Námestie plné osobností

V histórii Dolného Kubína sa v meste narodilo alebo pôsobilo veľa osobností kultúrneho, politického, či športového významu.

Hviezdoslavovo námestie nesie meno podľa asi najvýznamnejšej z nich, Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. Na hornom konci námestia je dominanta venovaná tomuto básnikovi, spisovateľovi, dramatikovi, prekladateľovi a právnikovi – socha v nadživotnej veľkosti. Okrem sochy má na námestí ešte pamätný reliéf, na tzv. Hviezdoslavovom dome, kde pôsobil, žil a pracoval posledných vyše 20 rokov života.

Pavol Országh HVIEZDOSLAV sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Jeho rodičia boli zemianskeho pôvodu, no živili sa roľníckou prácou na vlastnom neveľkom hospodárstve. Po vychodení základnej školy v rodnom kraji poslali ho r. 1862 na stredoškolské štúdiá: prvé tri triedy absolvoval na gymnáziu v maďarskom Miškovci, kde začal písať svoje prvé básne po maďarsky. Od štvrtej triedy prešiel na gymnázium do Kežmarku a počas pokračujúceho štúdia a ľudského dozrievania dospel k slovenskému národnému povedomiu a začal tvoriť v slovenčine. Maturoval r. 1870. Štúdiá ukončil na dvojročnej právnickej akadémii v Prešove r. 1872. Po praxi u viacerých advokátov (v Dolnom Kubíne, Martine, Senici) zložil r. 1875 advokátsku skúšku v Budapešti, čo mu umožnilo otvoriť si vlastnú advokátsku kanceláriu v Námestove na severnej Orave. R. 1876 sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou dolnokubínskeho ev. farára – seniora Samuela Nováka, a dostal miesto na súde v sídle oravskej župy. V štátnej službe však vydržal iba krátky čas: r. 1879 sa vrátil k slobodnému advokátskemu povolaniu znovu v Námestove, kde zotrval nasledujúce dve desaťročia. R. 1899 sa presťahoval opäť do Dolného Kubína, no tu sa mu už nepodarilo pokračovať v advokátskej praxi, a tak sa jej r. 1902 aj formálne vzdal. Venoval sa už len literárnej tvorbe, pôvodnej i prekladateľskej, za ktorú dostával isté ocenenia aj mimo rámca slovenskej kultúry: r. 1912 ho zvolili za člena maďarskej Kisfaludiho spoločnosti a r. 1913 za člena Českej akadémie vied a umení. Na rozpútanie svetovej vojny reagoval z pozície neochvejného humanistu lyrickým cyklom Krvavé sonety (napísaným v auguste – septembri 1914), ktorý však mohol byť publikovaný až po skončení vojny. V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe, pričom do svojho prejavu na tejto kultúrnej slávnosti vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Česko-Slovenska a s ním aj utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj slovenského národného života. Z novej politickej situácie sa však dlho netešil: umrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne.

Na spodnej strane námestia je busta venovaná Andrejovi Radlinskému. Slovenskému jazykovedcovi, spisovateľovi, pedagógovi, fyzikovi, redaktorovi a rímskokatolíckemu kňazovi. Na tomto mieste stál jeho rodný dom.

Andrej Ľudovít Radlinský sa narodil 08.07. 1917, v Dolnom Kubíne v uvedomelej slovenskej rodine. Jeho matka bola dcérou brata Antona Bernoláka, otec bol kubínskym richtárom. Mal jednu sestru a dvoch bratov, z ktorých mladší Štefan sa stal tiež kňazom a pôsobil v Dolnej Lipnici na hornej Orave.
Ako jazykovedec výrazne ovplyvnil vývoj spisovnej slovenčiny. V rokoch 1833 - 1834 študoval v seminári Collegium Emericanum v Bratislave. V roku 1841 získal doktorát z filozofie na peštianskej univerzite. Po vysvätení za kňaza vo Viedni v roku 1841 pôsobil ako kaplán v Budíne, Štefultove, Zlatých Moravciach a Banskej Štiavnici (1843 - 1849), odkiaľ musel tajne utiecť ako „pansláv“ v revolúcii roku 1848 do Viedne. Tu redigoval s Danielom Lichardom vládne Slovenské noviny a vydával časopis Cyrill a Method. V rokoch 1850 - 1861 pracoval v Budíne ako prekladateľ krajinského zákonníka. Spolu so Štúrom, Hurbanom, Hodžom a ďalšími má veľký podiel na vytvorení spoločného jazyka a zjednotení kultúrneho a literárneho života. Bol vedúcou postavou pri založení Matice slovenskej v Martine (1863) a Spolku sv. Vojtecha. Napísal a vydal vyše 40 kníh. Zomrel 26.04. 1879 v obci Kúty .

Ďalšia busta na námestí, umiestnená na jeho rodnom dome, je venovaná MUDr. Ivanovi Chodákovi. Slovenskému športovcovi a lekárovi.

Ivan Chodák patril k výborným športovcom a zároveň medzi najlepších študentov na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde bol v roku 1938 promovaný za doktora medicíny. Stal sa vyhľadávaným lekárom chorôb ušných, nosných a krčných. Známy bol tiež ako dlhoročný „oravský richtár“ v Bratislave.
Dlhé roky bol aktívnym športovcom. Preslávil sa futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním. Futbalovú kariéru začínal v Dolnom Kubíne, najväčšie úspechy dosiahol v drese ŠK Bratislava, kde pôsobil od roku 1935. Do roku 1946, kedy ukončil aktívu futbalovú kariéru, odohral v lige 193 zápasov, dal 23 gólov a okrem brankárskeho vystriedal všetky hráčske posty. Slovensko reprezentoval jedenásťkrát. Za postoj k hre, ale najmä k súperovi si vyslúžil prívlastok „rytier v kopačkách“. Počas celej bohatej športovej kariéry nebol ani raz vylúčený, dokonca ani napomínaný. Okrem futbalu sa venoval aj iným športom (krasokorčuľovanie, tenis, plávanie, skok do výšky, behy na stredné a dlhé vzdialenosti). V roku 1934 získal titul akademického majstra Československa v behu na lyžiach. V čase vysokoškolských štúdií hral ľadový hokej za VŠ Bratislava a ŠK Bratislava. Dvakrát sa stal majstrom Slovenska, za reprezentačné mužstvo Slovenska nastúpil tri razy. 25 rokov pôsobil ako tréner bratislavského Slovana, kde viedol všetky družstvá – od áčka cez dorastencov až po neregistrovaných. Od roku 1994 Slovenský futbalový zväz pravidelne udeľuje v Dolnom Kubíne Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka.

Na námestí a v jeho blízkom okolí je aj niekoľko ďalších pamätných tabúľ venovaných ďalším osobnostiam, ktorých život a pôsobenie boli späté s našim mestom. Stačí sa prejsť a všímať si....
Pamätné tabule na evanjelickej fare venované Samuelovi Novákovi, Ľudovítovi Štúrovi a Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi... a pamätné tabule obetiam prvej a druhej svetovej vojny na budovách Oravskej Galérie, Mestského úradu, Gymnázia P.O.Hviezdoslava, či v interiéri evanjelického kostola.

A napokon Park Dejateľov medzi evanjelickým kostolom a Oravskou galériou. V tomto parku sa nachádzajú reliéfy osobností, ktoré v meste doteraz nemali svoje pamätné miesto. A tak mesto vystavilo tento parčík, kde sa nachádzajú reliéfy ďalších osobností spätých s našim mestom.

Návštevník tu nájde reliéfy Martina Kukučína, jedného z najvýznamnejších spisovateľov slovenského realizmu, Margity Figuli, hlavnej predstaviteľky slovenskej lyrizovanej prózy, Ladislava Nádaši-Jégého, lekára a významného zástupcu slovenského historického románu a ďalších.

Ako zalogovať kešku:

SK: Keďže táto cache je typu virtual, podmienkou pre jej zalogovanie nie je nájsť krabičku, ale splniť nasledovnú úlohu:
Do logu pridaj fotky seba alebo osobného predmetu aspoň s tromi osobnosťami na Hviezdoslavovom námestí. Aspoň jedna musí byť s vybranou osobnosťou v Parku Dejateľov pri evanjelickom kostole.

EN: Since this cache is virtual, the condition for logging it is not to find the box, but to complete the following task:
Add photos of yourself or a personal item with at least three celebrities on Hviezdoslavovo Square to the log. At least one must be with the selected celebrity in the Park Dejateľov by the Evangelical Church.