Malá bosorka
Bola raz jedna Malá bosorka a tá mala sotva A rokov, čo na bosorku veru nie je ešte nijaký vek.
Žila v osamelej strídžej chalúpke schovanej v hlbokom lese. Chalúpka patrila iba jej, a tak bola skôr malá ako veľká. Malej bosorke stačila, krajšiu by si ani želať nemohla. Chalúpka mala od vetra čudesne nachýlenú strechu, komín na nej stál nakrivo a okenice ustavične hrkotali. Konča domu bola pripravená pec na chlieb. Tá nesmela chýbať, lebo niet ozajstnej bosorky bez pece.
Malá bosorka vlastnila havrana, ktorý vedel hovoriť. Bol to havran Abraxas. Zakrákal nielen „dobré ráno“ a „dobrý večer“ ako obyčajný havran, ktorého naučili rozprávať, ale vedel povedať aj všetko ostatné. Malá bosorka si naňho veľmi potrpela, pretože bol neobyčajne múdry a vždy jej rovno povedal, čo si myslí.
Malá bosorka každý deň asi B hodín strávila tým, že sa cvičila v čarovaní. Čary nie sú vôbec ľahká vec. Kto chce v kúzlach niečo dosiahnuť, nesmie byť lenivý. Najsamprv sa musí naučiť všetky menšie bosorácke kúsky a potom väčšie. Treba pozorne preštudovať každučkú stránku černokňažníckej knihy a veru neradno preskočiť čo i len jedinú úlohu.
Malá bosorka bola práve na C strane čarodejníckej učebnice a učila sa, ako sa robí dážď. Sedela vonku na lavičke pri peci, bosorácku knihu držala na kolenách a čarovala. Havran Abraxas čupel vedľa nej a bol nespokojný.
– Máš urobiť dážď, – zakrákal vyčítavo, – a ty, ľaľa, čo stváraš? Najskôr padajú biele myšky, potom D a nakoniec šišky z jedlí! Som zvedavý, kedy už konečne urobíš poriadny dážď!
Tu sa Malá bosorka pokúsila po štvrtý raz vyčariť dážď. Rozkázala, aby sa obloha zatiahla mrakmi, privolala ich bližšie, a keď boli celkom nad ňou, zvolala: – Nech prší!
Mraky sa pretrhli a vychrlili zo seba čistý cmar.
– Cmar! – zvrieskol Abraxas. – Tuším si sa načisto zbláznila! Čo všetko bude ešte pršať?! Hádam štipce na bielizeň alebo nebodaj šusterské klince? Keby tak aspoň omrvinky z chleba alebo E!
– Zrejme som sa pri čarovaní preriekla, – povedala Malá bosorka. Aj inokedy sa občas pomýlila, ale hneď štyrikrát za sebou?!
– Preriekla! – zaškrečal Abraxas. – Ja ti poviem, v čom to je. Si roztržitá. Keď ti pri čarovaní chodí po rozume všetko možné, bodaj by si sa nepoplietla! Mala by si sa lepšie sústrediť!
– Myslíš? – spýtala sa Malá bosorka a zabuchla čarodejnícku knihu. – Máš pravdu! – skríkla nazlostene. – Neviem sa sústrediť, ale prečo? – osopila sa na havrana. – Lebo som rozzúrená!
Kniha Malá bosorka od autora Ottfrieda Preusslera vyšla prvýkrát v roku 1957, ale jej príbeh je aj po mnohých desaťročiach stále originálny, zrozumiteľný a veľmi vtipný. Deťom (a nielen im) ponúka pútavý dej so zaujímavými postavami, je plný huncútstva, humoru, napínavých situácií. Ak doma máte nejaké dieťa, určite si túto knihu zadovážte a garantujeme vám, že ju budete spolu s radosťou čítať a budete sa tešiť na každý ďalší príbeh Malej bosorky. A ak by ste sa chceli potešiť aj z nálezu kešky, nájdete ju na týchto súradniciach:
N 48° 5A.BCD' E 020° 27.EFG'
Aby ste zistili hodnoty písmen A-G, musíte zistiť odpovede na tieto otázky:
Koľko rokov má Malá bosorka?
- 117 A = 7
- 127 A = 8
- 137 A = 9
Koľko hodín denne sa Malá bosorka učí čarovať?
Na ktorej strane čarodejníckej učebnice nájdeme postup na výrobu dažďa?
- 113 C = 7
- 213 C = 8
- 313 C = 9
Čo sa „podarilo“ Malej bosorke vyčarovať na druhý pokus namiesto dažďa?
- gombíky D=7
- dážďovky D=5
- žaby D=3
Čo by havran Abraxas chcel, aby radšej padalo z neba?
- koláčiky E=1
- hrozienka E=2
- slnečnicové semiačka E=3
Ako sa volali piatkoví hostia Malej bosorky, s ktorými sa skamarátila?
- Peter a Lucia F=6
- Rómeo a Júlia F=4
- Tomáš a Veronika F=2
Kam chodili bosorky tancovať počas bosoráckej noci?
- na Krížne cesty G=2
- na Veternú hôrku G=1
- na Tomášovský výhľad G=0
Veríme, že správne odpovede poľahky zistíte, a že vás keška aspoň trocha poteší.
Pri jej hľadaní buďte nenápadní, poriadne sa poobzerajte, či na blízku (alebo aj ďalej) nie sú zvedavé oči a vezmite ju, až keď je "čistý vzduch" :-)