Keška

Nachádzate sa na štátnej ceste, pri obci Medovarce. Parkovať môžete priamo na súradniciach, je tam odbočka na poľnú cestu.

Skaly, ktoré môžete pozorovať pri ceste, sú chaotické brekcie pyroklastických prúdov, ktoré sa pohybovali po sopečnom svahu a dosiahli až na pobrežie vtedajšieho mora.

Podmienky logovania

Earthcache nemá fyzický logbook kde sa môžete zapísať. Aby ste mohli zalogovať návštevu, musíte zodpovedať na nasledovné otázky a zaslať mi odpovede na profilový e-mail, alebo cez message centrum.

Zalogovať môžete okamžite po odoslaní odpovedí, nemusíte čakať na potvrdenie ich správnosti. Dodržuje prosím následnosť: 1) poslanie odpovedí na úlohy; 2) logovanie.

1. Je pozorovateľná nejaká pravidelnosť, napríklad orientácia jednotlivých úlomkov nejakým spoločným smerom? Alebo nie?
2. Je pozorovateľné nejaké zotriedenie úlomkov, napríklad podľa veľkosti? Alebo nie?
3. Na základe vami vypozorovaných znakov sa pokúste určiť, či sa jedná o pyroklastický prúd, alebo niečo iné. Samozrejme, poprosím vás aj o zdôvodnenie vašej odpovede.

Fotografia nie je súčasťou úloh, ale ako dôkaz návštevy mám právo o ňu požiadať, tak ako je to uvedené v Help Centre.

• Poprosím teda o fotku Vás, alebo vašej osobnej veci takým spôsobom, aby ste boli jednoznačne identifikovateľný na lokalite.

Na pobreží mora

V treťohorách, presnejšie pred cca 16 miliónmi rokov, to v týchto končinách nevyzeralo ružovo. Vlnilo sa tu síce teplé subtropické more, no jeho v tesnej blízkosti, približne 20 km severne, sa týčil masívny vulkán a sopečné erupcie pravidelne zasypávali tunajšie pláže.

Brekcia na úpätí vrchu Domanícke pri Medovarciach.

Svedkom dávnych čias je aj táto lokalita. Svahy nevýrazného vŕšku Domanícke (304 m.n.m.), týčiaceho sa nad obcou Medovarce, sú jedným z miest, kde môžeme pozorovať brekcie, ktoré sem doniesli pyroklastické prúdy. Hrúbka týchto pyroklastík je približne 30 metrov a striedajú sa s vrstvami dobre vytriedených pieskovcov a zlepencov (tie sú lokalizované vyššie v svahu a z miesta kešky priamo nepozorovateľné), ktoré sú výsledkom práce morského príboja v časoch sopečného kľudu.

Chaoticky usporiadané úlomky pyroklastického prúdu.

Veľkosť úlomkov v brekciách je 5-30 cm, no zriedkavo sa vyskytnú aj väčšie bloky s priemerom až dva metre. Úlomky sú spojené cementom prevažne piesčitého charakteru a ich usporiadanie je chaotické, čo zodpovedá turbulentnému transportu v prúde.

Pyroklastický prúd

Jedným z fenoménov sopečnej erupcie je zmes popola, plynov a rôzne veľkých úlomkov hornín, rútiaca sa dole svahmi sopky. Nazýva sa pyroklastický prúd, pomenovanie je z gréckych slov pýr (oheň) a klastós (úlomky).

Pyroklastický prúd na svahoch sopky Mayon (Filipíny).

Vzniká gravitačným kolapsom popolového mraku, ktorý sopka vyvrhne do ovzdušia počas erupcie. Žeravá masa, majúca teplotu približne 1000 °C, sa následne pohybuje dole svahom a môže dosiahnuť rýchlosť až 700 km/h.

Schéma explozívnej erupcie. Legenda:

1. Popolový mrak
2. Popolový spád
3. Lávový dóm
4. Sopečná bomba
5. Pyroklastický prúd
6. Vrstvy lávy a popola
7. Podložie
8. Prívodný komín
9. Magmatická komora
10. Dajka (žila)

Pohyb prúdu spomalil prechod do roviny - príbrežnej zóny a následne celkom ustal v mori. Výsledkom je pomerne kompaktná hornina, v ktorej prevládajú rôzne veľké úlomky, pozliepané dokopy jemnozrnným materiálom.

Sebechlebská formácia

Sebechlebská formácia (pomenovaná podľa obce Sebechleby), kam sa zaraďujú aj pyroklasty pri Medovarciach, je jedna z najsarších formácií Štiavnického stratovulkánu. Jej vek sa odhaduje na približne 16 miliónov rokov, pochádza teda ešte z prvotného štádia formovania sopky.

Geologická mapa Štiavnických vrchov s vyznačením plošného rozsahu sebechlebskej formácie (červená farba).

Rozprestiera sa na južných až juhovýchodných svahoch Štiavnických vrchov a tvoria ju v severnejších častiach, kde boli svahy sopky, lávové prúdy. Smerom na juh, ako svahy prechádzali do roviny a pobrežnej zóny, sa mení aj litológia formácie. Začínajú prevládať brekcie pyroklastík a lahárov a druhotne premiestnených a činnosťou morského príboja prepracovaných sopečných produktov.

Cache

You are on the state road, close to the village of Medovarce. You can park directly at the coordinates, there is a cross to a unpaved road.

The outcops that you can observe along the way are chaotic breccias of pyroclastic flows that moved along the volcanic slope and reached the coast of the sea.

Logging conditions

EarthCache does not have a physical logbook. In order to log a visit, you must answer the following questions and send me the answers through my profile e-mail, or through Message center.

You can log immediately after sending the answers, you don't have to wait for confirmation of their correctness. Follow this sequence please: 1) sending answers; 2) log.

1. Is there observable any regularity, for example the orientation of individual fragments in some direction? Or not?
2. Is there an observable sorting of fragments, for example by size? Or not?
3. Based on the marks you observe, try to determine whether it is a pyroclastic flow or something else. Of course, I kindly also ask you to justify your answer.

Photography itself is not a part of tasks, but I can request it as a proof of visit, as stated in Help Center.

• So, I kindly ask you a photo of you, your navigation device, your XWG... Just something that clearly identifies you on the site.

On the coast

In the Tertiary period, more precisely about 16 million years ago, it didn' t look as through rose-colored glases in these parts. Warm, subtropical sea, shiny beaches, and... A massive volcano nearby, and volcanic ash regularly falling these beaches.

Breccias at the foothill of Domanícke Hill near Medovarce.

This location is also a witness of ancient times. The slopes of the small Domanícke Hill (304 m), towering over the village of Medovarce, are one of the places where we can observe breccias from volcanic eruptions. The thickness of these pyroclastics is approximately 30 meters and they alternate with layers of well-sorted sandstones and conglomerates, which are the result of the work of the sea surf during times of volcanic calm. Sandstones are located higher on the slope and not directly visible from the site of the cache.

Chaotically arranged fragments of a pyroclastic flow.

The size of fragments in breccias is 5-30 cm, but larger blocks with a diameter of up to two meters are rarely found. The fragments are cemented by a sandy matrix and their arrangement is chaotic, which corresponds to turbulent transport in the flow.

Pyroclastic flow

A pyroclastic flow is a fast-moving current of hot gas and volcanic matter that flows along the ground away from a volcano. The word pyroclast is derived from the Greek πῦρ, meaning "fire", and κλαστός, meaning "broken in pieces".

Pyroclastic flow on the slopes of the Mayon volcano, Philippines.

It is created by the gravitational collapse of the ash cloud that the volcano ejects into the air during an eruption. The hot mass, having a temperature of approximately 1,000 °C, then moves down the slope and can reach a speed of up to 700 km/h.

Explosive eruption schema. Legend:

1. Ash plume
2. Vlcanic ash rain
3. Lava dome
4. Volcanic bomb
5. Pyroclastic flow
6. Layers of lava and ash
7. Stratum
8. Magma conduit
9. Magma chamber
10. Dike

The movement of the flow slowed down the transition to the plain - the coastal zone and then completely stopped in the sea. The result is a relatively compact rock in which fragments of various sizes prevail, cemented together with fine-grained material.

Sebechleby formation

The Sebechleby formation (named after the village of Sebechleby), which also includes pyroclasts near Medovarce, is one of the oldest formations of the Štiavnica stratovolcano. Its age is estimated at approximately 16 million years, so it comes from the initial stage of the volcano's formation.

Geological map of Štiavnické vrchy with marking of the areal extent of the Sebechleby formation (red color).

It extends on the southern to southeastern slopes of Štiavnické vrchy (Štiavnica mountains) and is formed in the northern parts, where the slopes of the volcano were, lava flows. Towards the south, as the slopes passed into the plain and to the coastal zone, the lithology of the formation also changes. Breccias of pyroclastics and lahars and secondary moved volcanic products begin to prevail.

Zdroje/sources

• Konečný, V. (ed) 1998: Geologická mapa Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca 1: 50 000 MŽP SR – GSSR, Bratislava (sk)
• Konečný, V. (ed) 1998: Vysvetlivky ku geologickej mape Štavnických vrchov a Pohronského Inovca (štiavnický stratovulkán) 1: 50 000 GS SR, Bratislava, 473 s. (sk)
• Významné geologické lokality: web (sk)
• Wikipedia: Pyroclastic flow, Lahar (en)

Táto keška je súčasťou série Vulkanické fenomény Slovenska, venovanej produktom sopečnej činnosti, odohrávajúcej na území dnešného Slovenska prevažne v treťohorách. Zoznam kešiek nájdete tu.

This cache is a part of EarthCache series, dedicated to the volcanic activity in Slovakia in the tertiary. Complete list of caches you can find here.