Ak sa prídete pozrieť na miesto, na ktoré odkazujú súradnice tejto kešky, možno by ste sa sami seba pýtali, čo robíte uprostred cesty a ako to súvisí s keškou. Stojíte však dobre – na mieste, na ktorom sa dnes nachádza cesta a Levočská ulica, by ste ešte okolo roku 1960 našli stáť židovskú modlitebňu, beit knesset, synagógu.
Ako to však s kultúrnymi stavbami na Slovensku býva, najmä s tými, ktoré nie sú národné alebo slovenské, synagóga svojmu účelu neslúžila dlho, neskôr sa zmenila na sklad až bola nakoniec asanovaná, aby uvoľnila miesto neďaleko stojacemu úradu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.
Text k histórii si môžete, s láskavým dovolením organizátorov miestneho festivalu UmUm, vypočuť – odkaz naň nájdete tu. V rámci súboru Audiowalks vás nahrávky zavedú po stopách najvýznamenjších miestnych pamiatok spojených so židovskými spoluobčanmi.
Z histórie syngógy
Synagóga v Starej Ľubovni bola pravdepodobne postavená buď v roku 1914 alebo až v medzivojnovom období v rozmedzí rokov 1920 až 1930. Jednalo sa najskôr o jednoduchú dvojpodlažnú budovu tradičnými rozmermi väčšieho meštianskeho domu s menšou sedlovou strechou. Rozmery synagógy boli ca. 14,5m x 10m. Na čelnej východnej strane sa nachádzal hebrejský nápis a nad ním aj dvojitá tabuľa, ktorá znázorňovala desatoro Božích prikázaní. Zo severnej strany, bližšie k centru mesta, sa vchádzalo do pravouhlého priestoru s balkónom, určeným pre ženy, na ktorý sa vchádzalo schodmi cez chodbu umiestnenú na západnej strane. Synagóga slúžila svojmu účelu len niekoľko rokov. Počas druhej svetovej vojny bola miestom, kde boli židovskí obyvatelia mesta zhromaždení pred deportáciou do koncentračných táborov v Poľsku. Po vojne sa do Starej Ľubovne vrátilo len veľmi málo židovských rodín a tie neskôr odcestovali na trvalo do zahraničia. Synagóga ostala na mnoho rokov opustená a miestne roľnícke družstvo využívalo budovu ako sklad obilia.
Z histórie židovskej náboženskej obce v Starej Ľubovni
Prvé záznamy o pobyte Židov v Starej Ľubovni pochádzajú už z konca 17. storočia, pričom tak ako aj v iných mestách, pobyt Židov bol prechodný a činnosť bola obmedzená iba na obchodovanie. Územie vtedajších šestnástich spišských miest spravovali poľskí starostovia. Ich patrónom bol Stanislav Ľubomírsky, ktorý bol k Židom tolerantný a ochraňoval ich. Presný dátum založenia náboženskej obce v Starej Ľubovni nevieme, no predpokladá sa, že to mohlo byť niekedy v polovici 19. storočia, keď počet členov presiahol stovku a naďalej rástol. Do roku 1880 obec spadala pod rabinát v Huncovciach, po roku 1880, kedy počet členov prekonal dvojstovku, bol zriadený vlastný rabinát priamo v Starej Ľubovni. Komunita bola veľmi živá – okrem banky existovali aj rôzne spolky ako Spolok židovských žien a Chevra kadiša (sväté bratstvo), navyše jej členovia vlastnili napríklad kníhtlačiareň alebo miestnu paliareň, ktorá svoje produkty vyvážala až do vzdialených Spojených štátov amerických. V rokoch 1918 – 1938 v meste pracovalo štrnásť židovských remeselníkov, lekári, lekárnik, inžinier, právnici a niekoľko úradníkov. Podnikali vo finančníctve a v roku 1910 zriadili Staroľubovniansku vidiecku banku. Prekvitalo tiež ochotnícke divadlo, Židia spolu s kresťanmi naskúšali operetu Modrá ruža od Gejzu Dusíka. Miestni gardisti 21. marca 1942 odvliekli 50 dievčat a mladých žien do zberného tábora v Poprade. O štyri dni ich deportovali do Osvienčimu. Vzápätí odvliekli desiatky mladých mužov do tábora v Žiline a 4. apríla ich deportovali do koncentračného tábora Majdanek. Šestnástim sa podarilo ujsť. Neskôr začali deportovať celé rodiny. Zo Staroľubovnianskeho okresu vtedy odvliekli 643 Židov. Deportácie ustáli v októbri 1942. V Starej Ľubovni ostalo 42 a v celom okrese 79 Židov. Po druhej sv. vojne sa do okresu vrátilo zhruba 50 bývalých obyvateľov. Oživili náboženskú obec a sionistickú organizáciu. V roku 1947 vyzbierali 10 000 Kčs a dali vysadiť les v Jeruzalemských horách na pamiatku obetí holokaustu z Československa. Zo Starej Ľubovne v rokoch 1948 až 1949 väčšina Židov odišla do Izraela.
Ku keške
Úloha je jednoduchá – po správnom poskladaní puzzle sa zobrazia koordináty. Puzzle sa otvorí po kliknutí na tento odkaz.
Poloha synagógy (v červenom krúžku) na historickej ortofotomape z päťdesiatych rokov 20. storočia.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
The posted coordinates will bring you to the site where once, until 1960s, the synagogue stood.
Some history to start with
The synagogue in Stará Ľubovňa was probably built either in 1914 or only in the interwar period between 1920 and 1930. It was first a simple two-story building with the traditional dimensions of a larger bourgeois house with a smaller gable roof. The dimensions of the synagogue were approx. 14.5m x 10m. On the front east side there was a Hebrew inscription and above it a double board that depicted the Ten Commandments. From the north side, closer to the city center, one entered a rectangular space with a balcony, intended for women, which was accessed by stairs through a corridor located on the west side. The synagogue served its purpose for only a few years. During the Second World War, it was the place where the Jewish inhabitants of the city were gathered before being deported to concentration camps in Poland. After the war, very few Jewish families returned to Stará Ľubovňa, and they later traveled abroad permanently. The synagogue remained abandoned for many years, and the local agricultural cooperative union used the building as a grain warehouse during the Communist period.
Your task
The task is very simple. Once the puzzle will be correctly put together, the coordinates will be displayed. You can access the riddle using this link.