Travertínová kopa Sivá brada EarthCache

Travertínová kopa Sivá brada

Travertín je sladkovodný pramenný vápenec, ktorý vzniká vyzrážaním uhličitanu vápenatého z minerálnych prameňov. Uhličitan vápenatý, hlavná zložka travertínu, pochádza z druhohorných hornín. Farbu travertínu ovplyvňuje chemické zloženie vody. Čistý travertín má bielu farbu, rôzne prímesi spôsobujú žlté, červené a hnedé (železo) alebo sivé (mangán) zafarbenie. Travertín býva vrstvovitý alebo pórovitý a vyskytuje sa v rozmanitých formách – od sypkých, krehkých penovcov (vápenný tuf), silne dutinových typov až po mohutné, pevné lavicovité formy. Začiatky vzniku travertínu sa spájajú s koncom mladších treťohôr. Väčšina našich travertínov pochádza z medziľadových období starého kvartéru (pleistocénu). Začali teda vznikať pred asi 1,8 milióna rokmi a proces ich vytvárania môžeme pozorovať aj dnes. Tým, že sa travertín viaže na zlomy, jeho výskyt odhaľuje mladé tektonické procesy, súvisiace s koncom mladších treťohôr (neogén) a so štvrtohorami (kvartér). Slovensko je mimoriadne bohaté na prejavy týchto procesov.

Travertine is a freshwater spring limestone formed by precipitation of calcium carbonate from mineral springs. Calcium carbonate, the main constituent of travertine, comes from Mesozoic rocks. The colour of travertine is influenced by the chemical composition of the water. Pure travertine is white in colour; various impurities cause yellow, red and brown (iron) or grey (manganese) colouring. Travertine tends to be layered or porous and comes in a variety of forms - from loose, brittle foams (calcareous tuff), strongly cavernous types to massive, solid, bench-like forms. The beginnings of travertine formation are associated with the end of the Younger Tertiary. Most of our travertines date from the interglacial periods of the Old Quaternary (Pleistocene). Thus, they began to form about 1.8 million years ago and the process of their formation can still be observed today. Because the travertine is associated with faults, its occurrence reveals young tectonic processes associated with the end of the younger Tertiary (Neogene) and Quaternary (Quaternary) eras. Slovakia is particularly rich in the manifestations of these processes.

Travertínová kopa vzniká sústredeným vyzrážaním travertínu okolo prameňa. Okrúhla priehlbina na vrcholovej časti, prípadne na boku travertínovej kopy, sa nazýva travertínový kráter. Môže ho ohraničovať val a môže byť vyplnený vyvierajúcou minerálnou vodou alebo len unikajúcim oxidom uhličitým z kyselky (mofetový kráter). Na bokoch kopy často vidíme mikrokaskády, odtokové žliabky alebo drobné druhotné krátery. Kopy sa tvoria a zanikajú pomerne rýchlo. Veľmi malé kopy vznikajú desiatky rokov, stredne veľké – tisíce rokov a najväčšie, napríklad travertínová kopa Dreveník, o ktorej je aj táto EarthCache, 1 až 2 milióny rokov. Pekné travertínové krátery nachádzame napríklad vo Vyšných Ružbachoch, Rojkove, Liptovských Sliačoch či Santovke.

The travertine mound is formed by concentrated precipitation of travertine around the spring. The round depression at the top or side of the travertine mound is called a travertine crater. It may be bounded by a mound and may be filled with mineral water erupting from the crater or just carbon dioxide escaping from the acid (a mofette crater). On the sides of the mound we often see microcascades, drainage troughs or small secondary craters. Craters form and disappear quite rapidly. Very small mounds take tens of years to form, medium-sized ones take thousands of years, and the largest ones, such as the Woodpecker Travertine Mound, which is also the subject of this EarthCache, take 1 to 2 million years to form. Nice travertine craters can be found, for example, in Vyšné Ružbachy, Rojkov, Liptovské Sliačky or Santovka.