Horský masív Krížnej leží v južnej časti pohoria Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 1574 m. V súčasnosti patrí k najobľúbenejším slovenským turistickým miestam.V súčasnosti len málokto vie, čo sa v tomto prekrásnom prostredí odohrávalo. Na
chvíľočku zastavme čas a prenesme sa do tejto doby.
Zdravotníčka Julka – nie,niet pochybností.Je to ona.Malé skromné dievča,ktoré malo plno snov.Smelá zdravotníčka,ktorá tu hore pod končiarmi Veľkej Fatry,ošetrovala svojich ranených.Práve cestou od prameňa k raneným ju zastihol nemecký útok.Zaľahla za terénny výbežok do mokrej trávy,nabila pušku a presne tak,ako ju učil inštruktor,zacielila,zadržala dych a stisla spúšť.Keď fašista,čo slúžil oproti oblohe za dobrý terč,padol,Julka si rátala: tento je za mamu,Tento za otca.A ty,ty za Ferka.Fašisti zbadali osamelého strelca pod hrebeňom.Neviem,koľko času treba,kým sa zamieri ľahký guľomet.Neviem,vari niekoľko sekúnd.Prvá dávka išla prinízko.druhá privysoko.Z tretej dávky zasiahli jej ľavé plece,hej,tu je roztrieštená kľúčna kosť.Potom celá dávka preťala lebku nad bielym čelom,pod bujnou kaderou medenočervenkastých vlasov.Fašistický guľomet urobil bodku za životom,bolesťou,ale aj utrpením a veľkou láskou tohto malého židovského dievčaťa.
Pomník v tvare kamennej mohyly bol postavený v roku 1959. Pochovaných je údajne 7 až 8 neznámych.
Útoky SS-bojovej skupiny Schill a 178. SS. divízie Tatra v období od 25. 9. – do 27. 10. 1944 okrem spomenutých vojenských povstaleckých jednotiek odrážali partizáni štvrtého oddielu z partizánskej brigády Jánošík. Jadro štvrtého partizánskeho oddielu tvorili harmanecký dobrovoľníci. Bojaschopnosť povstaleckých vojenských a partizánskych jednotiek posilňoval pancierový vlak Hurban. Aj napriek tomu, povstalcom sa nepodarilo zastaviť postup nepriateľských nacistických jednotiek smerom do srdca Povstania do Banskej Bystrice.
Po prelomení povstaleckej obrany a vydaní posledného rozkazu (27. 10. 1944), ktorý nariaďoval prechod na partizánsky spôsob boja mnoho povstaleckých vojakov a partizánov sa presunuli do horského masívu Veľká Fatra. Harmaneckí povstaleckí bojovníci nabrali kurz smer Kráľova studňa. Azyl im poskytla turistická chata na Kráľovej studni.
Horským masívom Krížnej v období november až december prešlo mnoho povstalcov a práve pre niektorých z nich sa tento priestor stal miestom posledného odpočinku. V priestore Krížnej svoj večný sen snívajú aj partizáni z partizánskeho oddielu Vítkovského bojujúci v zostave partizánskeho zväzku Alexander Nevský.
V chate nachádzajúcej sa v priestore Kráľovej studne sa usadil partizánsky štáb oddielu Kozaček z partizánskej brigády Pomstiteľ a tiež partizánska nemocnica. Partizáni, ktorých rady rozšírili povstaleckí vojaci operujúci v priestore Krížnej hlavne v mesiacoch november a december podnikli niekoľko diverzných akcií na cestných a železničných komunikáciách vedúcich do Turca a Liptova.
Štáb nacistických vojenských jednotiek v snahe eliminovať akčný rádius partizánov podnikol do oblasti Veľkej Fatry niekoľko trestných výprav. Decembrovú nacistickú trestnú výpravu sprevádzala prestrelka. Výsledkom prestrelky boli mŕtvi na obidvoch stranách a vypálenie chaty.
Veľkou oporou partizánov žijúcich v horách nad obcou Harmanec boli samotní obyvatelia Harmanca, ktorí sa s hôrnymi chlapcami delili o všetko. Vždy si vedeli nájsť výhovorku ako prejsť cez nacistické stráže, aby do hôr preniesli proviant i správy. Nacisti za pomoc partizánom sa Harmančanom odmenili kráľovský. Štyridsať mužov odvliekli do koncentračných táborov v Rakúsku.
