Na pobreží mora
V treťohorách, presnejšie pred cca 16 miliónmi rokov, to v týchto končinách nevyzeralo ružovo. Vlnilo sa tu síce teplé subtropické more, no jeho v tesnej blízkosti, približne 20 km severne, sa týčil masívny vulkán a sopečné erupcie pravidelne zasypávali tunajšie pláže.
Brekcia na úpätí vrchu Domanícke pri Medovarciach.
Svedkom dávnych čias je aj táto lokalita. Svahy nevýrazného vŕšku Domanícke (304 m.n.m.), týčiaceho sa nad obcou Medovarce, sú jedným z miest, kde môžeme pozorovať brekcie, ktoré sem doniesli pyroklastické prúdy. Hrúbka týchto pyroklastík je približne 30 metrov a striedajú sa s vrstvami dobre vytriedených pieskovcov a zlepencov (tie sú lokalizované vyššie v svahu a z miesta kešky priamo nepozorovateľné), ktoré sú výsledkom práce morského príboja v časoch sopečného kľudu.
Chaoticky usporiadané úlomky pyroklastického prúdu.
Veľkosť úlomkov v brekciách je 5-30 cm, no zriedkavo sa vyskytnú aj väčšie bloky s priemerom až dva metre. Úlomky sú spojené cementom prevažne piesčitého charakteru a ich usporiadanie je chaotické, čo zodpovedá turbulentnému transportu v prúde.
Pyroklastický prúd
Jedným z fenoménov sopečnej erupcie je zmes popola, plynov a rôzne veľkých úlomkov hornín, rútiaca sa dole svahmi sopky. Nazýva sa pyroklastický prúd, pomenovanie je z gréckych slov pýr (oheň) a klastós (úlomky).
Pyroklastický prúd na svahoch sopky Mayon (Filipíny).
Vzniká gravitačným kolapsom popolového mraku, ktorý sopka vyvrhne do ovzdušia počas erupcie. Žeravá masa, majúca teplotu približne 1000 °C, sa následne pohybuje dole svahom a môže dosiahnuť rýchlosť až 700 km/h.
Schéma explozívnej erupcie. Legenda:
- Popolový mrak
- Popolový spád
- Lávový dóm
- Sopečná bomba
- Pyroklastický prúd
- Vrstvy lávy a popola
- Podložie
- Prívodný komín
- Magmatická komora
- Dajka (žila)
Pohyb prúdu spomalil prechod do roviny - príbrežnej zóny a následne celkom ustal v mori. Výsledkom je pomerne kompaktná hornina, v ktorej prevládajú rôzne veľké úlomky, pozliepané dokopy jemnozrnným materiálom.
Sebechlebská formácia
Sebechlebská formácia (pomenovaná podľa obce Sebechleby), kam sa zaraďujú aj pyroklasty pri Medovarciach, je jedna z najsarších formácií Štiavnického stratovulkánu. Jej vek sa odhaduje na približne 16 miliónov rokov, pochádza teda ešte z prvotného štádia formovania sopky.
Geologická mapa Štiavnických vrchov s vyznačením plošného rozsahu sebechlebskej formácie (červená farba).
Rozprestiera sa na južných až juhovýchodných svahoch Štiavnických vrchov a tvoria ju v severnejších častiach, kde boli svahy sopky, lávové prúdy. Smerom na juh, ako svahy prechádzali do roviny a pobrežnej zóny, sa mení aj litológia formácie. Začínajú prevládať brekcie pyroklastík a lahárov a druhotne premiestnených a činnosťou morského príboja prepracovaných sopečných produktov.