Pozývam ťa na krátke, nenáročné stretnutie v teréne T1 (kočík, invalidný vozík) s parkovaním do 50 metrov a potrvá 30 minút.
Pochvál sa čo si dosiahol už v roku 2024 alebo aké más plány na tento rok.
Samozrejme drevo, železo a plechy sú vítané. Vymieňaj ostatnými alebo jednoducho sa pochvál s zbierkou. Eventové SWG nebude.
Kde?
Stretnime sa pri soche Ármina Vámbéryho.
Kedy?
V sobotu 2024 2.24. o P.M. 2:24 (to je 14:24)
Ármin Vámbéry
Vámbéry sa narodil v Svätom Jure do chudobnej židovskej rodiny. Podľa Ernsta Pawela (životopisec Theodora Herzla) a Toma Reissa (životopisec Kurbana Saida), Vámbéryho pôvodné priezvisko bolo skôr Wamberger ako Bamberger. Bol vychovaný ako Žid, ale neskôr sa stal ateistom. Vámbéry mal 1 rok, keď mu zomrel otec a rodina sa presťahovala do Dunajskej Stredy.
Vámbéry vo svojej autobiografii spomína, že jeho rodičia boli takí chudobní a mali toľko detí, že boli nútení prestať podporovať každé dieťa v mladom veku a to isté sa stalo aj jemu keď mal 12 rokov. Vámbéry spomína, že neustály hlad a sporé oblečenie v detstve, zocelilo jeho mladé telo, čo mu dobre poslúžilo pri jeho neskorších cestách. Pre vrodenú poruchu chodil s barlou pod ľavou rukou.
Do 12 rokov navštevoval miestnu školu a prejavil pozoruhodné nadanie na učenie jazykov. Bol nútený opustiť školu a živiť sa prácou. Krátko pracoval ako krajčírsky pomocník, ale keď sa stal vychovávateľom syna dedinského krčmára, jeho priatelia mu umožnili študovať na gymnáziu v Svätom Jure.
Do šestnástich rokov hovoril plynulo maďarsky, hebrejsky, latinsky, francúzsky a nemecky. Rýchlo si osvojil angličtinu, škandinávske jazyky, ruštinu, srbčinu a ďalšie slovanské jazyky.
V roku 1846 odišiel do Bratislavy, kde zostal tri roky. Neskôr študoval vo Viedni, Kecskeméte a Budapešti.