Milan Rastislav Štefánik

Narodil sa 21. júna 1880 v slovenskej obci Košariská ako šieste dieťa evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho ženy Albertíny. Základné vzdelanie získal v rodnej obci. V maďarčine, ktorá bola vtedy povinným jazykom na Slovensku, sa zdokonalil v Šamoríne. Neskôr študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a Šoproni. Po maturite odišiel študovať na České vysoké učení technické do Prahy. Po dvoch rokoch presedlal zo stavebného inžinierstva na matematiku a hvezdárstvo a prešiel na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej, kde ho okrem iného zaujali prednášky Tomáša Garriquea Masaryka. Fakultu zakončil v roku 1904 ako doktor filozofie.

Astronóm

Štefánik bol veľmi inteligentný a rýchlo sa etabloval v českej kultúre a vedeckej spoločnosti. Pritom nezabudol na rodné Slovensko a aj v Prahe vystupoval proti maďarizácii a kritizoval slovenskú inteligenciu kvôli pasivite. Po štúdiách odišiel Štefánik do Paríža, kde pracoval ako asistent astrofyzika J. Janssena. Štefánik bol priekopníkom v metódach výskumu Slnka. Pozorovania absolvoval v Španielsku, Turkestane, Brazílii a v Tichomorí. Za vedecké práce získal mnoho prestížnych cien.

Generál

Od roku 1912 bol Štefánik francúzskym štátnym občanom a v roku 1915 sa prihlásil k francúzskemu letectvu. Bol poverený organizáciou vojenskej meteorologickej služby. O tom, že to vedel robiť, svedčí fakt, že sa za tri roky z desiatnika stal brigádny generál. Ako generála ho brali vážne, a tak mohol zohrať významnú úlohu pri oboznámení predstaviteľov Dohody o situácii v Rakúsko-Uhorsku a pri vytváraní novej koncepcie Európy. Z tejto pozície uviedol do najvyšších kruhov svojich priateľov Masaryka a Beneša, s ktorými vo februári 1916 založil Národnú radu československú, ktorá bola vrchným orgánom československého odboja. Predsedom sa stal Masaryk, podpredsedom Štefánik a tajomníkom Beneš. Vo Francúzsku sa tak mohla zriadiť československá armáda.

Politik

Neskôr riešil Štefánik problém zajatých československých légií v Rusku a Rumunsku, kde ho prijali so všetkou vážnosťou a dovolili, aby československé légie boli podriadené priamo francúzskemu veleniu. Náborom Čechov a Slovákov do československých légií bol Štefánik poverený aj v USA. Podarilo sa mu získať 3000 vojakov, ktorí boli presunutí do Francúzska. Okrem toho získal podporu vysokých amerických politikov, napr. prezidenta Wilsona alebo F.D. Rooswelta. Podobnú misiu mal na starosti Štefánik aj v Taliansku. V roku 1918 podpísal zmluvu s talianskym ministerským predsedom Orlandom a bola to vôbec prvá medzinárodná zmluva uzavretá v mene Československej republiky. V Ríme bola oficiálne uznaná československá armáda v zahraničí, ktorá vtedy mala už sto tisíc mužov.

Minister vojny

V prvej ČSR bol Štefánik ministrom vojny. Ministerské kreslo si nestihol ani veľmi užiť, pretože jeho lietadlo letiace z Talianska sa za dodnes záhadných okolností zrútilo neďaleko Bratislavy.