – čo sa stalo 27. mája 1947 – nastáva povinnosť obce pochovávať, teda zriadiť cintorín. Na tomto zasadnutí bolo prijaté uznesenie č. 74 Sh/ 1947: „MNV v Starom Smokovci upovedomuje predsedu a tajomníka MNV, aby prípisom požiadal p. Alojza Janzu, správcu Štát. det. Lieč. Úst., p. Jána Budinského, horára, obyvateľov v Dolnom Smokovci a p. Octaviana Krejčího, pošt. úradníka v Starom Smokovci, aby ako znalí terénov oblasti tatranskej vyhľadali súce pozemky, na ktorých by sa mohli zriadiť cintoríny. V úvahu by prichádzalo zriadiť cintorín na Štrbskom Plese, v Smokovciach a v Tatr. Lomnici.“
Prešlo ďalších 18 mesiacov, ale nie bez činov. A tak 19. septembra 1948 podal Ing. Arch. Christo Ciporanov podáva ponuku na projekt cintorína v Starom, v skutočnosti v Novom Smokovci. Prednosta Úradu NV v Smokovcoch Štefan Fabián na základe uznesenia NV č. 224/ 48 z 25. septembra 1948 zadáva architektovi podmienky a stanovuje obsah: hlavný situačný plán, technický plán, úpravu a parcelážny plán hrobov.
Na vybranom teréne už MNV organizoval brigády, vytýčili cestu. S veľkou osobnou obetavosťou všetky práce urýchľoval, organizoval a administratívne vybavoval Ján Uhrík, vtedy už predseda Miestnej správnej komisie Vysoké Tatry. A neuveriteľne zapracovala irónia osudu: pri služobnej ceste do Bratislavy Jána Uhríka pred hlavnou stanicou zrazilo nákladné auto vydavateľstva denníka Práca a tatranský predseda zraneniam podľahol. V jeho aktovke medzi spismi bol aj ten o smokovskom cintoríne...
Ján Uhrík je prvým pochovaným na cintoríne v Novom Smokovci. Zomrel 5. júla 1949.
Text prevzatý z Tatranského dvojtýždenníku 22/2005