Slovenská národná galéria

Slovak National Gallery

Slovenská národná galéria bola založená zákonom Slovenskej národnej rady č. 24 z 29. júla 1948. Historicky sa tvorila a profilovala ako tradičné múzeum krásnych umení domácej, ale aj širšej, európskej proveniencie, pričom od začiatkov jej vývoja dôležitú úlohu predstavovalo zberateľstvo diel 20. storočia ako aj mapovanie živej umeleckej kultúry

V priebehu vývoja sa jej rozsah rozšíril na ďalšie sféry vizuálnej kultúry: obohatila svoju činnosť o akvizície artefaktov úžitkového umenia, priemyselného výtvarníctva, fotografie a scénografie, ako aj mapovanie špecifického fenoménu insitného umenia, neskôr sa jej zberateľský program rozšíril o artefakty spojené s vývojom architektúry a o iné médiá.

Zbierkový fond SNG predstavuje dnes cca 70.000 zbierkových predmetov, z ktorých mnohé sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Plní nezastupiteľnú úlohu vo sfére ochrany a starostlivosti o pamiatky hnuteľného ale aj nehnuteľného kultúrneho dedičstva. SNG sa tak v priebehu rokov stala strážkyňou a opatrovateľkou národného kultúrneho bohatstva v oblasti historickej ako aj modernej a súčasnej výtvarnej kultúry. Počas rokov sa jej pôsobnosť rozšírila z Bratislavy aj do ďalších oblastí Slovenska.

Dnes SNG – popri komplexe objektov v Bratislave, ktoré tvorí pôvodný objekt barokových Vodných kasární s modernou prístavbou (tzv. premostenie) a Esterházyho palác - tvorí sieť štyroch vysunutých pracovísk: Zámok Zvolen, Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Galéria insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.

Po založení SNG v roku 1948 sa začala veľmi intenzívne riešiť otázka jej sídla. Po niekoľkých peripetiách sa rozhodlo umiestniť galériu do budovy barokových Vodných kasární na nábreží Dunaja. Na prelome rokov 1950 a 1951 jej boli pridelené tieto priestory, brány galérie sa pre verejnosť otvorili 9. mája 1955, keď bola dokončená ich rekonštrukcia (architekti F. Florians a K. Rozmány). Krátko po otvorení vedenie galérie konštatovalo, že priestory Vodných kasární kapacitne nevyhovujú potrebám galérie.

V roku 1963 vypísal Zväz slovenských architektov študijnú úlohu na dostavbu SNG v Bratislave. Súťaže sa zúčastnili štyri autorské kolektívy, ktoré komisia vyhodnotila v tomto poradí: ako najlepší vybrala návrh architekta V. Dedečka; na druhom mieste bol kolektív architekta E. Kramára; na treťom kolektív architekta J. Frágnera a na štvrtom architekt M. Beňuška (urbanistické riešenie).

Projekt prešiel niekoľkými expertízami a posúdeniami, na základe ktorých ho architekt V. Dedeček prerobil. Posledný návrh diferencoval jednotlivé objekty a podlažia výškovo aj hmotovo. Architekt vyriešil požiadavku na odkrytie priehľadu do nádvoria a na Vodné kasárne zdvihnutím nábrežného krídla budovy tak, že stavbu na stĺpoch vystriedala mostná konštrukcia, teda premostenie (navrhované v spolupráci s inžiniermi Mostární Brezno).

Súčasťou nového areálu sa stala budova expozícií (Premostenie), administratívna budova, amfiteáter a knižnica. Budovu slávnostne otvorili sprístupnením stálych expozícií 1. marca 1977. Dodnes je jedinou veľkou galerijnou novostavbou na Slovensku.

Koncom roka 2022 bola ukončená rekonštrukcia, modernizácia a dostavba budovy SNG, ktorá začala v roku v 2016 a ktorej prípravu odštartovalo v roku 2001 uzavretie Premostenia z dôvodu havarijného stavu. Bolo opravené premostenie SNG, knižnica, amfiteáter, administratívna budova, historická budova Vodných kasární, ktorá má štatút národnej kultúrnej pamiatky. Pribudla novostavba depozitárneho domu, obnovilo sa nádvorie, hospodársky dvor, spojovacia ulička aj chodníky.

English:

The Slovak National Gallery was established by the Slovak National Council by law (Act No. 24 of 29 July 1948). Historically, it created as a traditional museum of Fine Arts of local as well as wider European provenance. From the beginning, the collection of artworks from the 20th century as well as mapping the contemporary artistic culture was a vital task of the Gallery.

In the course of its development, the collections were expanded to include other spheres of visual culture. The SNG was enriching its activities by the acquisition of artefacts of Applied Art, Design, Photography and Stage Design and exploring the specific phenomenon of Naïve Art. Later, the collectors’ program expanded to include artefacts associated with the development of Architecture and Other Media.

The collection of the SNG includes now about 70,000 items, many of which are part of the national cultural heritage. The Gallery fulfils an invaluable role in the area of protection and care for monuments of tangible and intangible cultural heritage (several buildings where the Gallery resides are national monuments). The SNG became the guardian and caretaker of the national cultural heritage in the area of historical but also modern and contemporary art culture over the years and its influence spread from Bratislava into other parts of Slovakia.

SNG Today – The complex of buildings in Bratislava comprises of the original structure of the Baroque Water Barracks with an additional structure (the bridge and administrative building from the 1970s) and the Esterházy Palace (built in 1870).

Intensive discussion concerning the official seat of the Slovak National Gallery began right after its founding. The premises of the former Water Barracks on the Danube River banks were allocated for the needs of this institution at the end of 1950 and the beginning of 1951. The gates of the gallery were opened for the general public on May 9, 1955, when the reconstruction of the premises was completed (interior by arch. F. Florians and interior by arch. K. Rozmány). Shortly after the opening, the gallery management stated that the premises of the Water Barracks did not fit the gallery's needs in terms of capacity.

In 1963, The Association of Slovak Architects was asked to design an additional structure for the Slovak National Gallery in Bratislava. Four teams of authors participated in this competition and the commission evaluated them in the following order: the design of arch. V. Dedeček was the best; the team of prof. E. Kramár took second place; the team of professor prof. J. Frágner finished third and the team of arch. M. Beňuška (town-planning design) was fourth.

The winning design underwent several expert analyses and assessments and the original was suitably re-done by architect V. Dedeček. The final design differentiated the individual structures and floors according to height and mass. The architect opened the view in the courtyard and the Water Barracks by lifting the river bank wing of the building so that the structure on the columns was replaced by a bridge construction, i.e., "the Bridge" (designed in cooperation with the engineers from Mostárne Brezno factory).

The new premises included permanent exposition space (The Bridge), the administrative building, the amphitheatre and library. The difference between the architectural designs (1963 and 1968) also reflects the opinion shift in the architecture of the 1960s and 1970s. The concept, whose torso was realised, celebrates and even monumentalises the revival of architecture in the 1960s. The building was ceremonially opened on 1 March 1977 with the opening of the permanent expositions to the general public.

The building of the premises was a rare project in Slovakia. It was not only the first modern structure in the field of culture, but it is still the only new large gallery structure in Slovakia.

At the end of 2022, the reconstruction, modernization and completion of the SNG building, which began in 2016 and whose preparation was started in 2001 by the closure of the Bridging due to a state of emergency, was completed. The SNG bridging, the library, the amphitheater, the administrative building, the historical building of the Water Barracks, which has the status of a national cultural monument, were repaired. A new building of the depository house was added, the courtyard, farmyard, connecting alley and sidewalks were renewed.