
Windšachta v druhej polovici 19. storočia. Budovy závodu šachty Karol vidíme v ľavom dolnom rohu.
Obec Štiavnické Bane je dnes často vnímaná iba ako rekreačná oblasť pri oveľa známejšej Banskej Štiavnici. Chalupy, tajchy, kde tu nejaký penzión, preletíte ňou netušiac, aká história sa tu storočia písala a čo sa nachádza pod vašimi nohami. Pozornejší si všimnú bývalý kláštor hieronymitov s kostolom sv. Jozefa, či baštu z opevnenia nad cestou, no pozostatky banskej činnosti, ktorými sú "štiavnické bane" naskrz popretkávané, ostávajú nepoznané.
⚒ Svetové baníctvo na Windšachte
Budova strojovne vodného kolesa a rezbárskej školy
Pri pohľade na mapy môžeme pozorovať iný svet: krajinu posiatu rôznymi šachtami, štôlňami, pingami, haldami či jarkami z rozľahlého vodohospodárskeho systému. Názvy šácht ktoré vidíme - Magdaléna, Leopold, Karol, Jozef - neboli zvolené náhodne. Tieto mená patria príslušníkom panovníckeho rodu Habsburgovcov. Tunajšie bane boli totiž až do začiatku 19. storočia vôbec najväčším producentom drahých kovov v Európe a výdatne plnili zlatom a striebrom štátnu pokladnicu Habsburgskej ríše.
V závode Horná Bíberova štôlňa bolo v roku 1627 po prvýkrát zdokumentované použitie pušného prachu na rozpojovanie hornín, problém so spodnou vodou a energetickú krízu v baníctve pomohol vyriešiť unikátny vodohospodársky systém tajchov a jarkov a tiež sa tu zaviedli jedny z prvých atmosférických čerpacích parných strojov.
Bol tu skrátka industriálny park - laboratórium najpokrokovejších technických a vedeckých inovácií v oblasti baníctva.

Takto vyzerala oblasť Windšachty v roku 1726. Tu zhruba sa nachádzate.
⚒ 16 metrový gápeľ a 12.5 metrové koleso
Šachta Karol mala hĺbku 320 metrov a patrila k centrálnej časti štátneho banského podniku Horná Bíberova štôlňa. Pôvodne boli na šachte inštalované až štyri konské gáple, ktoré boli neskôr nahradené reverzným vodným kolesom o výške menšieho paneláku (!) - 12.5 metra. Voda bola privedená až z tajchu Počúvadlo a poháňala tiež tĺky na drvenie rudy v stupách poniže. V prípade problémov s vodou zostal v prevádzke jeden gápeľ s priemerom 16 metrov, ktorý ťahalo niekoľko párov koní.
V priebehu 19. storočia bol areál dobudovaný a rozšírený o suchú stupu, sklad a triediareň rudy, kováčsku dielňu, stajne, či sériu mokrých stup poniže šachty Leopold. Neskôr pribudla aj výkonnejšia stupa na parný pohon, no po vyťažení výdatných partií žily Špitaler je šachta Karol odstavená a začiatkom 20. storočia uzavretá.
Mechanizmus reverzného vodného kolesa, animovaný podľa kresieb Agricolu. Zdroj: Príbeh Banskej Štiavnice.
⚒ Šachta Karol vstáva z popola
Táto geocache vás privedie k bývalému banskému závodu, ktorý bol až do roku 2022 ukrytý pod povrchom. Vďaka archívnemu výskumu a následnému archeologickému výskumu bude však možné obnoviť celú lokalitu vrátane repliky gápľa, šachtovej budovy, strojovne reverzného vodného kolesa aj s náhonným jarkom a budovy stupy.
Budete sa tak už počas výstavby expozície môcť oboznámiť so vtedajšími technikami stavby budov a strojných zariadení a po jej dokončení spoznáte prácu na banskom závode, históriu tunajšieho baníctva a kultúry baníkov.
⬅ Model areálu šachty Karol
⚒ K odlovu
Použite pohodlný parking priamo pri pozorovacej platforme. Pri odlove prosím neschádzajte dole z platformy! Je to pokyn stavbyvedúceho - v opačnom prípade bude nutné kešku presunúť alebo zrušiť. Vzhľadom na veľkosť kešky si nezabudnite pero.
Prajeme Vám príjemnú prechádzku a odlov :)
bob3k + livianee + Cookie (ᵔᴥᵔ)