Židovsky cintorín v Starej Bystrici
Židovksá komunita bola viac ako 200 rokov neoddeliteľnou súčasťou Bystrickej doliny a preto si chce obec uctiť aj ich pamiatku. Dnes o ich prítomnosti na Bystriciach rozpráva už len zopár zachovaných hmotných fragmentov a pamäte kroník.
Židovský cintorín dlhé roky chátral. Mnohé náhroky boli polámané a roztrúsené po lúke. Mnoho náhrobkov bolo z cintorína odnesených či rozbitých. Dokonca počas II. svetovej vojny cintorín poničili viaceré granáty. Napriek tomu tu stále nájdeme zachované krásne náhrobky tzv macevy, viacerých významných osôb i rodín, ktoré pôsoboli v Bystrickej doline
Projekt obnovy začala obec Stará Bystrica realizovať v roku 2022 v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovenská republika - Česká republika 2014-2020 so spolufinancovaním Európskej únie z Európskejo fondu regionálneho rozvoja s názvom , Spoločná záchrana kultúrneho dedičstva. Na projekte sa podielala obec Stará Bystrica, Vysoká nad Kysucou a cezhraničného partnera zastupovala obec Řeka. Počas obnovy bol na židovskom cintoríne vykonaný aj archeologický a geologický prieskum, pričom sa nezabudlo ani na reštaurovanie náhrobkov. K židovskému cintorínu bola vybudovaná nová prístupová cesta, takže sa k miestu pohodlne dopravíte autom. Areálu dominuje symbolický pamätník, na ktorom sú z jednej strany vytesané mená zosnulých a na druhej strane nachádzame zoznam deportovaných židovských občanov.
Niečo zo života...
Židovské obyvateľstvo začalo prichádzať do oblasti Bystrickej doliny už v prvej polovici 18. storočia. V tomto období boli v krajine voči nim ešte uplatňované prísnejšie pravidlá, takže boli väčšinou vytláčaní na okraj spoločenského diania. Židovskú komunitu v prvej polovici 18. storočia, i v neskoršom období, možno spájať hlavne s umiestnením dnes už zaniknutej osady Kefsa v oblasti oproti starobystrickej osade Kanderovia. Hlavným svedectvom o existencii tejto osady sú mapy prvého vojenského mapovania. Umiestnenie samotnej osady až za riekou Bystricou potvrdzuje dobové vyčleňovanie židovskej komunity na okraj spoločnosti. V tej časti obce Stará Bystrica sa nachádzali kuriálne panské pozemky, na ktorých sa obvykle prichádzajúce židovské obyvateľstvo panstvami usádzalo. Po vydaní tolerančného patentu Jozefom II. v roku 1781 sa situácia židovského obyvateľstva v celej krajine zlepšila. Do oblasti Bystrickej doliny v tom čase prišla nová vlna židovských prisťahovalcov z Moravy a čiastočne Haliče. Títo sa však od pôvodného židovského obyvateľstva odlišovali hlavne vyšším majetkovým statusom.
Po vydaní reformných opatrení zo strany cisárstva bolo umožnené židovskému obyvateľstvu výraznejšie sa zapájať do hospodárskej a ekonomickej činnosti na panstve. Veľmi rýchlo si vďaka svojej húževnatosti získali do prenájmu dôležité hospodárske jednotky, ktoré panstvo v neľahkej situácii výraznejšie prepúšťalo do zálohy miestnemu obyvateľstvu, židov nevynímajúc. Židovská komunita sa na panstve rýchlo etablovala hlavne vďaka svojej spoľahlivosti v otázke splácania svojich povinností. Medzi prvé významnejšie židovské rodiny, ktoré sa v Bystrickom dištrikte Tepličianskeho panstva etablovali už pred rokom 1800 patrili hlavne rodiny Langfelderovcov a Polákovcov.
Hlavnými záujmovými podnikmi na panstve pre židovské obyvateľstvo boli krčmy, miestna pálenica, pivovar, vodné píly a čiastočne aj mlyny. Najbohatšou rodinou v dedine sa tak veľmi rýchlo stala rodina Langfelderovcov.
Po nadobudnutí spoločenského statusu sa začalo židovské obyvateľstvo sústreďovať do centra obce a do oblasti Salajne, kde nájdeme aj spomínay cintorín, čím osada Kefsa pomaly upadala do zabudnutia.
Je síce pravdepodobné, že židovská komunita mohla mať v 18. storočí nejaký cintorín zriadený v blízkosti osady Kefsa a až koncom 18. storočia bol zriadený nový v oblasti dnešného židovského cintorína. V osade Kefsa podľa všetkého už v prvej polovici 19. storočia zostala len chudobnejšia časť tohto etnika.
Židovské obyvateľstvo malo svojho vlastného richtára Jakuba Schlesingera. Ten mal podľa všetkého v právomoci židovskú komunitu v celom Starobystrickom dištrikte. Schlesingerovci patrili k ďalším významným starobystrických židovským rodinám prvej polovice 19. storočia. Vlastnili viacero krčiem v Starej Bystrici, medzi iným starodávnu tzv. „Starú krčmu“ a obľúbenú krčmu „Pod Vrškom“, obe v centre obce. Celkovo mala židovská komunita v správe väčšinu krčiem v Bystrickej doline a aj väčšinu obchodov. V druhej polovici 19. storočia si židovská komunita začala zriaďovať čoraz väčšie množstvo obchodov v centre Starej Bystrice. Jej sústredenie v tejto časti obce sa naplno prejavilo výstavbou synagógy v centre začiatkom dvadsiateho storočia. Komunita mala však v centre Starej Bystrice už v 19. storočí staršiu drevenú synagógu.
Po vzniku prvej československej republiky majetnejšia židovská komunita prebrala aj veľkú časť pôvodne panských aktivít súvisiacich s veľkoobchodom s drevom. Druhá svetová vojna zasiahla židovskú komunitu z Bystríc hlavne v roku 1942, kedy bola väčšina z nich deportovaná a v krátkom čase vyvraždená v táboroch Osvienčim, Sobibor a Majdanek.
Nuž, mŕtvym na pamiatku, živým na pripomienku...