Obec Bidovce

Základné informácie

Bidovce (v minulosti Bydovce, maď. Bőd, Magyarbőd, nem. Bidowetz) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie na území bývalej Abovskej župy.

Obec s veľkým potenciálom rozvoja rekreácie a cestovného ruchu. Prítomnosť geotermálnych vrtov.
Prvú písomnú zmienku o Bidovciach poznáme z roku 1273. Spomínajú sa spolu s Čakanovcami a s čiastkou Svinice, ktoré Ethuruh, syn Jurajov, pochádzajúci z tarjánskej vetvy rodu Aba, s kráľovským povolením nechal svojej manželke a dcére. Z roku 1293 máme záznam, podľa ktorého Bidovce a časť Svinice držal Peter zvaný Petheuch zo Svinice. Tento v roku 1299 zničil Šarišské Bohdanovce, ktoré patrili Mikulášovi a Štefanovi, synom Budunovým. Vznikla im škoda 70 mariek, za čo potom boli Bidovce prisúdené poškodeným. Nevedno však, či boli na poškodených aj skutočne prevedné. Ďalší známy majiteľ, ktorý pochádza z druhej polovice 14. storočia a bol totiž potomok Petra zvaného Peteuch zo Svinice.

Pamiatky v obci

Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1793. Úpravami prešiel v roku 1896 a 1925. Interiér je plochostropý. Súčasťou zariadenia je klasicistická kazateľnica z obdobia vzniku kostola. Fasády kostola sú hladké, okná sú segmentovo ukončené. Veža má korunnú rímsu s terčíkom a ihlancovú helmicu.

Štát: Slovensko
Kraj: Košický kraj
Okres: Košice-okolie
Región: Abov
Nadmorská výška: 249 m n. m.
Rozloha: 9,81 km⊃2; (981 ha) 
Obyvateľstvo: 1 637 (31. 12. 2021) 
Hustota: 166,87 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1256

História

Prvú písomnú zmienku o Bidovciach poznáme z roku 1273. Spomínajú sa spolu s Čakanovcami a s čiastkou Svinice, ktoré Ethuruh, syn Jurajov, pochádzajúci z tarjánskej vetvy rodu Aba, s kráľovským povolením nechal svojej manželke a dcére.
Z roku 1293 máme záznam, podľa ktorého Bidovce a časť Svinice držal Peter zvaný Petheuch zo Svinice. Tento v roku 1299 zničil Šarišské Bohdanovce, ktoré patrili Mikulášovi a Štefanovi, synom Budunovým. Vznikla im škoda 70 mariek, za čo potom boli Bidovce prisúdené poškodeným. Nevedno však, či boli na poškodených aj skutočne prevedné. Ďalší známy majiteľ, ktorý pochádza z druhej polovice 14. storočia a bol totiž potomok Petra zvaného Peteuch zo Svinice.

Podľa listiny kráľovny Alžbety z roku 1384 vieme, že spomínaný potomok Ján, syn Petra, zomrel bez potomka. Pretože nemal dediča, panovník daroval Bidovce Valentínovi, päťkostolnému biskupovi a jeho príbuzným.
K ďalšej zmene vlastníctva došlo v roku 1397, keď kráľ Žigmund daroval Bidovce aj s ďalšími dedinami v okolí Svinice Imrichovi, Jánovi a Mikulášovi z Perína.
Podľa portálneho súpisu z roku 1427 patrili Bidovce Mikulášovi z Perína. V obci sa nachádzalo 30 port. Slovo porta znamená brána. Spočítavali sa pritom brány, ktoré viedli z dvorov hospodárskych usadlostí na cestu. V hospodárskej usadlosti mohlo žiť aj 30 ľudí. Počíta sa však na jednu portu minimálne 5 ľudí. V roku 1427 teda v Bidovciach žilo minimálne 150 obyvateľov.

Podľa listiny z roku 1430 vieme, že kráľ Žigmund potvrdil pánov z Períne v držbe hradu Fizér, ktorý sa nachádza neďaleko od jazera Izra, teraz už z maďarskej strany hraníc. V tom čase Bidovce patrili pod panstvu tohto hradu.
Portálny súpis z roku 1533 udáva, že v Bidovciach sa nachádzalo už len 7 port, obec patrila Michalovi z Bidoviec.
Desiatkový súpis obilia z Abaujskej stolice z roku 1553 konštatuje, že v Bidovciach žije 24 poddaných sedliakov a 6 želiarov. Z 30 osobných mien poddaných malo 9 mená slovenského pôvodu, 10 maďarského pôvodu a 11 neistého pôvodu. Vplyvom maďarských protestantských kňazov, ktorí tu začali pôsobiť v druhej polovici 16. storočia, sa však slovenská časť obyvateľov pomaďarčila. V roku 1598 patrili Bidovce Jurajovi Hommonaymu, ale bolo tu len 22 domov.
V roku 1715 tu žilo len 8 sedliakov a 6 želiarov. V roku 1720 zasa len 22 sedliakov. Treba si však uvedomiť, že v tomto čase boli všetky dediny na okolí takmer vyľudnené. Napríklad Ruskov bol v roku 1715 úplne vyľudnený. Na príčine boli rákociovské protihabsburské povstania a mor.

Súpis cirkví a farárov z roku z roku 1746 uvádza, že v Bidovciach sa rozprávalo maďarsky aj slovensky, pričom maďarčina prevládala. V tomto roku tu žilo 27 rím. katolíkov, 14 gr. katolíkov, 25 luteránov, 104 kalvínov a 84 detí. Celkovo teda 254 obyvateľov. Aj záznamy z roku 1773 a 1851 uvádzajú, že ide o obec, v ktorej sa rozpráva prevažne maďarsky. V roku 1851 tu žilo 70 rím. katolíkov, 25 luteránov, 400 kalvínov a 6 Židov. Celkovo 501 obyvateľov.