Úvod
Nachádzame sa v malebnej doline, kde sa voda svojou neúprosnou silou pustila do formovania krajiny. Pôvodné povrchové vrstvy voda podmyla, postupne sa podložie rozpadlo a odkrylo. Jeho časti riečka odniesla a tak vznikol odkryv, ktorý nájdete na mieste tejto earth kešky.
Odkryv v geológii označuje miesto na zemskom povrchu, kde vystupujú podložné horniny spod mladších, najčastejšie štvrťohorných uloženín. Odkryvy umožňujú geológom a aj nám kešerom priame štúdium horninového prostredia. Za odkryvy možno považovať napr. skalné útesy, bralá, kameňolomy alebo aj zárezy potokov.
Z geologickej histórie regiónu
Alpínske vrásnenie, ktoré prebiehalo v druhohorách a treťohorách vytvorilo komplikovanú stavbu Západných Karpát. V starších treťohorách (eocéne - cca 30-50 miliónov rokov nazad) more zaplavilo časť vnútorných Karpát. Obrázok dolu ukazuje stav cca 50 miliónov rokov nazad, v mape sú už jasne viditeľné pohoria formované Alpínskym vrásnením ale zároveň je ešte časť územia zaplavená oceánom, pretože sa ešte nenadvihla.
Medzi jednotlivými fázami tektonických pohybov existovali aj obdobia relatívneho pokoja, počas ktorých sa zarovnávali nerovnosti zemského povrchu. A naopak, v nepravidelných intervaloch sa obnovovali horotvorné procesy spôsobujúce mohutné vyklenutia Zemskej kôry. Tieto vyklenutia sa stali základom pohorí - napríklad Karpát. Riečna sieť na území Oravy sa začala formovať na konci treťohôr, avšak iba v tej dobe existujúcich horských masívoch. Neskôr bola ovplyvnená ústupom oceánu, kvôli horotvorným procesom, obdobiami zaľadnenia a klimatickými zmenami. Riečka Oravica zrejme tiekla z vrcholov Tatier už pred 50 miliónmi rokov a vlievala sa do mora, ktoré v podhorí týchto kopcov bolo. More ustúpilo až pred cca 20 miliónmi rokov a následne sa sformovali daľšie nižšie položené rieky.
Flyš
V priebehu miliónov rokov sa na dne morí usadzovali vrstvy pieskovcov a ílovité bridlice - dnes tieto vrstvy označujeme ako flyš. Tieto flyšové sedimenty budujú prevažnú časť horstva na území Oravy (Podbeskydská brázda, Oravská Magura, Oravské Beskydy) a tiež Podtatranskú brázdu, v ktorej sa teraz nachádzate.
Vrstvy vo flyši sú vytvárané postupne v priebehu veľmi dlhého času - miliónov rokov. Sedimentárne horniny majú vo flyši jednoznačnú prevahu. Zmeny v prostredí a zdrojoch sedimentov vedú k postupným zmenám v zložení, farbe a hrúbke jednotlivých vrstiev. Napríklad dlhodobé zmeny úrovne morí, klímy alebo zrážok ovplyvnia typy sedimentov, ktoré sú nesené a usádzané. Rôznorodosť vrstiev vo flyši poskytuje geológom dôležité informácie o minulosti - zaznamenáva geologické procesy a udalosti, ktoré formovali danú oblasť. Ich rôzna hrúbka, zloženie či farba môže byť interpretovaná ako indikátor rôznych podmienok sedimentácie v priebehu času.
Vrstvy vo flyši sa zvyčajne usádzajú na rovinatom dne hlbokého mora, čiže sú rovnobežné a vodorovné. Z dôvodu rôznych geologických procesov a udalostí ale časom môžu zmeniť svoj tvar a orientáciu. Už spomínané Alpínske vrásnenie ovplyvnilo polohu zemských dosiek a sedimentárne vrstvy sa často v jeho dôsledku sklonili alebo ohli.
Prečo tu je flyš a nie vápenec ?
Táto otázka možno napadne mnohých kešerov, ktorí už earth kešky navštívili vo vačšom počte. Vápenec aj flyš su obe sedimentárne horniny - obe vznikajú usádzaním a následným spevnením. Vápenec typicky vzniká v plytkých a teplých moriach plných života a teda aj vápnika. Naproti tomu flyš typicky vzniká v hlbokomorskom prostredí nad okrajmi dvíhajucich sa pohorí, v ktorých prebiehajú tektonické procesy. Eróziou sa zo stúpajucich hôr uvoľňujú rôzne typy sedimentov vrátane ílovcov, bridlíc a pieskovca. Ako sme si opísali vyššie, tak presne také podmienky vhodné pre tvorbu flyšu tu pred 30-50 miliónmi rokov panovali.
Čo vidíme na mieste odkryvu
Riečka Oravica v týchto miestach odkryla flyšové vrstvy tvorené najmä ílovcami a pieskovcami. Na odkrytej podložnej hornine je dobre viditeľný vrstevnatý charakter flyšovej horniny. Horniny flyšového pásma tu udrú do oka aj úplnému laikovi. V záreze riečky sú pekne viditeľné stredajúce sa vrstvy rozlične zafarbených a spevnených sedimentov.
Úlohy
Na zalogovanie kešky musíte poslať správne odpovede na otázky dolu. Odpovede zasielajte cez môj profil do správy. Logovať “Found It” možete až po zaslaní odpovedí na otázky. Logy bez zaslaných odpovedí budem mazať. Pravidlo je: každý logujúci zasiela svoje odpovede.
Ak nesúhlasite s týmto pravidlom, tak prosím nelogujte túto earth kešku. Bližšie informácie o požiadavkách na logovanie earth cache nájdete tu http://www.geosociety.org/GSA/fieldexp/EarthCache/guidelines/home.aspx
1. Sledovanie vrstiev: Pozorujete vrstvy flyšu, napíšte vlastnými slovami aký je vizuálny rozdiel medzi jednotlivými vrstvami (farba, hrúbka, erózia).
2. Sledovanie vrstiev: Odhadnite uhol, ktorý zvierajú sedimentačné vrstvy flyšu a riečka Oravica.
3. Sledovanie podložia v riečke: Na brehoch a aj priamo v riečisku sú rôzne kamene. Stručne popíšte (tvar, farba, hrúbka) tie, ktoré patria k flyšu. Viete určiť a popísať (tvar, farba, hrúbka) aj tie, ktoré k flyšu nepatria a popísať ako sa tu ocitli ?
4. Do logu možete pridať fotografiu miesta, ale tak, aby ste neprezradili odpovede na otázky (na fotke nech nie je vidno vrstvy flyšu)
Ak máte otázky o geologických procesoch týkajúcich sa flyšu alebo odkryvu, neváhajte sa opýtať a zdieľať svoje pozorovania do logu.
Zdroje informacii / Information Sources
Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Ypresian
Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Flysch
https://www.mineraly.sk/files/lok/301-400/317_oravsky_flys_1.htm
Regionálny rozvoj okres Tvrdošín, Ján Bieľák, 2018
The language of the Earth, part II Sedimentary Rocks, Elise Wyand