Presne pred 250 rokmi sa narodil Jozef Dekret-Matejovie (* 12. júl 1774, Dobroč pri Čiernom Balogu – † 18. január 1841, Banská Bystrica). Bol slovenský horár, ktorý na strednom Slovensku (Horehronie) zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, ale predovšetkým bol priekopníkom v obnove lesov.
Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo všeobecné používanie ručnej píly. Jeho národné cítenie bolo porovnateľné so štúrovcami. J. D. Matejovie vyrastal v drevorubačskom prostredí. Bol samouk, lesný praktik a obhajca progresívnych myšlienok pri obhospodarovaní lesov. Založil tradíciu lesnej prvovýroby. Významnosť lesného hospodárstva videl v zachovaní, zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní lesov. V tom je aj jeho odkaz pre súčasnosť „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“.
život
Jozef sa narodil v rodine lesného robotníka Jána Decretta a jeho manželky Márie, neskôr lesného dozorcu a nakoniec strážcu hrabieľ (česiel na zachytávanie dreva, plaveného po riekach). Absolvoval piaristické gymnázium v Brezne a v roku 1787 nastúpil do lesnej služby, najskôr ako nádenník, potom pomocný horár a horár. V roku 1807 bol vymenovaný za hlavného horára a v roku 1808 za lesného pojazdného v Brezne. Od roka 1814 až do dôchodku 1837 vykonával funkciu komorského lesmajstra. V tom čase uskutočňoval vymeriavanie pozemkov a spracoval štatút lesných osád v okolí Čierneho Hrona, ktorý platil takmer ďalších 150 rokov.
V roku 1825 pozval robotníkov z oblasti rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali ich odpor k práci s pílou. Pre drevorubačov, ktorí sa odhodlali používať pílu presadil vyššie mzdy a za nízke pne príplatky.
No hlavná Dekretova zásluha nie je zefektívnenie ťažby, ale plánovité zalesňovanie hôr, zdevastovaných niekoľkými storočiami ťažby dreva pre potreby miestneho rozvinutého baníctva, hutníctva a sklárstva. Dovtedy sa odlesňovanie bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách. Zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme. Dekretovi sa podarilo presadiť plánovitú výsadbu a sám ju aktívne realizoval, opätovné zalesňovanie pokladal za najvýznamnejšiu prácu. Do roku 1838 zalesnil 3 942 ha, ktoré boli predtým bez porastu. V jeho práci pokračovali aj jeho nástupcovia a podarilo sa tak na začiatku dvadsiateho storočia opäť zalesniť prakticky celú oblasť.
Jozef Dekret Matejovie zomrel v Banskej Bystrici 18. januára 1841 na zápal pľúc. Pochovali ho na banskobystrickom cintoríne. Jeho hrob sa dodnes zachoval.
pamätníky
- Dobroč pri Čiernom Balogu - Pamätná tabuľa na priečelí budovy stojacej na mieste rodného domu Jozefa Dekréta Matejovie (Odhalená bola v júli roku 1974 pri príležitosti 200. výročia narodenia Jozefa Dekréta Matejovie).
- Čierny Balog - Pamätník Jozefa Dekréta Matejovie pri budove OZ Čierny Balog (žulový blok s bronzovým reliéfom a odkazom Zachovajme lesy potomstvu, odhalený v júli roku 1974).
- Brezno - Pamätná tabuľa na budove okresného úradu na Námestí generála M. R. Štefánika č. 34 (odhalená v roku 1966, na ktorý pripadá 125. výročie úmrtia Jozefa Dekréta Matejovie).
- Dolný Jelenec - Pamätník na úpätí brala v Dolnom Jelenci pri Starých Horách (odhalený 16. 9. 1913, najstarší pamätník Jozefa Dekréta Matejovie, v rokoch 2001-2002 obnovený).
- Banská Bystrica - Busta v Národnej ulici v parčíku pri budove štátnych lesov (z roku 1954 pri príležitosti 180. výročia narodenia Jozefa Dekréta Matejovie, obnovená ju v roku 2002).
- Banská Bystrica - Hrob s liatinovým náhrobníkom na r. k. cintoríne v Banskej Bystrici (kultúrna pamiatka, upravený v roku 2002).
- Banská Bystrica - Pamätný kameň na Hornej ulici v Banskej Bystrici (odhalený 23. 7. 2004 pri príležitosti Dňa stromu 2004 a 230. výročia narodenia Jozefa Dekréta Matejovie).
- Kováčovská dolina - Reliéf s podobizňou J. Dekréta Matejovie (odhalený 26. 11. 1987).
- Kohútová pri osade Rybô - Chránený areál Dekrétov porast - zvyšok ním založeného porastu v Starohorskej oblasti a to v lokalite Kohútová pri osade Rybô v Národnom parku Veľká Fatra (20. 7. 1999 pri príležitosti 225. výročia narodenia J. D. Matejovie umiestnený informačný panel).
- Čierny Balog - Jozef Dekrét Matejovie zahrnutý medzi historické lesnícke osobnosti na "chodníku lesného času" v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu.
- Čierny Balog - V múzeu čiernohronskej lesnej železnice expozícia venovaná Jozefovi Dekrétovi Matejovie.
- Liptovský Hrádok - Stredná lesnícka škola v Liptovskom Hrádku - pomenovaná na počesť Jozefa Dekréta Matejovie.
- Pomník Jozefa Dekreta-Matejovie pri Lesnom úrade v Banskej Bystrici.
spomienky
Slovenská pošta vydala v roku 2004 k 230. výročiu jeho narodenia príležitostnú poštovú známku "Lesy SR - Dobročský prales" v nominálnej hodnote 12 Sk. Na známke je kresba Dobročského pralesa so štylizovanou postavou J. D. Matejovie, ktorý bol priekopníkom modemého lesného hospodárstva na Horehroní a tento rok si pripomíname 230. výročie jeho narodenia. Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania (FDC) vrátane pečiatky prvého dňa vydania s domicilom Bratislava.
Cena Jozefa Dekréta Matejovie je prejavom ocenenia pre osobnosti, ktoré sa mimoriadne zaslúžili alebo zasluhujú o zveľaďovanie lesov a rozvoj lesníctva na Slovensku. Vyhlasuje ju vo forme ankety od r. 2007 každoročne Slovenská lesnícka komora v spolupráci s Lesmi SR š. p. Víťaz každého ročníka ankety je vyhlásený v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu na Dni stromu v mesiaci júl.
V roku 2019, k oslavám 20. výročia založenia š.p. LESY SR bola vydaná nulová eurobankovka. Dominuje jej portrét J. D. Matejovie. Na pozadí je tradičné stvárnenie splavovania dreva a historická budova riaditeľstva lesov v Banskej Bystrici. Na rubovej strane sú motívy z eurobankoviek.
Pri tejto príležitosti podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná spolu s generálnym riaditeľom štátneho podniku LESY SR Marianom Staníkom odovzdali pamätné medaily. Medzi ocenenými boli aj pracovníci TUZVO, prof. Milan Saniga a prof. Rudolf Kropil, za ktorého ocenenie prevzal prorektor pre rozvoj univerzity doc. Josef Drábek.
Rok 2024 bol vyhlásený za Rok Jozefa Dekreta Matejovie.
Národná banka Slovenska v tomto roku vydala striebornú zberateľskú euromincu v nominálnej hodnote 10 eur „Jozef Dekret Matejovie – 250. výročie narodenia“.