obr.1. Horniny v kamennom mori pri západe slnka (zdroj: happykiller)
Pohorie Tríbeč patrí medzi jadrové pohoria. Tvorí antiklinálny hrast vkliňujúci sa medzi výbežky Dunajskej panvy. Geologicky možno pohorie rozdeliť na dve časti, ktoré rozdeľuje priečny skýcovský zlom. Juhozápadná časť pohoria sa označuje ako tribečsko-zoborská. Severovýchodná ako rázdielska časť. Tribečsko-zoborská časť je budovaná hlavne prvohornými granodioritmi a po okrajoch pohoria aj druhohornými usadenými horninami tribečskej obalovej jednotky tatrika. V rázdielskej časti prevládajú premenené horniny (fylity, svory a amfibolity), ktoré sú prekryté usadenými horninami staro-prvohorného a druhohorného veku. Nad nimi ležia zvyšky príkrovov hronika. Podľa niektorých úvah je rázdielska časť čelnou zónou veporika. Súvrstvie je tvorené zo stredno až hrubozrnných kremených arenitov, arkóz, drôb a pieskovcov najčastejšie hnedej, no niekedy ružovej či sivej a zelenkastej farby.
Rozoznávané sú 3 cykly hornín v pohorí: Prvý s hrubo až stredne zrnitou štruktúrou bridlíc striedajúcou sa s jemnozrnnými zlepencami, o celkovej hrúbke asi 10 – 20 m. Druhý cyklus sa vyznačuje prítomnosťou stredne zrnitou štruktúrou sivastých, zelenkavých až červených kremenných bridlíc, je hrubý 20 až 25 m (viď obrázok 1). Telesá bridlíc sú hrubé asi 5 cm, smerom nahor sa zvyšuje frekvencia ich výskytu, nie však ich hrúbka. Tretí cyklus tvoria fialové a pomerne jemnozrnné bridlice. Dosahuje hrúbku 10 – 30 m. Miestami, hlavne v spodnej časti a tiež naspodku riečnych cyklov, obsahujú telesá bridlice žilný kremeň, ale aj exotické horniny ako ryolity, ryodacity a ich tufy alebo klasty s vysokým obsahom turmalínov. Zdrojom týchto hornín bolo zrejme predpolie Západných Karpát.
obr.2. Kamenné more pod Zoborom (zdroj: happykiller)
Kamenné, skalné alebo balvanové more predstavuje plošnú akumuláciu rôzne veľkých úlomkov hornín (balvanov) na svahoch, zriedkavejšie na temenách horských hrebeňov (viď. obrázok 2). Vzniká zrútením blokov hornín na svahu napr. pri zemetrasení alebo pri tektonickej aktivite, pričom jeho materiál je gravitačne triedený a najväčšie bloky sa nachádzajú pri úpätí svahu, ako aj mrazovým zvetrávaním, pričom jeho jednotlivé bloky sú približne rovnako veľké. Na Slovensku sa napr. pri Vyhniach nachádza kamenné more sopečného pôvodu tvorené ryolitom (Prírodná rezervácia Kamenné more) a kamenné more pod hradom Šomoška (leží v Národnej prírodnej rezervácii Šomoška), ktoré vzniklo mrazovým zvetrávaním a je tvorené menšími blokmi bazaltu.
Kamenné moria môžu mať podobu súvislých plôch pokrytých kameňmi či väčšími balvanmi až blokmi, pretiahnutých kamenných prúdov a riek. Vznik kamenných morí závisí hlavne na druhu horniny, sklonu svahu a geologických podmienkach (priebeh puklín a bridlicových vrstiev, spôsob odlučnosti a podobne). Kamenné moria vznikali spravidla mrazovým zvetrávaním (tzv. gelivácia) skalných odkryvov v periglaciálnom podnebí starších štvrtohôr (podnebie pred kontinentálnym ľadovcom), avšak pomalšie sa vytvárajú aj v súčasnej dobe. Úlomky uvoľnené mrazovým zvetrávaním sa vyznačujú ostrými hranami. V menšej miere sa pod-povrchovým chemickým zvetrávaním podporeným vakovitých, bochníkovitým až guľovitým rozpadom horniny a následným odnosom jemných zvetranín utvárajú kamenné moria v podobe zoskupenia dokonale oblých balvanov často premiestnených solifukciou („zemotokom“) desiatky až stovky metrov ďaleko od miesta vzniku. Hybnou silou ktorá urýchli rozpad môže byť aj seizmický otras - zemetrasenie.
obr.3. schéma vzniku kamenného mora (zdroj: https://www.slideserve.com/milla/processes-of-lithosphere)
Kamenné moria tiež vznikajú uvoľňovaním a padaním úlomkov zo strmých skál. Pod skalami sa utvárajú úsypy - haldy úlomkov pod skalou, viac menších je blízko skaly, väčšie sa odkotúľajú ďalej. Kamenné moria sa vytvárajú náhlym rozpadnutím a zrútením skál napr. pri zemetrasení (viď. obrázok 3).
Kamenné moria o väčšej hrúbke majú mikroklimatický význam, pretože sa v nich udržuje po celý rok podobná teplota, a tak priestor medzi balvanmi slúži ako úkryt veľa druhom lesnej zveri a organizmom. Charakteristickým znakom kamenného mora je to, že na ňom nerastú krovité alebo stromové porasty. Z jednoduchého dôvodu – vrstva balvanov je taká hrubá, že na nej neudrží po stáročia žiadna hlina a rastliny v nehostinnom prostredí nemajú kde zakoreniť.
Kamenné moria sa delia na dva druhy: autochtonné (pôvodné) a na alochtonné (zavlečené z iného miesta).
Kamenné moria autochtonné
Vyskytujú sa prevažne na mieste svojho vzniku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a dosahujú hrúbku až desiatok metrov.
Kamenné moria alochtonné
Kamene sú premiestnené soliflukciou – pôdotokom, „plávaním“ v hlinenom materiály a často prerastené vegetáciou. Práve tieto polia pokladajú niektorí autori za tzv. „pravé kamenné more“, kde sú od seba jednotlivé kamene vzdialené a pokrývajú povrch aspoň z 50%. Ich hrúbka na rozdiel od autochtonných býva veľmi malá, niekoľko desiatok centimetrov až meter. Nachádzame ich skôr na úpätí miernych svahov.
Podmienky potrebné na zalogovanie:
Ak chcete logovať túto keš je potrebné zodpovedať nasledujúce otázky z miesta úvodných súradníc a odpovede poslať mne na e-mail v profile.:
- Pozorovaním kamenného mora na súradniciach mi napíš o aký druh mora sa jedná?
- Pozoruj hrany horniny a podľa nich mi napíš aký je spôsob vzniku tohto mora?
- Pozorovaním kamenného mora na súradniciach mi napíš aký je jeho sklon?
- Pozorovaním farby horniny v kamennom mori mi napíš aký cyklus horniny je prítomný v mori?
- Aká je zrnitosť štruktúry horniny prítomná v kamennom mori?
- Pridaj do logu fotku s horninou v kamennom mori.
Keš kľudne logujte, nemusíte čakať na potvrdenia správnych odpovedi. Pokiaľ Váš email nepríde do 3-och dni po logu, log bez upozornenia mažem.
Conditions required for logging:
If you want to log this cache, you need to answer the following questions from the location of the initial coordinates and send the answers to my e-mail in the profile.:
- By observing the stone sea on the coordinates, tell me what kind of sea it is?
- Observe the edges of the rock and, according to them, write to me what is the way of formation of this sea?
- By observing the stone sea on the coordinates, write me what is its slope / angle?
- By observing the color of the rock in the stone sea, write me what rock cycle is present in the sea?
- What is the granularity of the rock structure present in the stone sea?
- Add a photo with you and rock in the stone sea to the logo.
Feel free to log in, you don't have to wait for confirmation of correct answers. If your email does not arrive within 3 days after the log, I delete the log without warning.
Použité zdroje:
- Tribeč – Wikipédia (wikipedia.org)
- kamenné more | Encyclopaedia Beliana – slovenská všeobecná encyklopédia (sav.sk)
- Kamenné moře – Wikipedie (wikipedia.org)
- Lexikon tvarů reliéfu - elektronická učebnice (upol.cz)
