Hroby bez náhrobníkov
Do protifašistického odboja sa koncom druhej svetovej vojny zapájali aj obyvatelia Záhoria a kopaničiarskeho regiónu. Ukrývali utečencom z protektorátu, odbojárov, sovietskych vojakov, amerických letcov, prenasledovaných židov a aktívne pomáhali partizánom operujúcich v horách Brezovských Karpát.
Pamätník fašistických popráv
Táto činnosť bola tŕňom v oku nemeckej vojenskej polície, ktorá spolu s Hlinkovou gardou prehľadávala okolie, preverovala akcie a zatýkala podozrivé osoby, ktoré potom boli uväznené v Senici. Zachovalo sa viacero svedectiev obyvateľov z kopaníc o vypočúvaní a krutom trýznení väzňov dozorcami, ako aj ich rozprávanie o strachu, ktorí väzni zažili, keď netušili, ako skončia.
Mnoho väznených bolo pod rúškom tmy prevezených za mesto do Surovinského lesa, kde boli popravení. Väzeň si musel v pieskovej zemi vykopať vlastný hrob, následne bol strelený do hlavy a ďalší väzeň ho zakopal.
Ilustračný obrázok
Počet obetí už asi navždy zostane zahalený rúškom tajomstva. Exhumácie po vojne odhalili v troch masových hroboch približne 40 až 50 obetí, ich identita sa vo väčšine prípadov nezistila. Podľa odhadov môže v Surovinskom lese ležať okolo 80 popravených, všetky hroby sa nepodarilo nájsť.
Ich obete pripomína pamätník, ktorý na tomto mieste vznikol 77 rokoch po vojne a ktorý nedovolí, aby sa na desiatky obetí fašistickej svojvôle v tomto kraji zabudlo.
Spomienky nedobrovoľných účastníkov popráv, ale aj srbského partizána, ktorému sa podarilo utiecť priamo z vlastnej popravy, si môžete prečítať na informačnej tabuli.