Banícka história Kvetnice siaha niekoľko storočí dozadu, prvá písomná zmienka o miestnom baníctve pochádza z roku 1308, ťažilo sa tu aj v 16. storočí a kutacie práva boli vydané ešte aj na prelome 18. a 19. storočia.
Dodnes tu banská činnosť prebieha vo forme veľkolomu ťažbou kvalitného paleobazaltu (melafýrového porfyritu) na juhozápadnom svahu Zámčiska (921 m n .m.) pre potreby stavebníctva a cestného hospodárstva. Paleobazalt vznikol pri sopečnej činnosti koncom prvohôr a začiatkom druhohôr. V lome možno nájsť mandle achátov a epidot, zriedkavejšie heulandit, laumontit, kalcit, chalkopyrit a sekundárne minerály medi (píšu v literatúre).
Pôvodne bol dobývací priestor situovaný severnejšie od Kvetnice, tzv. starý lom, ktorý po vyťažení zaliala spodná voda. Dnes sa mesto Poprad snaží o jeho rekultiváciu a premenu na prímestskú rekreačnú oblasť.
Ku keške:
porfyrický melafýr – tmavosivý až čierny bazalt z obdobia permu s výraznými svetlými výrastlicami živcov a kremeňa, v rámci Slovenska dosť vzácny. Pravdepodobne aj ide o Plíniov Lapis lacedaemonius – najznámejší a najviac cenený porfýr antiky, kvôli jeho podobnosti so škvrnitou kožou hadov, rímskymi kamenármi nazývaný aj hadí porfýr.
N 49° 00. ( 111x) E 020° 16. (196x)