Klin nad Bodrogom - Najnižšie položené miesto na Slovensku - 94.3 mnm

V nadmorskej výške 94,3 m leží najnižšie položený bod na Slovensku. Nachádza sa na okraji obce Klin nad Bodrogom pri jednom z mŕtvych ramien rieky Bodrog. Miesto je osadené kamenným monolitom s udanou nadmorskou výškou a štátnym erbom. Lokalita je zaujímavá aj prítomnosťou ruiny gotického kostolíka. Celý areál okolo najnižšie položeného bodu navyše pôsobí veľmi pokojným dojmom so špecifickou atmosférou, ktorá celé miesto ešte zatraktívňuje.

K lokalite najnižšieho bodu na Slovensku sa dá dopraviť jednoducho, napríklad autom, prípadne pešo z obce Klin nad Bodrogom. Miesto leží v severozápadnej časti, na jej samom konci. Zistíte to podľa infopanelov, ktoré sú na začiatku areálu. Môžete zaparkovať na okraji cesty, ak ste sem prišli autom. K najnižšiemu bodu je to potom už len pár metrov.

Okrem samotného bodu, ktorý je osadený kamenným kvádrom uprostred dvoch malých vŕb, si tu dozaista všimnete i zrúcaninu prastarého kostolíka Joachima z Anny z 13. storočia. Kostolík je dosť zanedbaný, avšak má aspoň novú strechu. Interiér bol v čase našej návštevy prázdny. Pri kostolíku je drobná zvonica s kovovým krížom.

Neďaleko najnižšieho bodu môžete tak isto zísť k bývalému korytu rieky Bodrog. Dnes predstavuje mŕtve rameno so stojatou vodou, pokrytou leknami a listami rastlín. Z prírodného hľadiska sa jedná o vcelku unikátny ekosystém. Nie nadarmo je miesto súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Latorica.

Gotický kostolík v Kline nad Bodrogom

Klin nad Bodrogom. Po maďarsky Bodrogszög. Dedina pri močaristých mŕtvych ramenách Bodrogu, takmer na dohodenie kameňom od hraníc s našimi južnými susedmi. 

Kamenný dedinský kostolík z 13. storočia, postavený v ranogotickom slohu. Používaný bol pravdepodobne do konca 17. storočia. Stavba je čiastočnou zrúcaninou. Nachádza sa na samom konci dediny, za protipovodňovou hrádzou pri meandri rieky Bodrog. Okrem neho tu stojí ešte obecný úrad a miestna fara. 

Prvá písomná zmienka o obci aj tomto miestnom farskom kostole pochádza z rokov 1332 – 1337, kedy sa obe spomínajú v súpise pápežských desiatkov. Kňazom miestnej farnosti bol vtedy akýsi Tomáš. Podľa všetkého slúžil ranogotický kostol pre potreby rímskokatolíckych veriacich asi po druhú polovicu 16. storočia, kedy bol prevzatý kalvínmi.

O jeho ďalšom osude na dlhé obdobie nevypovedajú žiadne písomné zmienky, až po záver 17. storočia, kedy je opísaný ako „spustnutý kalvínsky kamenný kostol“. Spustnutosť kostola aj celej usadlosti bola v tomto storočí zapríčinená predovšetkým stavovskými povstaniami a následným hospodársko-sociálnym úpadkom zemplínskeho regiónu, ktorý pretrvával aj v prvých dvoch desaťročiach 18. storočia. Z roku 1733 sa zachoval písomný dokument, v ktorom „rímskokatolícka... z kameňa postavená cirkevná budova naďalej pevne stojí. Treba podotknúť, že sakristii hrozí v blízkej budúcnosti zrútenie...“ V roku 1782 vykonávali vtedajší vojenskí kartografi v blízkom okolí viaceré odborné merania, no kostol sa v ich záznamoch ani nespomína. Z toho istého roku pochádza aj správa, že miestny kazateľ už dávnejšie nedochádzal kontrolovať opustený kostol, a preto ho miestny zemepán odobral kalvínskej farnosti a pridelil na vysvätenie a užívanie rímsko-katolíkom. Takmer šesť storočí stál kostol bez podstatných stavebných zmien. Terajšia podoba kostola je však výsledkom dvoch stavebných etáp. Správy o stavebných úpravách sa zachovali až z 19. storočia: v roku 1849 bol kostol reštaurovaný, 1877 renovovaný. V interiéri pribudli nové piliere a polkruhové oblúky, prebudovala sa oltárna menza. Klasicisticky boli upravené okná a empora, sakristia sa zbúrala. V roku 1895 sa ho podujal zrekonštruovať sátoraljaújhelský mešťan János Hajducsko pomocou finančných príspevkov rodiny Kossuthových a maďarských vysťahovalcov v USA. Tieto posledné úpravy už neovplyvnili charakter stavby. Začalo sa s rekonštrukčnými prácami, počas ktorých sa začalo budovať nové zastrešenie a plánovala sa dostavba menšej drevenej vežičky s lucernou a zvonovou helmicou, ktorými bol nakoniec architektonický vývoj kostola ukončený. Vtedy bola postavená aj malá vežovitá zvonica, ktorá stojí neďaleko priečelia kostola dodnes.

Malá vežovitá zvonica z konca 19. storočia pred priečelím kostola

Patrónom kostola po vysvätení sa mal stať sv. apoštol Pavol. (Pri prestavbách však tento kostol často menil zasvätenie, čo komplikujú aj mladšie stavebné úpravy. Uvádzajú sa až tri patrocíniá: zjavenie Pána, sv. Anton a sv. Anna. Aj keď kostol ako cirkevne funkčný objekt bol uzatvorený ešte v dobách Rakúsko-Uhorska, na nádvorí pre zrúcaninou kostola sa každoročne počas sviatku Anny koná odpustová slávnosť.) Nadšenie i prostriedky, ktoré sa sprvu našli, sa však rýchlo vyčerpali a tak kostol začal už v 1. polovici 20. storočia opäť rýchlo chátrať. O počte veriacich sa zachovali údaje z roku 1904. Z celkového počtu 256 obyvateľov Klina bolo 80 rímskokatolíckeho, 70 gréckokatolíckeho, 100 kalvínskeho a 6 židovského vierovyznania. Uvádza sa, že príslušníci helvétskeho vierovyznania majú vlastný kostol. Po pričlenení južných oblastí Slovenska k Maďarsku reformovaný kostol rozobrali Maďari a jeho zariadenie odviezli do Felső-Berecki. Umiestnenie kostola na brehu Bodroga a časté záplavy až do výšky jedného metra narúšali statiku stavby. Na rozhraní 19. a 20. storočia bol kostol už vo veľmi zlom stave, s veľkými trhlinami na viacerých miestach. Strop sa po čase zrútil. V roku 1907 bol kostol uzatvorený. Vody Bodroga bývali postrachom obyvateľov Klina až donedávna. Pri jednej z najväčších povodní v jeseni 1974 boli obyvatelia obce evakuovaní. Pri tejto povodni sa veľa domov poškodilo, 16 z nich bolo nutné zbúrať. Tak sa stalo, že zrúcanina kostola sa v súčasnosti už nenachádza v strede, ale na samotnom okraji dediny.

Klin nad Bodrogom - História

Prvá písomná zmienka o obci je z prvej štvrtiny 14. storočia. V písomnosti z roku 1322 sa spomína „castrum Budrugzef“. Tento hrad akiste stál na brehu Bodroga.

V stredoveku sa dedina uvádzala v tvare Zugh, Zewgh, v minulom storočí Bodrog – Szöod, od roku 1950 Klin nad Bodrogom.

O počte obyvateľov v Kline máme údaje z druhej polovice 19. storočia. V roku 1869 tam žilo 210 ľudí, na rozhraní storočí (rok 1900) už 281 obyvateľov v 34 domoch.

Obyvatelia tejto oblasti sa už od praveku zaoberali obrábaním pôdy, chovom dobytka, lovom zveri a rybolovom. Na dobré podmienky pestovania viniča v chotári poukazuje vinohradnícky motív erbu Klina z roku 1606, v renesančnom štíte z oblakov vyčnieva zohnuté rameno držiace vetvičku viniča s dvoma strapcami hrozna.

Štát: Slovensko
Kraj: Košický kraj
Okres: Trebišov
Región: Zemplín
Nadmorská výška: 94 m n. m.
Rozloha: 3,65 km⊃2; (365 ha) 
Obyvateľstvo: 188 (31. 12. 2021) 
Hustota: 51,51 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1378