Skaly nad Trenčínom EarthCache

Nadväzujúc na našu predchádzajúcu earthcache GC69NFK vás opäť pozývame na toto príťažlivé miesto s úchvatnými výhľadmi na okolitú krajinu a časť Trenčína.

je malá plošinka na výčnelku bralného komplexu Sokolíc, ktorý je súčasťou Strážovských vrchov. Poskytuje široký pohľad na strednú časť Považského podolia, v ktorej je možné vidieť:

--- rieku Váh (spolu s jej derivačným kanálom vedúcim k Vodnej elektrárni Trenčín) tečúcu zo severovýchodu (vpravo) na juhozápad (vľavo) a jej údolie

--- na pravej strane najjužnejší výbežok Ilavskej kotliny a jej pokračovanie do vzdialenejšej severnej časti

--- celú severovýchodnú časť mesta Trenčín a okolité obce

--- protiľahlú časť pohoria Biele Karpaty, v popredí s masívom Skalky a vzdialenejším bradlovým pásmom Vršatca

--- na ľavej strane Trenčiansky hrad a prírodnú Trenčiansku bránu, teda prielom tvoriaci hranicu medzi Ilavskou a Trenčianskou kotlinou (je to spojnica hradného brala a predhoria Bielych Karpát na opačnej strane Váhu pri Zamarovciach)

--- za hradným bralom je z malej časti viditeľná najsevernejšia oblasť Trenčianskej kotliny

Terén priamo pod vyhliadkou spadá strmými zrázmi do nivy rieky Váh. Skalných výbežkov je na tomto masíve niekoľko, najlepší prístup i výhľad však ponúka práve najznámejšia Štefánikova vyhliadka.

.....Terénny masív Breziny je súčasťou Trenčianskej vrchoviny v oblasti najzápadnejšieho výbežku Strážovských vrchov. Ide o pozostatok pôvodnej náhornej plošiny vzniknutej zdvihnutím dna brakického mora v mladších treťohorách. Vyzdvihnutá plošina neskôr podliehala intenzívnej erózii vplyvom zrážkovej vody i činnosti blízkej rieky Váh, preto je jej rôznorodé podložie (kamenné i sprašové) rozrezané viacerými hlbokými výmoľovitými dolinami a v súčasnosti z nej zostali už len jednotlivé odolnejšie torzá - jedným z nich je práve Brezina, či napríklad neďaleký masív Skalky.
.....Najvýraznejšími terénnymi objektami v tejto oblasti sú bralo Trenčianskeho hradu a skalná sústava Sokolice (alebo tiež Sokolica), týčiace sa nad severozápadnou časťou Trenčína a priľahlej Vážskej doliny. Sú tvorené vápencovými útvarmi, ktoré boli v porovnaní s ich okolím odolnejšie voči erózii, a preto z neho vyčnievajú, so sklonom svahov prevažne 17 až 25 stupňov, miestami však aj prudším. Oblasť Breziny sa rozprestiera v nadmorskej výške 220 až 380 metrov a má rozlohu približne 280 hektárov, bralá Sokolíc dosahujú výšku až 120 metrov nad úrovňou údolného terénu.

.....Podstatná časť tohto územia na ľavej strane Váhu je vytvorená v druhohornej geologickej ére (mezozoikum) Strážovských vrchov, v období spred 130 až 250 miliónov rokov. V rámci tunajšieho pásma jadrových pohorí sa nachádzajú dve hlavné stratigrafické jednotky (stratigrafia skúma časový záznam ukladania hornín prostredníctvom daných vrstiev sedimentov) - Chočský príkrov a Krížňanský príkrov.
.....Sedimenty chočskej jednotky tvoria na území Trenčína plošne najrozsiahlejšiu jednotku, dominujúcu najmä v oblasti Kubrej až Breziny. Najstaršími horninami sú tu tmavé lavicovité vápence guttensteinského typu, v ich nadloží sa nachádzajú rohovcové, lavicovité až doskovité reiflingské vápence, vyskytujúce sa predovšetkým v oblasti Trenčianskeho hradu. Nad nimi ležia masívne a lavicovité silno rozpukané svetlošedé ramsauské dolomity, miestami s vložkami pestrých ílovcov, pričom posledným členom tejto jednotky (plošne najrozšírenejším) sú bridličnaté ílovce striedajúce sa s pieskovcami a slienitými vápencami, tzv. lunzské vrstvy.
.....Krížňanská jednotka je v oblasti Breziny menej plošne rozšírená. Najstaršími horninami v nej sú škvrnité, slienité vápence, slieňovce a radiolarity. V ich nadloží sa nachádza súvrstvie slienitých vápencov a slieňovcov, no a najmladším členom tohto príkrovu je flyšové súvrstvie slieňov a pieskovcov.
.....Na úpätiach masívu sa nachádzajú aj mladšie horniny a vrstvy, ktoré vznikli už po hlavných fázach vrásnenia Karpát - morské sedimenty z mladších treťohôr (miestami obsahujúce aj skameneliny) či štvrtohorné spraše a sprašové hliny usadené v hrubých súvrstviach. V mladších obdobiach boli jednotlivé vrstvy pretransformované aj tektonicky, čo podmienilo vznik komplikovanej stavby tohto územia.

.....Vápenec je najrozšírenejšia sedimentárna hornina na Zemi, v prevažnej miere tvorená uhličitanom vápenatým vo forme minerálu kalcitu. Vzniká v rôznych prostrediach viacstupňovým procesom premeny kalcitového bahna na horninu, pričom absolútna väčšina vápencov je biochemického alebo organického pôvodu. Má masívnu, kryštalickú a pórovitú textúru, najčastejšie bielu alebo sivú farbu. Je relatívne mäkký a dobre opracovateľný, preto sa často používa v stavebníctve. Priemyselne sa využíva na výrobu vápna či cementu.
.....Dolomit je hornina sedimentárneho pôvodu, zložená najmä z rovnomenného minerálu. Aj v tunajšej oblasti vznikal vo vtedajšom plytkom a presvetlenom mori, keď sa z usadených vápencových schránok (ulít) odumretých organizmov a následným vyzrážaním z nasýtených soľných roztokov najskôr vytvoril vápenec, ktorý bol ďalším procesom ešte obohatený najmä o horčík, až sa premenil na dolomit. Má zrnitú textúru a najčastejšie sivú farbu. Často sa používa v metalurgii ako žiaruvzdorný materiál.
.....Slieň je usadená hornina, tvoriaca prechod medzi vápencami a ílovitými horninami. Vzniká usadzovaním ílovitých a kalcitových častíc vo vodnom prostredí, najprv vo forme bahna a neskôr jeho spevnením. Má jemnozrnnú textúru a sivú farbu. Používa sa najmä na výrobu cementu a vápna, vo forme opuky sa využíva v stavebníctve a kamenárstve.
.....Ílovec je jedna z najbežnejších usadených hornín, tvorená prevažne ílovými minerálmi s časticami najmenšej veľkosti. Vzniká vysychaním pomaly ukladaných sedimentov, najmä vo vodnom prostredí. Má masívnu textúru, šedú alebo hnedú farbu. Íly sú vo všeobecnosti jednou z hlavných zložiek pôd.
.....Pieskovec je hornina sedimentárneho pôvodu, jedna z najrozšírenejších, vznikajúca spevnením pieskových zŕn, ktoré sú zvyškami rôznych starších rozpadnutých hornín. Preto býva zväčša zložená z viacerých minerálov, najmä kremeňa, živcov či kalcitu a máva rôznu farbu, od žltej cez zelenú, červenú, hnedú až po sivú. Vzhľadom na jeho piesčitú a pórovitú textúru býva dobre opracovateľný, preto je hojne využívaný v stavebníctve i pri kamenárskych prácach.

.....Vápenatý podklad umožňuje dobrý a hlboký priesak vody, ktorá je z tejto oblasti odvádzaná prakticky až po úroveň nivy Váhu. Územie Breziny pokrýva stará pôda z mladších treťohôr spred asi 10 miliónov rokov. Prevládajú tu pôdy luvizemného a hnedozemného typu, pričom vďaka výskytu vápencov a dolomitov sa v súvislosti s ich zvetrávaním vytvorila pôda nazývaná rendzina, obsahujúca väčšie množstvo kameňov a viazaná na karbonátový substrát. Dnešná vrchná pôdna pokrývka sa tvorila vo štvrtohorách pred asi 10 tisíc rokmi. Hĺbka pôdy sa pohybuje od 30 do 60 centimetrov a je stredne až výrazne skeletnatá. Vyvinula sa tu vegetácia typická pre skaly a sutiny na vápencovom podloží, vyskytuje sa tu viacero vzácnejších druhov rastlín.

.....Podobný plošinatý charakter ako Brezina a Sokolice majú aj niektoré okolité terénne útvary, ktoré sú viditeľné zo Štefánikovej vyhliadky. Neprehliadnuteľným geomorfologickým objektom ležiacim na pravej strane údolia Váhu oproti masívu Sokolíc je územie Skalky a Kláštoriska. Táto oblasť už patrí do bradlového pásma, ktoré bolo formované čiastočne v inom období a má mierne rozdielnu geologickú skladbu v porovnaní s pásmom jadrových pohorí na opačnej strane riečneho údolia.
.....Toto relatívne malé územie je tvorené erózno-denudačnou vrchovinou s charakteristickým výrazným hrebeňom a strmými svahmi, zloženou z druhohorných vápencových hornín, na úpätí s prímesou spraší. Zo stratigrafického hľadiska je tu zastúpená Manínska jednotka (ako čiastkový príkrov skupiny Krížňanskej jednotky), v ktorej sú najstaršími horninami šedé masívne dolomity, nasledované súvrstvím červených ílovcov striedajúcich sa s kremitými pieskovcami. Ďalšou vrstvou sú tmavé bridličnaté ílovce a sliene s organodetritickými vápencami. Nasleduje jurské súvrstvie piesčitých vápencov s hľuzami rohovcov, ružových vápencov, rohovcových vápencov a červených sčasti hľuznatých vápencov. Posledným členom formácie v rámci katastrálneho územia mesta v tejto oblasti sú sivé, doskovité vápence s hľuzami rohovcov a rohovcové lavicovité vápence.
.....Prevládajú tu pôdy kambizemného typu. Je tu vybudovaný významný starobylý kláštor i kostol, nachádzajú sa tu tiež skalné bralá s viacerými vyhliadkami.

.....V mladších treťohorách bolo v oblasti dnešného Trenčína slané more, ktoré na konci tohto obdobia vystriedali sladkovodné jazerá, pričom cez ne pretekal dnešný Váh. Práve táto rieka vtlačila celému tomuto územiu základné črty. Po vyzdvihnutí okolitých pohorí sa vodný tok do nich vytrvalo zarezával, až napokon prerušil jednotný skalný masív na mieste, ktoré sa dnes nazýva Trenčianska brána (alebo Trenčiansky prielom) - je to najužšie miesto medzi trenčianskou hradnou skalou (súčasťou predhoria Strážovských vrchov) a protiľahlým blízkym vrchom Skalka (súčasťou Bielokarpatského podhoria). Tento prielom oddeľuje Ilavskú kotlinu ležiacu na severovýchode a Trenčiansku kotlinu rozprestierajúcu sa na juhozápade oblasti. Súčasný tvar oboch týchto kotlín sa dotvoril až vo štvrtohorách, počas striedania ľadových a medziľadových dôb.
.....Údolná niva Váhu tvorí v Ilavskej kotline 1,7 kilometra široký pruh, ktorý sa v Trenčianskej bráne zužuje na 1,2 až 1,5 kilometra, pričom južne od prielomu sa niva rozširuje v nadväzujúcej Trenčianskej kotline až na šírku 4,5 kilometrov.
.....Z geomorfologického hľadiska je v kotlinách možné rozlíšiť niekoľko morfologických stupňov:
- najnižším (nadmorská výška 200 až 220 metrov) je územie údolnej nivy Váhu, vyplnené sedimentami z vápencových strednozrnných pieskovcov a ílovcovo-prachovitými usadeninami, ležiace na podloží z vápencovo-dolomitických hornín a náplavových štrkopieskov;
- stredným (nadmorská výška 220 až 450 metrov) je územie riečnych terás, tvorené nánosovými štrkopieskami a pokryté kremenno-štrkovitými, piesčito-štrkovitými, ílovito-hlinitými a piesčitými nivnými sedimentami, na mnohých miestach so sprašovým pokryvom; terasy sú rozčlenené údoliami bočných prítokov Váhu;
- vyšším (nadmorská výška 450 až 600 metrov, vrátane časti priľahlého bradlového pásma) je územie kotlinovej pahorkatiny budovanej komplexom rôznorodých sedimentov, pričom na svahoch a ich úpätiach sú zvetralinové masy rozrušených hornín s hlinitými, piesčitými či kamenitými frakciami a náplavové kužele, všetky tieto vrstvy sú prekryté návevmi vápnitých spraší a sprašových hlín.
.....V kotlinách sú najrozšírenejšie hlinité a ílovito-hlinité pôdy (napr. kambizem a černica) s hĺbkou väčšou ako 60 centimetrov, v ich pahorkatinných častiach sú výrazné pôvodné hnedozeme, tieto druhy sú väčšinou iba málo skeletnaté. V nive Váhu prevažujú náplavové hlinito-piesočnaté plytké pôdy hlboké do 30 centimetrov, stredne ťažké a s vysokou skeletnatosťou.

.....Zvetrávanie - prejavuje sa najmä na poloskalných horninách ako sú ílovce a slieňovce, citlivých na klimatické zmeny. Zóna zvetrania je v nich pomerne hlboká a dosahuje niekoľko metrov.
.....Tektonika - horniny sú intenzívne porušené najmä na kontakte jednotlivých tektonických jednotiek a v zónach okrajových zlomov ohraničujúcich kotliny, sú podrvené či plasticky porušené, miestami až do formy zeminy.
.....Výmoľová a bočná erózia - postihuje prevažne spraše a sprašové hliny, tiež zasahuje proluviálne sedimenty a mäkšie či zvetrané horniny v údoliach horských tokov.
.....Svahové deformácie - postihujú najmä strmšie svahy pokryté mocnejšími sprašovými a svahovými hlinami ležiacimi na poloskalných horninách, napr. na ílovcovom podloží, pričom tieto sú narušované eróziou (i bočnou eróziou Váhu) alebo podmáčané intenzívnymi zrážkami či podzemnými vodami. Prejavujú sa väčšinou pomerne hlbokými frontálnymi, kryhovými alebo prúdovými zosuvmi.
.....Seizmicita - predmetné územie je súčasťou pásma s maximálnou seizmickou intenzitou 7. stupňa dvanásťstupňovej Mercalli-Cancani-Siebergovej stupnice (M.C.S.). Posledné väčšie zemetrasenia tu boli zaznamenané v rokoch 1348 a 1858.
.....Základnými prírodnými faktormi zapríčiňujúcimi tieto procesy sú pôsobenie tečúcej a zrážkovej vody, snehu a ľadu, vetra, taktiež vzájomné trenie horninového materiálu; v dávnej minulosti v obmedzenej miere aj pôsobenie ľadovcov.

.....Štefánikova vyhliadka bola pomenovaná na počesť významnej osobnosti česko-slovenských i európskych dejín.
.....Generál PhDr. Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská neďaleko Myjavy. Bol to slovenský politik, diplomat, vojenský letec, astronóm, fotograf a cestovateľ. Okrem vedeckej činnosti a vojenskej kariéry vo Francúzsku bol jednou z kľúčových postáv pri vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky v roku 1918. Zahynul 4. mája 1919 pri nevyjasnenej havárii lietadla, pochovaný je v mohyle na vrchu Bradlo nad rodnou obcou.
.....Aj v Trenčíne si pamiatku tohto velikána pripomínali stavbou pomníkov a pomenovaním rôznych objektov - v súčasnosti jeho meno nesú jedna z hlavných ulíc, mestský park, kasárne i táto vyhliadka nad mestom, náhradou za niekdajšiu monumentálnu sochu je terajší pamätník s bustou v parku. V roku 1931 bola v meste založená Štefánikova spoločnosť, propagujúca jeho dielo a odkaz.
.....O tom, či Milan Rastislav Štefánik niekedy navštívil Trenčín, sa nám nepodarilo získať informácie - takže pravdepodobne ani nikdy nestál na tunajšej Štefánikovej vyhliadke...

_

Keďže ide o earthcache, samozrejme nehľadajte žiadnu krabičku :-) Vašou úlohou je navštíviť Štefánikovu vyhliadku na zadaných súradniciach a zistiť informácie potrebné pre zalogovanie tejto kešky:

*** 1. Na vrchole vyhliadky sú odokryté časti hornín, ktoré tvoria masív Breziny a Sokolíc. Uveďte ich názov, určite farby týchto kameňov (sú minimálne dve), ich štruktúru z pohľadu zrnitosti (hrubozrnná, strednozrnná, jemnozrnná a podobne), kryštalizácie (prítomnosť či neprítomnosť kryštálov, ich veľkosť) a tvrdosti.
(návod: textové i obrazové informácie o tunajšom geologickom zložení nájdete v listingu, vlastnosti skál zistíte pozorovaním priamo na mieste)

*** 2. Uveďte, ktoré geodynamické procesy (dva až tri) najviac vplývajú na formovanie skalného výbežku s vyhliadkou a napíšte stručne svoj názor na to, ako môže Štefánikova vyhliadka z geologického hľadiska vyzerať vo vzdialenejšej budúcnosti.
(návod: o daných procesoch sa môžete dočítať v listingu a tieto informácie použite pri priamom pozorovaní vzhľadu skalného výbežku; pri druhej časti otázky sa zamyslite nad tým, ako výbežok vznikol a ako môžu tieto procesy ďalej pokračovať)

*** 3. Neďaleko špice vyhliadkového výbežku na svahovej hrane môžete vidieť priehlbinu s odokrytým horninovým podložím. Posúďte, ako vznikla a odhadnite (alebo zmerajte) sklon svahu pod skalným výbežkom smerom nadol k mestu.
(návod: informácie o geodynamických procesoch sú uvedené v listingu, sklon svahu v stupňoch zistíte pozorovaním priamo na mieste)

*** 4. Stručne popíšte procesy vzniku
a) masívu Breziny a Sokolíc
b) prielomu Trenčianskej brány
(návod: procesy pre oba útvary sú popísané v listingu i na infotabuli priamo na mieste; stačí uviesť podstatu každého z procesov jednou-dvoma vetami)

*** 5. Pripojte ku svojmu logu aktuálnu fotografiu zo Štefánikovej vyhliadky s vašou identifikáciou podľa vlastného výberu (osobné xWG, váš nick napísaný na papieri alebo ruke, GPS, mobil, tablet, portrét a podobne).
(poznámka: od júna 2019 môže podľa pravidiel owner vyžadovať ako dôkaz návštevy miesta aj fotografiu)

Odpovede na zadané otázky a úlohy pošlite cez náš profil (najlepšie e-mailom):
-- logovať môžete aj hneď, vaše odpovede však musíte odoslať najneskôr do 5 dní od zalogovania
-- každý nick loguje za seba (posiela svoje odpovede a foto)
-- v prípade neúplného splnenia podmienok alebo nejasností vás budeme kontaktovať
-- porušenie pravidiel (guidelines) platných pre earthcache môže mať za následok vymazanie vášho „Found It“ logu